Поддерживать
www.wikidata.ru-ru.nina.az
Drevnegrecheskaya skulptura odno iz vysochajshih dostizhenij kultury antichnosti ostavivshee neizgladimyj sled v mirovoj istorii Zarozhdenie grecheskoj skulptury mozhno otnesti k epohe gomerovskoj Grecii XII VIII veka do n e Uzhe v epohu arhaiki v VII VI stoletiyah byli sozdany zamechatelnye statui i ansambli Rascvet i vysochajshij podyom grecheskoj skulptury prishyolsya na period rannej i vysokoj klassiki V vek do n e A IV vek do n e uzhe period pozdnej klassiki takzhe ostavil v istorii neskolko imyon velikih skulptorov u kazhdogo iz kotoryh byl svoj individualnyj pocherk Skulptura etogo perioda predveshala te izmeneniya kotorye proizoshli s nastupleniem novogo istoricheskogo perioda ellinizma Rimskaya kopiya s grecheskoj statui V veka do n e Gomerovskij periodMonumentalnaya skulptura gomerovskoj Grecii ne sohranilas Sudit o nej mozhno po opisaniyam drevnih avtorov Predstavlyali eyo derevyannye statui lish v samyh grubyh formah vosproizvodivshie chelovecheskoe telo tak nazyvaemye ksoany Podobnye izvayaniya mogli ukrashatsya metallicheskimi detalyami odezhdy i oruzhiya Statuetka iz Olimpii VIII v do n e Iz skulptury etogo vremeni do nas doshli tolko proizvedeniya melkoj plastiki v osnovnom kultovogo haraktera Eto statuetki izobrazhayushie bogov ili geroev Neredko oni takzhe kak i sosudy ukrashalis rospisyu Sozdavalis oni iz terrakoty slonovoj kosti ili bronzy Sredi nih est ne tolko chelovecheskie izobrazheniya no i izobrazheniya konya kentavra V nih tolko namechaetsya interes k peredache napryazhennoj raboty myshc konstrukcii i plastike tela ArhaikaV nachale perioda arhaiki skulptura eshyo ne zanimala stol znachitelnogo mesta kak v klassicheskom grecheskom iskusstve Eyo operezhala vazopis opiravshayasya na uzhe imeyushiesya dostizheniya proshedshih vekov Tem ne menee v statuyah VII veka do n e korah i kurosah voznikaet stremlenie k peredache obyoma tela garmonicheskomu ravnovesiyu form utonchennomu ritmu Vazhnoe mesto zanimaet arhitektonicheskaya konstrukciya chelovecheskogo tela Voznikayushaya imenno v etot period arhaicheskaya ulybka oduhotvoryaet lica statuj prevrashaya idol v obobshennyj obraz cheloveka ponimaemogo kak vysshaya esteticheskaya cennost Za redkim isklyucheniem statui priobretayut sorazmernyj cheloveku masshtab Do epohi pozdnej klassiki zhenskie izobrazheniya budut lisheny nagoty v to vremya kak v muzhskih obrazah budet vospevatsya estestvennaya krasota obnazhennogo chelovecheskogo tela Boginya s granatom K chislu horosho sohranivshihsya zhenskih figur otnositsya Boginya s granatom iz Keratei 580 570 godov Berlin Gosudarstvennye muzei sohranivshaya dazhe pervonachalnuyu yarkuyu raskrasku Boginya s zajcem iz Gerajona bliz Tigani na ostrove Samos ok 560 goda Berlin Gosudarstvennye muzei i dr Nizhnyaya chast poslednej statui traktuetsya uzhe ne kak prostoj stolboobraznyj obyom v nej proyavlyaetsya estestvennaya plastika tela Zhest podnyatoj ruki razrushaet stroguyu nepodvizhnuyu simmetriyu Kleobis i Biton Yarkim primerom muzhskih izobrazhenij yavlyaetsya skulpturnaya gruppa Kleobis i Biton sozdannaya na rubezhe VII VI vekov Hotya samo po sebe reshenie gruppy v vide dvuh pochti odinakovyh statuj pokazyvaet eshyo ogranichennost priemov arhaiki sozdannyj skulptorom obraz dvuh legendarnyh geroev yarko vyrazhaet ideal doricheskogo iskusstva Attiki Tyazhelovesnye obyomy tel surovy v nih chetko vyyavleny tektonicheskie chleneniya K atticheskim kurosam otnosyatsya tak zhe statuya s mysa Sunion ok 600 goda Afiny Nacionalnyj muzej i statuya konca VII veka Nyu Jork Metropoliten muzej Apollon Tenejskij 560 550 gody do n e Naprotiv ionijskie mastera stremilis k strojnosti figur legkosti proporcij V ionicheskih kurosah est yasnaya zhizneradostnost Takovy kurosy serediny VI veka s ostrova Melos Afiny Nacionalnyj muzej i iz Tenei Myunhen Gliptoteka Fronton hrama Artemidy Odnovremenno razvivaetsya i monumentalnaya skulptura oformlyayushaya arhitekturnye postrojki Zdes vazhnejshuyu rol igraet relef dayushij po sravneniyu so statuyami bolee shirokie vozmozhnosti dlya povestvovatelnyh kompozicij na mifologicheskie temy Rannim primerom resheniya kompozicii frontona yavlyaetsya skulptura hrama Artemidy v Kerkire ok 590 goda do n e Kerkira muzej Zdes izobrazhen mif o Meduze Gorgone i Persee Figura Meduzy Gorgony izobrazhena v krupnom masshtabe v centre frontona v poze Ryadom s nej kroshechnaya figurka Perseya vnosyashaya v kompoziciyu asimmetriyu Po storonam ot centralnoj gruppy izobrazheny lezhashie lvy a v uglah frontona kroshechnye po razmeru sceny odna iz kotoryh predstavlyaet Zevsa ubivayushego giganta Drugim interesnym primerom resheniya kompozicii frontonov yavlyaetsya skulptura Gekatompedona drevnejshego hrama Afinskogo Akropolya sozdannaya ok 570 goda Persej ubivayushij Meduzu Metopa hrama S v Selinunte Pomimo frontonov relefami ukrashalis metopy doricheskih hramov Sohranilis metopy grecheskih hramov na Sicilii hrama Malyh metop 570 550 gody do n e hrama S v Selinunte 540 530 godov do n e Palermo Nacionalnyj muzej V pervom iz nih sohranilos izobrazhenie Pohisheniya Evropy interesnoe tem kak skulptor peredal sredu proishodyashego dejstviya More oboznacheno volnoobraznymi siluetami dvuh delfinov Metopy hrama S otlichayutsya neobyknovenno silnoj peredachej plastiki figur predstavlyayushih soboj gorelef priblizhayushijsya k krugloj skulpture Interesny tak zhe metopy sokrovishnicy i nebolshogo hrama iz svyatilisha Gery bliz Pestuma v uste reki Sely vtoroj chetverti i konca VI veka do n e Palermo Nacionalnyj muzej Nekotorye iz nih v silu vneshnih prichin ostalis nezakonchennymi no byli raspisany i ustanovleny na svoi mesta Sozdavaya nevysokij relef skulptor ne vyhodil za granicu voobrazhaemoj im perednej ploskosti izobrazheniya Vmeste s tem on sumel obedinit vse metopy edinym kompozicionnym ritmom Osobennostyu italijskih relefov yavlyaetsya prizemistost proporcij Friz v Delfah Na territorii samoj Grecii vo vtoroj polovine VI stoletiya bylo sozdano skulpturnoe ubranstvo vtorogo Gekatompedona v Afinah okolo 520 goda Afiny muzej Akropolya ot kotorogo sohranilas zamechatelnaya gruppa vostochnogo frontona izobrazhayushaya Afinu povergayushuyu nazem giganta Zhivoe dvizhenie peredaet dramatichnost proishodyashego Figury dejstvitelno soedineny v edinuyu gruppu chto pokazyvaet znachitelnyj put razvitiya projdennyj grecheskoj skulpturoj za stoletie Zdes zhe sleduet nazvat eshyo odnu gruppu Tesej i Antiopa zanimavshuyu zapadnyj fronton hrama Apollona v Eretrii v Evbee okolo 510 goda Halkida muzej Figury Teseya i Antiopy slilis zdes v plasticheskij monolit Sovershennym tvoreniem masterov etogo vremeni yavlyaetsya i relefnyj friz sokrovishnicy sifnijcev v Delfah ok 525 goda Delfy muzej izobrazhayushij gigantomahiyu Nepreryvnyj ionicheskij friz udachno sochetaet v sebe oshushenie burnoj borby s vyverennym ritmom dvizhenij ruk s kopyami i kruglyh povtoryayushihsya shitov Vsadnik Rampina Stol zhe vysokogo urovnya dostigayut i statui konca perioda arhaiki K atticheskoj shkole otnositsya statuya vsadnika s Afinskogo Akropolya Vsadnik Rampina okolo 560 goda Afiny muzej Akropolya podlinnik golovy vsadnika v Luvre proizvodyashaya vpechatlenie dazhe v vide neskolkih ucelevshih fragmentov Arhaicheskaya ulybka na lice vsadnika sozdaet oshushenie radostnogo geroicheskogo duha Takova i proishodyashaya ottuda zhe Kora v peplose okolo 530 goda Kuros iz Pireya K gryadushim idelam epohi klassiki blizki muzhskie memorialnye statui nadgrobnaya statuya Krojsosa iz Anavisosa i bronzovyj kuros iz Pireya ok 520 goda oba v Nacionalnom muzee v Afinah Nesmotrya na vse eshyo krajne sderzhannye dvizheniya v nih net uzhe nikakoj zastylosti Naprotiv v kamne i v bronze umelo peredany tonkie nyuansy zhivogo tela Takov zhe i tors Milani konca VI veka Florenciya Nacionalnyj muzej K proizvedeniyah ionijskih skulptorov otnositsya kora 675 s Afinskogo Akropolya muzej Akropolya sohranivshaya yarkuyu raskrasku Ona otlichaetsya bolee tonkimi i slozhnymi linejnymi ritmami iz za chego odnako vyglyadit i bolee drobnoj Vmeste so statuyami sozdavalis i ih postamenty ukrashavshiesya barelefami na razlichnymi temy iz povsednevnoj zhizni V tehnike nevysokogo relefa skulptorom sozdana i stela Aristiona ok 510 goda Afiny Nacionalnyj muzej V nej osobyj sozercatelnyj nastroj tak podhodyashij dlya memorialnogo izobrazheniya predvoshishaet obrazy nadgrobnyh stell perioda klassiki Gera Statuya iz Gerajona bliz Tangri na ostrove Samos ok 560 goda do n e Moshofor Afiny muzej Akropolya Ok 570 goda do n e Kuros iz Anavisosa Ok 530 goda Kora s Afinskogo Akropolya 675 Ok 510 goda do n e Rannyaya klassikaVoznichij V nachale V veka do n e v grecheskoj skulpture odnovremenno s obobsheniem obraza ego bolshej yasnostyu i dalnejshim razvitiem svyazi skulptury s arhitekturoj voznikaet osobyj interes k maksimalno pravdivoj peredache dvizheniya Stremlenie pryamolinejno peredat naturu dazhe porozhdaet uglovatost form razrushayushuyu garmoniyu statuj konca arhaiki Lish so vremenem iskusstvo klassiki pridyot k novoj garmonii i celnosti Voznichij Fragment Eto hudozhestvennoe izmenenie porozhdaet i nekotoruyu peremenu v tematike Odnako zhanrovye motivy takie kak Malchik vynimayushij zanozu na samom dele prodolzhayut ryad eticheski znachimyh obrazov Eto obraz pobeditelya v sostyazaniyah ne prervavshego beg vopreki proizoshedshej nepriyatnosti Rozhdenie AfrodityGarmodij i Aristogiton Rimskaya kopiya Prekrasen relef Trona Lyudovizi altarya bogini Afrodity ok 460 goda Rim Nacionalnyj muzej izobrazhayushij rozhdenie Afrodity iz morskoj peny Idealno sochetanie dvizheniya podnimayushejsya Afrodity nispadayushih skladok odezhd i sklonivshihsya k bogine nimf Na bokovyh storonah altarya predstavleny razlichnye obrazy sluzheniya bogine nagaya igrayushaya na flejte devushka getera i odetaya v plash sidyashaya hranitelnica domashnego ochaga Zadacha vzaimosvyazi dvuh figur obedinyonnyh edinym syuzhetom byla postavlena skulptorami Kritiem i ok 477 goda do n e sozdavshimi dlya Afin novoe izobrazhenie tiranoubijc Garmodiya i Aristogitona staraya gruppa vremyon arhaiki byla uvezena razgromivshimi Akropol persami Figury geroev polisa obrazuyut celnuyu kompoziciyu blagodarya obshemu dvizheniyu Zapadnyj fronton hrama Afiny Figura AfinyVostochnyj fronton hrama Afiny Umirayushij voin Odnim iz ranneklassicheskih primerov vzaimodejstviya skulptury s arhitekturoj yavlyayutsya frontony hrama Afiny Afaji na o Egina 500 480 godov Myunhen Gliptoteka izobrazhayushie vojnu grekov s troyancami Staroj eshyo arhaichnoj chertoj kompozicii zapadnogo frontona yavlyaetsya stoyashaya po centru frontalnaya figura Afiny Vmeste s tem v figurah voinov v osobennosti v izobrazheniyah pavshih i umirayushih lezhashih v uzkih uglah frontona mnogo novogo Osobenno otlichaetsya odna iz figur vostochnogo frontona peredayushaya postepennoe ugasanie zhiznennyh sil pavshego Harakterno ischeznovenie arhaicheskoj ulybki prisutstvuyushej eshyo na pervom frontone Kachestvenno menyayutsya i kompozicii relefov metop chto mozhno uvidet na primere hrama E v Selinunte 470 460 godov do n e Palermo Nacionalnyj muzej Osvoiv estestvennye dvizheniya figur skulptor teper mozhet stroit lyubye syuzhetnye kompozicii tonko peredavaya sostoyaniya personazhej Vostochnyj fronton hrama Zevsa v OlimpiiZapadnyj fronton hrama Zevsa v Olimpii Srednyaya chast kompozicii Apollon Drugim primerom frontonnyh kompozicij etogo vremeni yavlyaetsya skulptura hrama Zevsa v Olimpii 468 456 godov Olimpiya muzej Kompoziciya vostochnogo frontona predstavlyayushaya stoyashih podle Zevsa Pelopa i Enomaya neposredstvenno pered ih sostyazaniem na kolesnicah dayot odin iz pervyh v istorii iskusstva primerov vneshne nepodvizhnogo izobrazheniya napolnennogo vnutrennim napryazheniem potencialnym dvizheniem gotovym nachatsya dejstviem Vostochnomu frontonu protivopostavlyaetsya zapadnyj gde izobrazheno srazhenie lapifov s kentavrami V centre predstavlen Apollon vlastno prostyorshij svoyu ruku Gospodstvo ego spokojnoj figury kontrast mezhdu raznuzdannymi dvizheniyami opyanevshih kentavrov i celeustremlennymi dejstviyami lyudej lapifov pokazyvayut konechnuyu pobedu razuma i garmonii nad haosom Metopy hrama posvyasheny podvigam Gerakla Kompozicii postroeny tak chto energichnye podchas poryvistye dvizheniya figur ne razrushayut granic izobrazheniya Oni sootvetstvuyut geometricheskim chleneniyam kvadratov metop Takova scena ukrosheniya kritskogo byka gde perekreshivayutsya diagonalnye dvizheniya byka i Gerakla Bolee aktivnoe dvizhenie menshej po masse figury geroya uravnoveshivaet bolee tyazhyoluyu no medlennuyu i gruznuyu figuru byka Odnim iz vazhnyh pamyatnikov znamenuyushih soboj perehod k vysokoj klassike schitaetsya bronzovaya statuya Posejdona najdennaya v more u mysa Artemision ok 450 goda do n e Afiny Nacionalnyj muzej Bog morya predstavlen v shage zanesshim ruku nekogda derzhavshuyu trezubec Zdes kak predstavlyaetsya vpervye byla reshena zadacha sochetaniya groznogo energichnogo dvizheniya i monumentalnoj ustojchivosti figury Mramornaya kopiya Diskobola Afina i Marsij Rekonstrukciya V 460 450 gody v Attike rabotal skulptor Miron iz Elevfer Ego proslavlennye pri zhizni raboty izvestny po mramornym kopiyam originaly byli bronzovye ili ne sohranilis voobshe K poslednim otnosyatsya statui pobeditelya v bege Lada i prevrashennoj v telku Io V kopiyah do nashego vremeni doshla statuya Diskobol mramornye kopii v Nacionalnom muzee Rima Britanskom muzee bronzovaya statuetka ellinisticheskogo vremeni v myunhenskoj Gliptoteke i dr i gruppa izobrazhayushaya Afinu i Marsiya mramornaya kopiya vo Frankfurte na Majne Libighaus V figure diskobola proishodit principialnyj otkaz ot tipa pryamostoyashego kurosa hotya eshyo sohranyaetsya preobladanie frontalnoj tochki zreniya Skulptor izobrazhaet mgnovenie kogda yunosha sognuvshis zamer i gotov vnov raspryamitsya metnuv disk Gruppa Afina i Marsij predstavlyaet mif o flejte proklyatoj Afinoj potomu chto pri igre na nej razduvalis sheki i urodovalos lico Derznuvshij podobrat flejtu Marsij v ispuge otpryanul ot razgnevannoj bogini Ih lica predstavlyayut soboj dva protivopolozhnyh universalnyh tipa krasoty i urodstva pokoya i affekta Zapadnyj fronton hrama Afiny Ranenyj voin Vostochnyj fronton hrama Zevsa v Olimpii Centralnaya chast kompozicii Enomaj Zevs i Pelop Uglovaya chast vostochnogo frontona Metopy hrama Zevsa v Olimpii Yabloki iz sada Gesperid Metopy hrama Zevsa v Olimpii Gerakl i kritskij byk S originala Mirona Bronzovaya statuetka Diskobol Myunhen Gliptoteka Vysokaya klassikaTvorchestvo Mirona mozhno otnesti k odnomu iz dvuh napravlenij slozhivshihsya v iskusstve klassiki Odno iz nih predstavlennoe masterami Ionii i Attiki stremilos vyyavit krasotu dvizheniya v to vremya kak vtoroe razvivavsheesya na Peloponnese argossko sikionskoj shkoloj sozdavalo obrazy garmonii osnovannoj na vneshnej nepodvizhnosti tela napolnennogo vnutrennim dyhaniem zhizni skrytym dvizheniem V kakoj to stepeni soedinit obe tendencii sumel velikij Fidij Sovremennikom Fidiya masterom vtorogo napravleniya byl Poliklet Ego tvorchestvo prihoditsya na 460 420 gody do n e S ego imenem svyazyvaetsya t n Kanon Polikleta sistema proporcionalnyh otnoshenij opredelyayushaya krasotu chelovecheskogo tela Vsyo tvorchestvo mastera bylo napravleno na vyrazhenie poryadka stroya i mery zalozhennyh v mirozdanii i v samom cheloveke Poliklet sozdaval obraz geroicheski prekrasnogo cheloveka chto sobstvenno bylo centralnoj temoj vsego grecheskogo iskusstva edva li ne edinstvennym predmetom izobrazheniya kotorogo byl chelovek ili zhe antropomorfnoe bozhestvo Po imeyushimsya pismennym svidetelstvam v kachestve masshtabnoj edinicy skulptor ispolzoval falangu bolshogo palca udvoennaya dlina kotoroj ravnyalas samomu bolshomu palcu a on v svoyu ochered dva raza ukladyvalsya v dline kisti ruki Vprochem Polikletu ne bylo svojstvenno zhyostkoe mehanicheskoe sledovanie dannoj sheme Skoree on imel v vidu kanon kak obshij princip rasshifrovki struktury chelovecheskogo tela Dorifor Kopiya i rekonstrukciya Samoj znamenitoj rabotoj Polikleta byl bronzovyj Dorifor kopenosec ok 440 goda doshedshij do nas tolko v suhih mramornyh kopiyah Neapol Nacionalnyj muzej Predstavlenie o podlinnoj plastike mastera dayot bronzovaya statuetka yunoshi 3 j chetverti V veka do n e Luvr Spokojno stoyashaya figura Dorifora polna vnutrennej ne vyrazhennoj vo vneshnem dejstvii energii zhiznennoj sily V nej est to zhe protivoborstvo nesushih i nesomyh chastej konstrukcii kak i v ordernoj sisteme grecheskoj arhitektury Garmoniya sozdayotsya uravnoveshennostyu vseh form lishyonnyh pri etom strogoj frontalnosti Preodolet nepodvizhnost pomogaet hiazm ili inache kontrapost Opora tela perenesena na odnu iz nog bedro kotoroj okazyvaetsya vyshe drugogo liniya plech naprotiv naklonena v protivopolozhnuyu storonu Etot priyom postanovki figury neizvestnyj v period arhaiki poluchaet teper shirochajshee rasprostranenie Diadumen RekonstrukciyaS originala Polikleta Ranenaya amazonka K bolee pozdnim rabotam Polikleta otnositsya Diadumen ok 430 goda takzhe sohranivshijsya lish v mnogochislennyh kopiyah Emu svojstvenny dazhe bolshie izyashnost silueta i legkost proporcij pokazyvayushie dalnejshee razvitie tvorchestva mastera Osoboe sostoyanie geroicheskogo minora peredannoe blagodarya vnimaniyu k ottenkam plasticheskoj formy prisutstvuet v Ranenoj amazonke mramornaya kopiya v Metropoliten muzee Nyu Jork V dannom sluchae v kompoziciyu iznachalno byl vklyuchyon postament podcherkivayushij oslablenie sil podderzhivayushih stoyashuyu figuru Mezhdu 460 i 420 godami obsheprinyatoj datirovki net skulptor Peonij sozdal statuyu Niki v kotoroj izobrazil boginyu v tot moment kogda ona opuskayas uzhe kosnulas nogoj postamenta Peredacha blizkogo k zaversheniyu dvizheniya predstavlyaet soboj nechto srednee mezhdu napravleniyami k kotorym otnosilos tvorchestvo Mirona i Polikleta Peonij Nika Olimpiya muzej Fidij i skulptura Afinskogo Akropolya Afina Lemniya Rekonstrukciya Kopengagen Mozhno skazat chto oba opisannyh vyshe napravleniya grecheskoj skulptury sinteziroval v svoyom tvorchestve Fidij drug Perikla Ego velichajshie proslavlennye tvoreniya takzhe izvestny lish po vesma priblizitelnym kopiyam rimskogo vremeni Odnako Fidij rukovodil perestrojkoj sohranivshegosya do nashih dnej Afinskogo Akropolya Vsya vhodyashaya v ego ansambl skulptura tak ili inache peredayot duh ego iskusstva Bolee togo isklyuchitelnoe sovershenstvo otdelnyh izobrazhenij pozvolyaet videt v nih rabotu samogo mastera Do nashego vremeni doshli pust i silno povrezhdyonnye statui i relefy Parfenona postroennogo v 447 438 godah do n e Skulpturnoe ubranstvo hrama prodolzhalo sozdavatsya do 431 goda Projdya propilei i vstupiv na territoriyu Akropolya chelovek prezhde vsego vstrechal bronzovuyu statuyu Afiny Promahos voitelnicy yavlyavshej soboj bozhestvennoe pokrovitelstvo Afinam Boginya byla izobrazhena v shleme s kopyom i shitom Vysokij vidimyj izdaleka iz Pireya monument byl sozdan Fidiem v 465 455 godah do n e Original ego utrachen Eshyo odnoj bronzovoj statuej raboty Fidiya byla Afina Lemniya izobrazhavshaya boginyu zadumchivo smotryashej na snyatyj shlem kotoryj ona derzhala v ruke Ot statui Afiny Promahos vzglyad voshedshego napravlyalsya k raspolozhennomu sprava Parfenonu obrashyonnomu ko vhodu na Akropol zapadnym frontonom kotoryj byl viden i izdaleka Na zapadnom frontone byl izobrazhyon spor mezhdu Afinoj i Posejdonom za obladanie Attikoj vyigrannyj Afinoj sozdavshej maslinu V nastoyashee vremya sudit o kompozicii v celom pozvolyayut eyo starye zarisovki Ona byli lishena simmetrichnoj zastylosti Srednyaya os frontona ostavalas svobodnoj po storonam ot neyo v dinamichnyh pozah raspolagalis figury Afiny i Posejdona ot nih dvizhenie rasprostranyalos k krayam frontona Metopy takzhe byli posvyasheny mificheskoj istorii Attiki bitve grekov s amazonkami osadivshimi Afiny kentavromahii vzyatiyu Iliona to est Troi Do nashego vremeni bolee menee celymi doshli yuzhnye metopy so scenami kentavromahii Kazhdaya iz nih obladaet zakonchennoj kompoziciej izobrazhayushej razlichnye momenty borby v kotoroj pobezhdaet to kentavr to chelovek No takim obrazom vse vmeste metopy sozdayut obshuyu kartinu bitvy Nad metopami rabotali raznye obladavshie razlichnymi pocherkami mastera Yuzhnye metopy Parfenona London Britanskij muzej Skvoz kolonny Parfenona byl viden raspolozhennyj na stenah ego celly friz zofor izobrazhavshij shestvie bolshih Panafinej Takim obrazom izobrazheniya grazhdan Afin slivalis v edinoe celoe s mirom bogov i geroev Pri etom to chto sploshnoj ionicheskij friz celly zritelno chlenilsya kolonnadoj na otdelnye otrezki naprotiv podcherkivalo nepreryvnost dvizheniya processii Dlya friza Parfenona harakterno pulsiruyushee to uskoryayusheesya to zamedlyayusheesya dvizhenie nachinayusheesya i zakanchivayusheesya pokoem Tak kak v dejstvitelnosti prazdnichnoe shestvie dvigalos vdol severnogo fasada hrama dvizhenie izobrazhennoj processii razvorachivalos s pravogo ugla zapadnogo fasada i shlo nalevo prodolzhayas na severnom fasade Lish krajnie pravye figury na zapadnoj stene celly byli razvernuty vpravo ukazyvaya chto friz idyot i po yuzhnomu fasadu S vostochnoj storony dejstvie zakanchivalos figurami piruyushih bogov Friz celly processiya Panafinej S vostochnoj storony Parfenona raspolagalsya vhod v hram pered kotorym sovershalis zhertvoprinosheniya Zdes na frontone bylo izobrazheno rozhdenie Afiny iz golovy Zevsa a v metopah gigantomahiya pokazyvavshaya pobedu olimpijskih bogov nad stihijnymi silami titanov Ot kompozicii sohranilis lish bokovye figury prekrasno vpisannye v ugly frontona V ih chisle golovy konej kolesnicy Geliosa podnimayushejsya s levogo kraya kompozicii i kolesnicy bogini nochi Niks opuskayushejsya sprava Frontony Parfenona London Britanskij muzej Zapadnyj fronton Sohranivshiesya na pervonachalnom meste statui zapadnogo frontona Zapadnyj fronton Kefal ili Dionis Vostochnyj fronton Gestiya ili Pejto Diona i Afrodita Vostochnyj fronton Demetra i Persefona Vostochnyj fronton Afina Parfenos Umenshennaya replika V Parfenone sintez skulptury i arhitektury dostig svoego vysshego razvitiya v drevnegrecheskom iskusstve Esli v zapadnom frontone eshyo prisutstvuet harakternoe dlya rannej klassiki dvizhenie vdol ploskosti steny to v vostochnoj kompozicii kazhdaya figura chuvstvuet sebya sovershenno svobodno Zritel ne zamechaet ogranichivayushih ramok arhitektury sozdayushej prostranstvo dlya skulptur Vysochajshimi kachestvami obladayut sohranivshiesya figury vostochnogo frontona lezhashij Kefal ili Dionis i sidyashie Mojry ili Afrodita Pejto i Diona V nih v sovershennoj celnosti proyavilis monumentalnost i yasnost lishyonnye narochitosti telesnaya krasota pochti zhivoe dyhanie Vnutri Parfenona nahodilas ogromnaya statuya Afiny Parfenos devy sdelannaya Fidiem v hrisoelefantinnoj tehnike Ona otlichalas uslozhnyonnoj vidimo dazhe peregruzhennoj allegoricheskoj programmoj o kotoroj mozhno sudit po umenshennoj replike iz Nacionalnogo arheologicheskogo muzeya v Afinah Na bogine byl shlem s grifonami V pravoj ruke Afina derzhala figuru Niki a v opushennoj levoj shit na kotorom byla izobrazhena bitva grekov s amazonkami Est osnovaniya polagat chto Fidij ispolzoval zoloto raznyh ottenkov chto pozvolyalo dostich bolee tonkih hudozhestvennyh effektov Soglasno soobsheniyu Plutarha v svyazi so statuej byli vydvinuty obvineniya protiv Fidiya v hishenii zolota a takzhe v tom chto v chisle voinov na shite on izobrazil sebya i Perikla Odnako nesmotrya na eto svidetelstvo grecheskaya skulptura klassicheskoj epohi edva li stremilas k peredache individualnyh portretnyh chert sozdavaya obobshyonnye vneshne i vnutrenne prekrasnye obrazy cheloveka Takim uslovnym portretom yavlyaetsya byust germa Perikla sozdannyj skulptorom Kresilaem ok 440 goda do n e Mramornaya kopiya London Britanskij muzej Statuya Zevsa v Olimpii Gravyura rekonstrukciya XIX veka V toj zhe hrisoelefantinnoj tehnike Fidiem byla sozdana i ogromnaya sidyashaya statuya Zevsa dlya hrama Zevsa v Olimpii vklyuchyonnaya pozdnee v spisok semi chudes sveta Nika razvyazyvayushaya sandaliyu Relef hrama Niki Zasluzhivayut vnimanie statui i relefy drugih postroek afinskogo Akropolya Kory Erehtejona nesmotrya na to chto zamenyayut soboj arhitekturnye elementy kolonny ispolneny ne monotonno V kazhdoj iz nih est svoj ottenok plasticheskogo sostoyaniya Na frize severnogo portika hrama byl primenyon osobyj koloristicheskij priyom belye figury raspolagalis na fone fioletovogo mramora Friz a takzhe relefy balyustrady hrama Niki Apteros otlichayutsya osoboj dinamikoj igra sveta i teni usilivaet stremitelnost i legkost dvizhenij Odnako v figure bogini snimayushej sandaliyu s bolshoj siloj proyavlyaetsya skoree liricheskij intimnyj motiv svojstvennyj pozdnee Praksitelyu Inye novshestva poyavilis vo frize hrama Apollona v Bassah postroennogo ok 430 goda Iktinom Hranyashijsya v nastoyashee vremya v Britanskom muzee friz byl raspolozhen vnutri celly hrama Zdes predstavleny amazonomahiya i kentavromahiya Ego otlichayut neobychnye dlya vysokoj klassiki burnost dvizheniya rezkie svetotenevye kontrasty otkrovennoe izobrazhenie v licah zloby i stradaniya Tyazhelovestnost gospodstvuet nad sorazmernostyu Osobennosti friza mogut byt svyazany s provincialnym samobytnym tvorchestvom ego ispolnitelya no v nih mozhno videt i predvoshishenie obrazov skulptora pozdnej klassiki Skopasa Postepennyj othod ot idealov vysokoj klassiki razrushenie eyo celnogo yazyka proyavilis i v drugih proizvedeniyah konca IV veka do n e v chastnosti v nadgrobiyah Forma v nih stanovitsya bolee zhivopisnoj V obrazah poyavlyayutsya dramatizm yarko vyrazhennaya skorb akcentiruetsya duhovnoe sostoyanie cheloveka S etim mozhet sochetatsya i bolee zhanrovaya traktovka dvizheniya Friz hrama Niki Apteros Friz hrama Apollona v Bassah Friz hrama Apollona v Bassah Friz hrama Apollona v Bassah Nadgrobie Mnesarete Myunhen Gliptoteka Nadgrobie Gegeso Afiny Nacionalnyj arheologicheskij muzej Pozdnyaya klassikaV IV v do n e grecheskaya skulptura ne utrativ svoego sovershenstva prinyala inoj chem prezhde harakter k velikim ideyam i vozvyshennym chuvstvam porodivshim stolko zamechatelnyh proizvedenij v vek Perikla prisoedinilis novye ponyatiya i stremleniya sozdaniya plastiki stali bolee strastnymi proniknutymi dramatizmom v nih proyavilas bolee chuvstvennaya krasota Izmenilsya takzhe material skulptury slonovaya kost i zoloto byli vytesneny mramorom menshe stali ispolzovatsya metallicheskie i inye ukrasheniya Skopas Bitva grekov s amazonkami Fragment friza Galikarnasskogo MavzoleyaAfrodita Knidskaya Odnim iz predstavitelej novogo napravleniya byl Skopas glava novoatticheskoj shkoly On stremilsya vyrazhat burnye strasti i dostigal etoj celi s siloj kakaya ranshe ne byla prisusha ni odnomu skulptoru Skopasu prinadlezhali v chisle prochego originaly skulptur Apollona Kifareda sidyashego Aresa villy Ludovizi i vozmozhno Niobid umirayushih vokrug svoej materi Takzhe emu prinadlezhit sozdanie chasti relefov Galikarnasskogo Mavzoleya Drugoj velikij master toj zhe shkoly Praksitel lyubil podobno Skopasu izobrazhat glubokie chuvstva i vyzvannye strastyu dvizheniya odnako luchshe vsego udavalis emu idealno prekrasnye yunosheskie i poludetskie figury s ottenkom edva probudivshejsya ili eshyo skrytoj strastnosti Apollon Saurokton Knidskaya Afrodita Germes s mladencem Dionisom na rukah i dr V protivopolozhnost afinskim masteram idealizatoram skulptory peloponnesskoj shkoly etoj zhe epohi v Argose i Sikione rabotali v naturalisticheskom duhe preimushestvenno vosproizvodya silnye i krasivye muzhskie figury a takzhe portrety izvestnyh lic Sredi etih hudozhnikov pervoe mesto prinadlezhit Lisippu sozdavavshemu skulptury iz bronzy sovremenniku Aleksandra Makedonskogo proslavivshemusya ego portretnymi izobrazheniyami Lisipp dal novyj kanon proporcij chelovecheskogo tela svoej statuej atleta apoksiomena to est schishayushego s sebya pyl palestry i sozdal v chisle prochego tipicheskij obraz Gerakla Apollon Kifared Ares villy Lyudovizi Apollon Saurokton Afrodita Knidskaya Aleksandr Velikij kopiya skulptury Lisippa Apoksiomen Gerakl boryushijsya s Nemejskim lvom kopiya skulptury Lisippa EllinizmOsnovnye stati Laokoon i ego synovya Farnezskij byk Umirayushij gall i Sm takzhe Pergamskij altar Nika Samofrakijskaya Apollon Belvederskij i Venera MilosskayaPrimechaniyaYu D Kolpinskij Iskusstvo Egejskogo mira i Drevnej Grecii M Iskusstvo 1970 s 24 25 Yu D Kolpinskij Iskusstvo Egejskogo mira i Drevnej Grecii M Iskusstvo 1970 s 35 42 Yu D Kolpinskij Iskusstvo Egejskogo mira i Drevnej Grecii M Iskusstvo 1970 s 50 55 Yu D Kolpinskij Iskusstvo Egejskogo mira i Drevnej Grecii M Iskusstvo 1970 s 55 58 Yu D Kolpinskij Iskusstvo Egejskogo mira i Drevnej Grecii M Iskusstvo 1970 s 58 68 Vayanie ESBELiteraturaYu D Kolpinskij Iskusstvo Egejskogo mira i Drevnej Grecii M Iskusstvo 1970 M V Alpatov Hudozhestvennye problemy iskusstva Drevnej Grecii M 1987 B R Vipper Iskusstvo Drevnej Grecii M 1971 B I Rivkin Antichnoe iskusstvo M 1972 L Akimova Iskusstvo Drevnej Grecii SPb Azbuka klassika 2007 Vseobshaya istoriya iskusstv Tom 1 Pod red R B Klimova M Iskusstvo 1956 Iskusstvo Grecheskoj arhaiki Iskusstvo Grecheskoj klassiki Nachalo 5 seredina 4 v do n e Iskusstvo rannej klassiki Iskusstvo vysokoj klassiki Iskusstvo pozdnej klassiki Ellinisticheskoe iskusstvo Lyubimov L D Iskusstvo drevnego mira M Prosveshenie 1971 Arhaika Velikij rascvet Pozdnyaya klassika I I Vinkelman Izbrannye proizvedeniya i pisma Ladomir Academia 1996 688 s 2000ekz ISBN 5 86218 189 XSsylkiMediafajly na Vikisklade Skulptura Drevnej Grecii Skulptura Drevnej Grecii Skulptura Drevnej Grecii Skulptura pozdnej klassiki Skulptura pozdnej klassiki Pozdnyaya klassika
Вершина