Поддерживать
www.wikidata.ru-ru.nina.az
Ne sleduet putat s Elbursom gornoj sistemoj v Irane U slova Elbrus est i drugie znacheniya sm Elbrus znacheniya Elbru s rannee nazvanie Elborus karach balk Mingi Tau stratovulkan na Kavkaze 5642 metra nad urovnem morya samaya vysokaya gornaya vershina Rossii i Evropy pri uslovii provedeniya granicy mezhdu Evropoj i Aziej po Glavnomu Kavkazskomu hrebtu ili yuzhnee v inyh sluchayah vysochajshej vershinoj Evropy schitaetsya alpijskaya gora Monblan ElbrusVid na Elbrus s perevala GumbashiHarakteristikiForma vulkanaStratovulkan Diametr kratera600 mGlubina kratera300 mPeriod obrazovaniyapliocen Poslednee izverzhenie900 let nazad Vysshaya tochkaAbsolyutnaya vysota5642 7 mOtnositelnaya vysota4741 mPervoe voshozhdenieVostochnaya vershina 22 iyulya 1829 g K Hashirov Zapadnaya vershina 28 iyulya 1874 g F Grouv angl H Uoker P Knubel i A Sottaev Raspolozhenie43 20 45 s sh 42 26 55 v d H G Ya OStrana RossiyaSubekty RFKabardino Balkariya Karachaevo CherkesiyaGornaya sistemaKavkazskie gory Hrebet ili massivBokovoj hrebetVOGRIPA 79GVP 214010ElbrusElbrus Mediafajly na Vikisklade Elbrus vklyuchyon v spisok vysochajshih vershin chastej sveta Sem vershin Stekayushaya s ego sklonov talaya lednikovaya voda pitaet odni iz naibolee krupnyh rek Severnogo Kavkaza Kuban Malku i Baksan Za schyot horosho razvitoj transportnoj i soputstvuyushej infrastruktury Elbrus i prilegayushie k nemu rajony ochen populyarny v rekreacionnom sportivnom turisticheskom i alpinistskom plane Na sedlovine Elbrusa 5416 m razdelyayushej ego Vostochnuyu 5621 metrov i Zapadnuyu 5642 metrov vershiny raspolozhen samyj vysokogornyj priyut Kavkaza Elbrus vhodit v spisok desyati vershin Rossijskoj Federacii dlya prisvoeniya zvaniya Snezhnyj bars Rossii EtimologiyaElbrus s drevnosti byl izvesten mnogim narodam daleko za predelami Kavkaza poetomu tochnaya etimologiya proishozhdeniya ego nazvaniya neizvestna Odnoj iz versij schitaetsya iranoyazychnoe proishozhdenie nazvaniya ot Elburz vysokaya gora V Irane takzhe est gory s sozvuchnym Elbrusu nazvaniem Elburs Iranskie i v celom vostochnye letopiscy nazyvali Elburzom ves glavnyj Kavkazskij hrebet Vidimo uzhe pozdnee eto naimenovanie sohranilos isklyuchitelno za dannoj goroj Iz nazvanij korennyh zhitelej Kavkaza naibolee rasprostraneny Elborus Uah Gamako to est gora svyataya chudesnaya tak nazyvali eyo cherkesy karachaevo balkarskoe Mingi Tau i kabardinskoe Oshhamaho kabard cherk Ӏuashhemahue Mingi Tau doslovno oznachaet Vechnaya gora Kabardinskoe nazvanie Oshhamaho perevoditsya kak gora schastya ot Ӏuashhe vozvyshennost holm i mahue schaste drugoe tolkovanie gora dnya U drugih tyurkoyazychnyh narodov Elbrus nazyvalsya Dzhin Padishah povelitel duhov u adygejcev Kushemaf Kushamaf gora prinosyashaya schaste u abhazov Orfi tub gora blazhennyh u abazin Urym jhymgӀva i Uryshv ihymgӀva v Gruzii იალბუზი Ialbuzi griva snega ili Burcimi konusoobrazno vzdymayushijsya V Armenii izvesten Alberis ne isklyuchyon i foneticheskij variant iranskogo nazvaniya i svyaz s toponimom Alpy Vstrechayutsya takzhe nazvaniya Shat gora vozmozhno ot karach balk chat vystup lozhbina to est gora s lozhbinoj istochnik ne ukazan 32 dnya Fiziko geograficheskoe opisanieElbrus na karte Karachaevo Cherkesii i Kabardino Balkarii Elbrus nahoditsya v Bokovom hrebte Bolshogo Kavkaza v 10 km k severu ot Glavnogo Kavkazskogo hrebta na granice respublik Kabardino Balkarii i Karachaevo Cherkesii i predstavlyaet soboj gornyj massiv vulkanicheskogo proishozhdeniya s diametrom osnovaniya 15 km i yarko vyrazhennymi Vostochnoj 5621 m i Zapadnoj vershinami 5642 m razdelyonnymi protyazhyonnoj pologoj sedlovinoj pereval Sedlovina Elbrusa 5416 m Rasstoyanie mezhdu vershinami 1500 m Absolyutnye vysoty cokolya 3200 3800 m Srednyaya krutizna sklonov 35 Vpervye vysota Elbrusa byla opredelena v 1813 godu akademikom V K Vishnevskim i po ego ocenke sostavila 5421 m So sklonov Elbrusa stekayut 23 lednika obshaya ploshad kotoryh 134 km Naibolshie iz nih Bolshoj i Kyukyurtlyu vozmozhny varianty nazvaniya Irik Maksimalnaya dlina elbrusskih lednikov 6 9 km chto pochti v dva raza koroche krupnejshih lednikov Kavkaza Dyhsu i Bezengijskogo Za poslednie 100 let obshaya ploshad lednikov sokratilas na 18 a stekayushih v dolinu Kubani na 33 Ledniki Elbrusa pitayut tri naibolee krupnye reki Kavkaza i Stavropolya Baksan Malku i Kuban Istoriya vulkanicheskoj aktivnosti v PrielbruseSistematicheskie issledovaniya molodyh vulkanicheskih porod v Prielbruse byli nachaty G V Abihom eshyo v seredine XIX veka V posleduyushee vremya izucheniem geologii Elbrusa zanimalis mnogie izvestnye otechestvennye uchyonye v tom chisle V V Dubyanskij A P Gerasimov S P Solovyov K N Paffengolc E E Milanovskij N V Koronovskij i dr Raboty dvuh poslednih specialistov podveli itog pervomu rannemu etapu issledovanij vulkana Oni obobshili opublikovannye k tomu vremeni rezultaty izucheniya geologicheskogo stroeniya Elbrusa i na osnove geomorfologicheskih i stratigraficheskih dannyh predprinyali popytku raschlenit molodye lavovye tolshi vydelit fazy magmatizma i prosledit evolyuciyu vulkanicheskoj aktivnosti v predelah etoj chasti Bolshogo Kavkaza Provedyonnye v poslednie desyatiletiya kompleksnye geologicheskie issledovaniya pozvolili uverenno otnesti Elbrus k kategorii potencialno aktivnyh vulkanov chto stimulirovalo povyshennyj interes k rasshifrovke istorii i zakonomernostej razvitiya magmatizma v etom regione izucheniyu proishozhdeniya magmaticheskih rasplavov poisku sledov prirodnyh paleokatastrof svyazannyh s vulkanicheskimi izverzheniyami Soglasno rezultatam izotopno geohronologicheskih issledovanij K Ar i Rb Sr datirovanie naibolee rannimi iz molodyh vulkanogennyh obrazovanij v Prielbruse yavlyayutsya pliocenovye riolitovye ignimbrity i tufy chetyryoh ostancov na severnyh i vostochnyh sklonah sovremennoj postrojki vulkana v rajone perevala Irikchat pik Liparitovyj na gore Tuzluk na pravom bortu doliny r Birdzhalysu i k severu ot lednika Ullukol Vozrast etih porod sostavlyaet 3 0 2 7 mln let Vulkanicheskij apparat s aktivnostyu kotorogo svyazano formirovanie pliocenovyh piroklasticheskih obrazovanij tufov na severnyh i vostochnyh sklonah Elbrusa po vidimomu byl raspolozhen v rajone perevala Irikchat ostancy magmopodvodyashih kanalov zdes markiruyutsya seriej daek felzitov Nebolshie po masshtabam proyavleniya kislogo magmatizma otmecheny v Prielbruse i v nachale chetvertichnogo perioda 2 0 1 6 mln let nazad K nim otnosyatsya Kyrtykskij massiv granit porfirov v doline odnoimyonnoj reki k vostoku ot sovremennogo konusa Elbrusa i dajki felzitov na vodorazdele rek Bijtik Tyobe i Kyukyurtlyu k severo zapadu ot nego Ochevidno chto etot impuls vulkanicheskoj aktivnosti v Prielbruse yavlyalsya otgoloskom bolee masshtabnyh izverzhenij imevshih mesto v etot period vremeni v srednem techenii reki Baksan v rajone sovremennogo g Tyrnyauz v pervyh desyatkah kilometrov k vostoku Vozobnovlenie vulkanicheskoj aktivnosti v Prielbruse proizoshlo v seredine chetvertichnogo perioda 950 900 tys let nazad v vostochnoj chasti regiona V uste reki Tyzyl obrazovalsya lavovyj potok bazaltovyh andezitov nemnogo yuzhnee u podnozhya g Tashlysyrt voznik odnoimyonnyj vulkanicheskij konus slozhennyj dacitami Eshyo yuzhnee na mezhdureche rek Kyrtyk i Syltran obrazovalos neskolko lavovyh konusov takzhe izvergavshih dacitovye lavy Sleduyushij impuls chetvertichnogo magmatizma 800 700 tys let nazad proyavilsya v zapadnoj chasti Prielbrusya gde izvestno neskolko samostoyatelnyh vulkanov ranneplejstocenovogo vozrasta Paleo Elbrus Chuchhur Chomartkol i Tash Tebe Paleo Elbrus relikty postrojki kotorogo s razrushennym kraterom nablyudayutsya v istokah reki Kuban veroyatno byl naibolee krupnym iz nih Ego aktivnost nachalas s treshinnyh eksplozivnyh izverzhenij riodacitovyh ignimbritov kotorye smenilis izverzheniyami centralnogo tipa i izliyaniyami dacitovyh lav iz glavnogo i ryada pobochnyh apparatov Na poslednej stadii deyatelnosti vulkana proizoshlo stanovlenie subvulkanicheskogo massiva dacitov v nastoyashee vremya vskrytogo v razrezah sten Kyukyurtlyu i Ullu Kam Primerno 250 tys let nazad nachalos formirovanie sovremennogo vulkana Elbrus Dvuhkonusnyj stratovulkan Elbrus izvergavshij lavy dacitovogo sostava v nastoyashee vremya predstavlyaet soboj okrugluyu v plane vershinu so srednim diametrom osnovaniya okolo 18 km Fundament vulkanicheskoj postrojki vskryt vplot do absolyutnyh otmetok 3000 3900 m i slozhen paleozojskimi metamorficheskimi porodami i granitoidami Takim obrazom otnositelnaya vysota vulkana Elbrus sostavlyaet 2000 2500 m Vulkanicheskaya aktivnost Elbrusa proyavilas v techenie tryoh diskretnyh faz 225 170 110 70 i menee 30 tys let nazad razdelyonnyh pereryvami prodolzhitelnostyu desyatki tysyach let V pervuyu vtoruyu i v nachale tretej fazy izverzheniya proishodili iz zapadnogo konusa lavovye potoki dacitov rastekalis k yugu zapadu i severu ot nego Naibolee protyazhyonnym stal Malkinskij potok v doline odnoimyonnoj reki dlina kotorogo dostigaet 15 km V Mezmajskoj peshere byl obnaruzhen vulkanicheskij pepel otnosyashijsya k izverzheniyu Elbrusa kotoroe sovpadaet po vozrastu s poholodaniem Hajnrih 5 okolo 45 tysyach let nazad V konce III fazy voznik vostochnyj konus Elbrusa izverzheniya proishodili iz kratera na ego vershine i treshinnyh apparatov na sklonah naprimer Akcheryakolskij potok Soglasno opublikovannym radiouglerodnym dannym poluchennym po organicheskomu materialu iz zahoronennyh pochvennyh gorizontov poslednee silnoe izverzhenie Elbrusa imelo mesto v 50 godu n e 50 let I menee intensivnoe izverzhenie vulkana bylo 900 let nazad Takim obrazom molodoj vulkanizm na territorii Prielbrusya razvivalsya v techenie poslednih 3 mln let i naibolee pozdnie izverzheniya veroyatno mogli zdes imet mesto v istoricheskoe vremya Soglasno novym geofizicheskim dannym pod vulkanom Elbrus na glubine 7 13 km nahoditsya magmaticheskaya kamera s nezastyvshim rasplavom Na yuzhnom sklone vostochnoj vershiny imeyutsya fumarolnye polya v doline reki Malka izvestny termalnye istochniki Dzhily Su Na osnovanii sovokupnosti izotopno geohronologicheskih i geofizicheskih dannyh v nastoyashee vremya vulkan Elbrus rassmatrivaetsya kak potencialno aktivnyj Shematicheskaya geologicheskaya karta Elbrusskogo neovulkanicheskogo centra dostupna po ssylke detalnaya geologicheskaya karta yuzhnogo sklona Elbrusa po ssylke 3D izobrazhenie ElbrusaKlimatKlimat rajona formiruetsya pod vozdejstviem sezonnoj cirkulyacii vozdushnyh mass harakternoj dlya gornogo relefa Dlya Prielbrusya harakterna ciklichnost periodov plohoj i horoshej pogody Letom ona sostavlyaet 5 7 dnej prichyom v pervoj polovine leta pogoda obychno huzhe chem vo vtoroj Leto vlazhnoe i prohladnoe maksimalnaya temperatura na vysote 2000 metrov mozhet dostigat 35 S a na vysote 3000 m 25 S Osen nachinaetsya v konce avgusta nachale sentyabrya Zima na vysotah 3000 metrov i vyshe nachinaetsya v oktyabre Srednyaya tolshina snezhnogo pokrova dostigaet 50 80 sm uvelichivayas s vysotoj Na yuzhnyh sklonah snega menshe chem na severnyh Na otmetke 3000 metrov srednyaya temperatura yanvarya sostavlyaet 12 S a otmechennyj absolyutnyj minimum 27 S Vesna na Elbruse nachinaetsya v pervoj dekade maya Sneg na otmetkah 3000 metrov shodit chasto v vide mokryh lavin do konca maya Na bolshih vysotah mogut ostavatsya postoyannye snezhniki i firnovye polya za schyot kotoryh ledniki narashivayut svoyu massu No vsyo taki na vysotah bolee 5000 metrov sneg ne taet nesmotrya na temperaturu vozduha i drugie pogodnye usloviya Klimat Elbrusa Pokazatel Yanv Fev Mart Apr Maj Iyun Iyul Avg Sen Okt Noyab Dek Srednij maksimum C 11 1 9 1 6 1 1 5 3 3 8 4 12 1 12 4 8 2 2 3 4 5 9 7Srednyaya temperatura C 14 8 13 2 9 8 5 1 0 6 4 4 8 8 3 6 2 3 8 9 13 4Srednij minimum C 18 6 17 4 14 2 9 4 5 1 0 4 3 4 3 4 1 2 7 13 3 17 4Istochnik Klimat Elbrus Klimaticheskij grafik Grafik temperatury Klimaticheskaya tablica rus Climate Data org Istoriya voshozhdenijPut pervovoshoditelej Reka Malka Kyzylkol polyana Emmanuelya i skaly Lenca Nadpis na Emanuelevskoj skale 1829 goda s 8 po 11 iyulya Lager pod komandoyu Generala ot kavalerii Emanuel Vid na Elbrus s Pyatigorskoj kreposti Risunok Sh RebulyaPamyatnaya plita o pokorenii Elbrusa Chugun g Nalchik KBR Otlita na Luganskom zavode v 1828 g Vtoraya plita na arabskom yazyke ustanovlena v Pyatigorske Pervoe uspeshnoe voshozhdenie na odnu iz vershin Elbrusa bylo soversheno v ramkah nauchnoj ekspedicii organizovannoj Rossijskoj Akademiej nauk po predlozheniyu i pod obshim rukovodstvom nachalnika Kavkazskoj ukreplyonnoj linii generala Georgiya Arsenevicha Emmanuelya v kotoroj prinimali uchastie vydayushiesya uchyonye XIX veka professor Adolf Kupfer osnovatel Glavnoj geofizicheskoj observatorii Peterburga fizik Emilij Lenc zoolog Eduard Minetrie osnovatel Russkogo entomologicheskogo obshestva botanik Karl Mejer vposledstvii stavshij akademikom i direktorom botanicheskogo sada Rossijskoj Akademii nauk hudozhnik arhitektor Iosif Dzhuzeppe Marko Bernardacci sdelavshij pervoe izobrazhenie Elbrusa vengerskij puteshestvennik Voshozhdenie osushestvlyalos s severnoj storony Elbrusa ot verhovij reki Malka cherez chyornye gory sredi krutyh i skalistyh utyosov V polden 22 iyulya 1829 goda na Vostochnuyu vershinu podnyalsya odin iz provodnikov ekspedicii K Hashirov Hachirov kotoryj prinyos s neyo chyornyj s zelenovatymi prozhilkami kusok bazalta odnu chast kotorogo otoslali v Peterburg a vtoruyu Emmanuel vruchil Besse dlya hraneniya v nacionalnom muzee Budapeshta Ostalnye voshoditeli smogli dostich lish vysoty primerno 5300 metrov Pervoe voshozhdenie na Elbrus privetstvovali tremya ruzhejnymi zalpami V pamyat ob ekspedicii eyo rukovoditel prikazal vyrezat na skale ryadom s bazovym lagerem sleduyushuyu nadpis V carstvovanie Vserossijskogo imperatora Nikolaya I stoyal zdes lagerem s 20 po 23 iyulya 1829 g komanduyushij vojskami na Kavkazskoj linii general ot kavalerii Georgij Emanuel Pri nyom nahodilis syn ego Georgij 14 let poslannye rossijskim pravitelstvom akademiki Kupfer Lenc Menetrie i Mejer chinovnik gornogo korpusa Vansovich arhitektor mineralnyh vod Iosif Bernadacci i vengerskij puteshestvennik Ivan de Bess Akademiki i Bernadacci ostaviv lager raspolozhennyj v 8 tysyachah futov 1143 sazheni vyshe morskoj poverhnosti vshodili 22 chisla na Elborus do 15 700 futov 2223 sazheni Vershiny zhe onogo 16 330 futov 2333 sazheni dostig tolko lt gt Kilyar Pust sej skromnyj kamen peredast potomstvu imena teh koi pervye prolozhili put k dostizheniyu donyne schitavshegosya nepristupnym Elborusa Skala Emmanuelya byla obnaruzhena sovetskimi alpinistami tolko v 1932 godu Pervoe voshozhdenie na vershinu Elbrusa nashlo otrazhenie v trudah mnogih rossijskih uchyonyh geografov v chastnosti P P Semyonova Tyan Shanskogo i G I Radde Povtornoe voshozhdenie na Vostochnuyu vershinu Elbrusa bylo soversheno v 1868 godu gruppoj anglijskih alpinistov pod rukovodstvom Duglasa Freshfilda v etom zhe godu osushestvivshej pervoe uspeshnoe voshozhdenie na Kazbek Alpinistov soprovozhdal provodnik uchastnik pervogo voshozhdeniya A Sottaev Pervoe voshozhdenie na bolee vysokuyu Zapadnuyu vysochajshuyu vershinu sovershila v 1874 godu gruppa anglijskih alpinistov vo glave s Florensom Grouvom i provodnikom A Sottaevym V 1890 i 1896 godah Andrej Vasilevich Pastuhov russkij voennyj topograf i alpinist v hode nauchnyh ekspedicij po kartografirovaniyu Kavkaza sovershil voshozhdeniya na Zapadnuyu i Vostochnuyu vershiny Elbrusa V chest znachitelnogo vklada A V Pastuhova v issledovaniya Elbrusa i Kavkaza v celom ego imenem nazvana gruppa skal na yuzhnom sklone Elbrusa na vysote 4800 metrov V 1891 godu Gotfrid Mercbaher i Lyudvig Purcheller s dvumya mestnymi provodnikami podnyalis na Zapadnuyu vershinu Elbrusa s yuga ot ego podnozhiya za 8 chasov samoe korotkoe vremya s nachala istorii voshozhdenij V 1910 godu shvejcarskie alpinisty Gugi i De Rami sdelali pervymi tak nazyvaemyj Elbrusskij krest podnyalis na obe vershiny Elbrusa v ramkah odnogo voshozhdeniya V 1925 godu na Elbrus podnyalas pervaya zhenshina A Dzhaparidze Otkrytka XIX vek V 1934 godu sovetskimi alpinistami V Korzunom i A Gusevym na Elbrus bylo soversheno pervoe zimnee voshozhdenie V 1939 godu s vershiny Elbrusa do Priyuta odinnadcati sovershil pervyj spusk na lyzhah moskovskij gornolyzhnik V Gippenrejter Vo vremya Velikoj Otechestvennoj vojny 21 avgusta 1942 godu v hode nemeckoj nastupatelnoj operacii Edelvejs gruppa alpijskih strelkov iz odnoimyonnoj gorno strelkovoj divizii pod komandovaniem kapitana Grota sovershila voshozhdenie na Elbrus i vodruzila na Zapadnoj i Vostochnoj vershinah flag svoego podrazdeleniya Po odnoj iz versij vmesto blagodarnosti nemeckie alpinisty poluchili vzyskanie Adolf Gitler hotel videt na vysochajshej vershine Evropy kotoruyu predpolagalos nazvat Pik Gitlera znamya so svastikoj poetomu alpinistam prishlos podnyatsya na neyo eshyo raz i ustanovit nuzhnyj flag po drugoj dazhe neskolko dnej spustya on pered vsem i kazhdym ponosil etih sumasshedshih skalolazov kotoryh sledovalo by otdat pod voennyj tribunal V samyj razgar vojny oni igrayut v svoi chestolyubivye igrushki prodolzhal on vozmushyonno zanimayut etot idiotskij pik kogda on prikazal sosredotochit vse sily na proryve k Suhumi Nemeckie shtandarty byli snyaty s vershin sovetskimi voinami 13 i 17 fevralya 1943 goda Nachinaya s pervoj chetverti XX veka po mere razvitiya soputstvuyushej infrastruktury i v silu udobnoj transportnoj dostupnosti i otnositelnoj lyogkosti s alpinistskoj tochki zreniya voshozhdeniya na vershiny Elbrusa stali nosit massovyj harakter Tak v 1928 godu na Elbrus podnyalis 32 gruppy sovetskih alpinistov v 1935 godu na vershine pobyvalo 2016 chelovek a v 1960 m tolko v massovoj alpiniade v chest 40 letiya Kabardino Balkarii uchastvovalo 1395 sportsmenov S 1989 goda na Elbruse provodyatsya ezhegodnye chempionaty po skorostnomu podyomu na ego vershiny V 1990 godu Anatolij Bukreev podnyalsya na Vostochnuyu vershinu ot Priyuta odinnadcati za 1 chas 47 minut V 2006 godu distanciyu ot polyany Azau 2400 m do Zapadnoj vershiny Denis Urubko proshyol za 3 chasa 55 minut 58 sekund Do 2017 goda mirovoj rekord po skorostnomu voshozhdeniyu na Zapadnuyu vershinu Elbrusa ot polyany Azau prinadlezhal rossijskomu alpinistu Vitaliyu Shkelyu 3 chasa 28 minut 41 sekunda 7 maya 2017 goda ekvadorskij alpinist Karl Egloff ustanovil novyj rekord po skorosti podyoma na vershinu 3 chasa 24 minuty 14 sekund Zhenskij rekord 16 sentyabrya 2016 goda ustanovila Oksana Stefanishina Rossiya Sochi 4 chasa 09 minut 39 sekund V sentyabre 1991 goda sostoyalos pervoe ekologicheskoe voshozhdenie Elbrus 1991 Vo vremya ekologicheskogo voshozhdeniya Elbrus 1991 so svalki obrazovavshejsya za gody voshozhdenij vblizi gostinicy Priyut odinnadcati vysota okolo 4200 metrov bylo spusheno okolo 20 tonn musora V ramkah voshozhdeniya 11 sentyabrya 1991 goda gruppa alpinistov vpervye podnyala na zapadnuyu vershinu Elbrusa gosudarstvennye flagi Rossii i Ukrainy InfrastrukturaPrakticheski vsya servisnaya infrastruktura prilegayushih k Elbrusu s yuga i vostoka rajonov gostinicy turbazy zavedeniya obshepita i t p raspolozhena vdol Baksanskogo ushelya po kotoromu vplot do samogo podnozhiya Elbrusa s ego yuzhnoj storony polyany Azau prohodit avtomobilnaya doroga A158 Neposredstvenno na sklonah Elbrusa infrastrukturnye obekty predstavleny neskolkimi vysokogornymi priyutami gostinicej i kanatnymi dorogami S severnoj storony Elbrusa gornaya infrastruktura razvita slabo i predstavlena palatochnymi lageryami organizuemymi na polyane Emmanuelya razlichnymi turoperatorami i hizhinami na odnoj iz moren na vysote okolo 3800 metrov kotorye ispolzuyutsya turistami i sotrudnikami MChS Rossii Vysokogornye priyuty Priyut Mariya 4070 m Samoe pervoe ubezhishe dlya gorovoshoditelej na yuzhnom sklone Elbrusa poyavilos v 1909 godu na vysote 3200 metrov Eto byla kamennaya poluzemlyanka na pyat chelovek postroennaya Kavkazskim gornym obshestvom V 1932 godu na vysote 4200 metrov bylo vozvedeno derevyannoe zdanie na 40 mest dlya turistov i alpinistov Priyut odinnadcati na baze kotorogo v 1939 godu nachala dejstvovat gostinica V 1933 godu na sedlovine Elbrusa byl postroen vysokogornyj priyut Sedlovina a nepodalyoku ot Priyuta odinnadcati meteostanciya Priyut devyati V 1980 h godah v 100 metrah ot konechnoj stancii kanatnoj dorogi Gara Bashi byl postroen priyut Bochki predstavlyayushij soboj bolee desyati shestimestnyh uteplyonnyh zhilyh vagonchikov i kuhnyu V nastoyashee vremya eto odno iz osnovnyh mest starta turistov i alpinistov sovershayushih voshozhdenie na Elbrus V 2001 godu nachalos vosstanovlenie sgorevshego 16 avgusta 1998 goda Priyuta odinnadcati Nepodalyoku ot nego ustanovlen ryad zhilyh 12 mestnyh vagonchikov kuhnya Po vecheram dlya podachi elektroenergii v vagonchiki rabotaet dizel generator V sentyabre 2012 goda byli zaversheny raboty po stroitelstvu na sedlovine Elbrusa spasatelnogo priyuta Stanciya EG 5300 stavshego samym vysokogornym priyutom Evropy Odnako uzhe v dekabre hizhina byla razrushena vetrami V 2013 godu v 300 m ot osnovaniya EG5300 byla postroena skromnaya avarijnaya hizhina na 4 6 chel funkcioniruyushaya do sih por V 2014 godu na yuzhnom sklone Elbrusa na vysote 3900 metrov postroena samaya vysokogornaya gostinica Evropy LeapRus kotoraya vmeshaet do 40 chelovek Kanatnye dorogi Kanatnaya doroga Elbrus Pervaya ochered kanatno mayatnikovoj dorogi Elbrus 1 ot stancii Azau 2350 m do stancii Krugozor 3000 m byla zapushena v 1969 godu Eyo protyazhyonnost sostavlyaet 1740 metrov pri perepade vysot 650 metrov V 1976 godu byla vvedena v ekspluataciyu vtoraya ochered dorogi ot stancii Krugozor do stancii Mir 3500 metrov nad urovnem morya Eyo dlina 1800 metrov perepad vysot 500 metrov V konce 1970 h byla postroena i kanatno kreselnaya doroga ot stancii Mir do stancii Garabashi 3780 protyazhyonnostyu 1000 metrov i perepadom vysot 250 metrov V 2006 i 2009 godah byli otkryty dve ocheredi novoj sovremennoj kanatnoj dorogi Elbrus gondolnogo tipa kotorye soedinili nizhnyuyu vozvratnuyu stanciyu na polyane Azau so stanciej Mir Novaya kanatnaya doroga rabotaet parallelno sushestvuyushej mayatnikovoj kanatnoj doroge 27 dekabrya 2015 goda byla vvedena v ekspluataciyu tretya ochered kanatnoj dorogi ot stancii Mir do stancii Garabashi dlinoj 1675 metrov chto sdelalo eyo vtoroj po vysote kanatnoj dorogoj v Evrope vysshaya tochka podyoma 3847 metrov posle kanatnoj dorogi v Cermatte Shvejcariya Propusknaya sposobnost stancii Garabashi sostavlyaet 750 chelovek v chas Kanatnuyu dorogu so vremenem planiruetsya prodlit vplot do Vostochnoj vershiny Elbrusa Marshruty voshozhdeniyaPo dannym rossijskih i zarubezhnyh klassifikatorov vsego na Elbrus kategorirovany okolo desyati razlichnyh marshrutov pri etom voshozhdeniya na Vostochnuyu i Zapadnuyu vershiny razlichayut Klassicheskij marshrut po yuzhnomu sklonuKlassicheskij marshrut s yuga Yavlyaetsya naibolee populyarnym Slozhnost marshruta po rossijskoj klassifikacii 1B Marshrut nachinaetsya kak pravilo ot priyuta Bochki konec kanatnoj dorogi 3720 m i idyot prakticheski rovno vverh pod Vostochnuyu vershinu mimo byvshego Priyuta odinnadcati 4050m mnogochislennyh novyh priyutov i skal Pastuhova 4550 4700 do vysoty primerno 5100 metrov otkuda po tak nazyvaemoj kosoj polke osushestvlyaetsya vyhod na sedlovinu 5416 Dalee ot sedloviny ochevidnyj podyom na lyubuyu iz vershin Kak pravilo prodolzhitelnost voshozhdeniya s uchyotom transportnyh izderzhek akklimatizacionnyh vyhodov pogody i stepeni gotovnosti voshoditelej zanimaet 7 10 dnej neposredstvenno put ot Priyuta 11 do vershiny dlya podgotovlennyh sportsmenov zanimaet 5 6 chasov bez uchyota vremeni na spusk po severnomu sklonu Slozhnost marshruta po rossijskoj klassifikacii 2A Marshrut nachinaetsya ot bazovogo lagerya na vysote 2500 metrov i vedyot cherez Severnyj priyut 3700 i skaly Lenca kotorye yavlyayutsya horoshim estestvennym orientirom na Vostochnuyu vershinu V verhnej chasti marshruta vozmozhno ujti traversom v napravlenii sedloviny i dalee na Zapadnuyu vershinu Osobennostyu marshruta po sravneniyu s yuzhnym yavlyaetsya menshaya koncentraciya infrastruktury nesmotrya na to chto s 2012 goda na polyane Emmanuelya 2600m i na skalah pered lednikom 3750m poyavilsya ryad novyh hizhin i palatochnyh lagerej chto trebuet ot uchastnikov voshozhdeniya bolshej avtonomnosti i bolshej turisticheskoj kvalifikacii Osnovnoj zhe problemoj yavlyaetsya 2000 m vertikalnogo nabora vysoty ot poslednego stacionarnogo lagerya v to vremya kak s yuga eta problema nivelirovana bolshim kolichestvom kommercheskih ratrakov Marshrut po vostochnomu rebru Slozhnost marshruta 2A Podyom nachinaetsya ot sela Elbrus i prohodit po ushelyu Irikchat cherez odnoimyonnye pereval i lednik do nachala vostochnogo ryobra Achkeryakolskogo lavovogo potoka vdol kotorogo osushestvlyaetsya podyom na Vostochnuyu vershinu k nachalu grebnya vozmozhny varianty podhodov Marshrut s zapada Slozhnost marshruta 3A Podem nachinaetsya iz poselka Hurzuk prohodit cherez skalu Utyug i zapadnoe ledovoe plato i vedyot na Zapadnuyu vershinu Drugie marshruty Podyom na Vostochnuyu i Zapadnye vershiny v ramkah odnogo voshozhdeniya marshrut Krest imeet slozhnost 2B K bolee slozhnym marshrutam voshozhdeniya po kotorym vozmozhny tolko dlya podgotovlennyh sportsmenov alpinistov gornyh turistov otnosyatsya kombinirovannye marshruty Elbrus Zapadnaya po severo zapadnomu rebru 3A i Kupol Zapadnoe plecho Elbrusa po yuzhnoj stene 5A Neschastnye sluchaiNesmotrya na sravnitelnuyu prostotu voshozhdeniya na vershiny Elbrusa na nyom ezhegodno po raznym ocenkam gibnet ot pyatnadcati do dvadcati chelovek chto sostavlyaet poryadka 80 vseh neschastnyh sluchaev v Prielbruse Sredi pogibshih i postradavshih ne tolko turisty lyubiteli tak nazyvaemye dikie turisty no i zachastuyu opytnye podgotovlennye sportsmeny s sootvetstvuyushim gornym opytom Osnovnymi obektivnymi opasnostyami na marshrutah voshozhdeniya yavlyayutsya mnogochislennye lednikovye treshiny pogodnye usloviya v silu specificheskogo raspolozheniya i svoego dominiruyushego polozheniya pogoda na Elbruse mozhet isportitsya v schitannye chasy chto naryadu s umensheniem vidimosti i rezkim padeniem temperatury nominalnoj i oshushaemoj privodit k potere orientacii i gipotermii a takzhe vozmozhnaya nedostatochnaya vysotnaya akklimatizaciya voshoditelej i takie svyazannye s nej faktory kak obezvozhivanie znachitelnoe uhudshenie samochuvstviya i kak sledstvie poterya koncentracii vnimaniya Tochnoj statistiki po vsem pogibshim i postradavshim na Elbruse net Iz chisla organizovannyh alpinistskih voshozhdenij v period s 1929 po 2010 gody na Elbruse pogibli 29 sportsmenov urovnya kvalifikacii vplot do Mastera sporta Harakternymi prichinami gibeli yavlyayutsya gipotermiya i travmy poluchennye v rezultate sryvov ili padeniya v treshiny Iz sluchaev massovoj gibeli voshoditelej naibolee izvestny tragedii 9 maya 2006 goda kogda na sedlovine Elbrusa zamyorzli odinnadcat iz dvenadcati turistov sovershavshih voshozhdenie za Zapadnuyu vershinu i 23 sentyabrya 2021 goda kogda gruppa iz 19 i alpinistov lyubitelej v soprovozhdenii chetyryoh alpinistov professionalov popala v tyazhyolye meteousloviya na vysote 5400 m togda pogibli 5 chelovek V iyule 2009 goda na vysote 5100 metrov nedaleko ot vershiny Kyukyurtlyu yavlyayushejsya chastyu massiva Elbrus pri prizemlenii razbilsya vertolyot Mi 8 prinadlezhivshij MChS Rossii V salone byla ekspediciya Valeriya Rozova izvestnogo bejsdzhampera i alpinista Proisshestvie oboshlos bez pogibshih legko postradal bortinzhener Gruppe udalos spustitsya k spasatelyam do temnoty Sam vertolyot tak i ostalsya lezhat na vysote 5100 GalereyaVid na Elbrus s perevala Gumbashi Elbrus Vid s urochisha Shatdzhatmaz Vid na Elbrus s Chegeta Vid na Polyanu Azau 2350 m Kanatnaya doroga stanciya Mir letom 3460 m Kanatnaya doroga stanciya Mir zimoj 3460 m Pamyatnik zashitnikam Prielbrusya ryadom so stanciej Mir 3460 m Kanatnaya doroga ot stancii Mir do stancii Garabashi v iyule 3500 m Elbrus tretya ochered kanatnoj dorogi stanciya Mir stanciya Gara Bashi 3850 m Bochki okolo nizhnej stancii Gara Bashi 3700 m Domiki priyuty okolo verhnej stancii Gara Bashi 3850 m Vid na Priyut odinnadcati skaly Pastuhova i kosuyu polku 3960 m Priyut odinnadcati 4050 m Alpinisty podnimayutsya na Zapadnuyu vershinu s sedloviny 5416 m Zapadnaya vershina Elbrusa 5642 m Pochtovaya marka SSSR 5760 1986 g Elbrus Ozero Azau Elbrusskoe ozero Bokovoj vid na lednik Malyj AzauPrimechaniyaPotuhshie i spyashie Kavkazskie vulkany Kakie iz nih potencialno opasny rus GeoInfo zhurnal pro inzhenernye izyskaniya i geotehniku 18 noyabrya 2020 Data obrasheniya 5 fevralya 2021 27 fevralya 2021 goda Po povodu nacionalnosti i tochnogo napisaniya imeni i familii pervovoshoditelya sushestvuyut rashozhdeniya Kilar Chilar Hashirov Hachirov Po nekotorym versiyam on mog byt kabardincem Chilar Hashirov ili karachaevcem i ego pravilnee nazyvat Hilar Hachirov O tom chto Hilar Hachirov byl karachaevcem sm naprimer Radde G I Kavkazskij hrebet Zhivopisnaya Rossiya T 9 Kavkaz SPb 1883 S 142 V knige I M Mizieva neopr Data obrasheniya 30 maya 2007 Arhivirovano iz originala 30 sentyabrya 2007 goda 2000 god on tak zhe pripisyvaetsya k karachaevskim provodnikam no tam ego imya pishut kak Kilar Topograficheskaya karta masshtaba 1 100 000 list K 38 13 rus GUGK SSSR Data obrasheniya 7 fevralya 2023 7 fevralya 2023 goda peakbagger com cite Utkin I S Fedotov S A Utkina L I Ocenka tepla nakoplennogo magmaticheskim ochagom vulkana Elbrus vo vmeshayushih ego porodah i vozmozhnosti ego izvlecheniya V sb Vulkanologiya i sejsmologiya 5 Izd vo AN RF M 2009 C 3 23 Elbrus Malyj enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona 2 e izd vnov pererab i znachit dop T 1 2 SPb 1907 1909 Elbrus angl Global Volcanism Program Smithsonian Institution Elbrus statya v Maloj sovetskoj enciklopedii 2 izdanie 1937 1947 gg Snezhnyj Bars Rossii novoe pochyotnoe zvanie v rossijskom alpinizme neopr Data obrasheniya 27 dekabrya 2020 Arhivirovano 29 avgusta 2012 goda Elbrus Etimologicheskij slovar russkogo yazyka Russisches etymologisches Worterbuch v 4 t avt sost M Fasmer per s nem i dop chl kor AN SSSR O N Trubachyova pod red i s predisl prof B A Larina t I Izd 2 e ster M Progress 1986 1987 Rototaev P Dvenadcat imyon Elbrusa Zemlya i lyudi ezhegodnik 1972 11 iyulya 2015 goda ShEREF AD DIN JEZDI Kniga Pobed neopr http www vostlit info Texts rus3 Serefeddin frametext2 htm Data obrasheniya 29 maya 2019 9 iyunya 2018 goda Geographie d Aboulfede Trad de l arabe en francais par M Reinaud t 1 2 P 1837 83 Viktor Grigorevich Teplyakov Kavkaz 1828 god Bengi Etimologicheskij slovar tyurkskih yazykov M 1978 T II S 113 114 Mengi Etimologicheskij slovar tyurkskih yazykov M 2003 T VII S 58 Apazhev M L Bagov N A Balkarov B H i dr Kabardino russkij slovar B M Kardanov Moskva Gosudarstvennoe izdatelstvo inostrannyh i nacionalnyh slovarej 1957 S 257 472 576 s Tvyordyj A V Elbrus Toponimicheskij slovar Kavkaza Krasnodar Krasnodarskoe knizhnoe izdatelstvo 2006 16 maya 2017 goda Ionova S H Tatarshao A H Etnonimy i antroponimy v abazinskoj toponimii neopr Soyuz abazinskoj molodyozhi Sharpny Data obrasheniya 11 iyulya 2015 12 sentyabrya 2015 goda Vostochnye toponimy Gazeta Tatarskij mir Izdatelskij dom Shans 2003 13 iyulya 2015 goda Shat gora Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona v 86 t 82 t i 4 dop SPb 1890 1907 Gazeev V M Nosova A A Sazonova L V Gurbanov A G Dokuchaev A Ya Petrogeneticheskaya interpretaciya associacij mineralov vkraplennikov plejstocenovyh golocenovyh vulkanitov Elbrusa Severnyj Kavkaz Geologicheskij fakultet MGU 11 iyulya 2015 goda Igor Pasha Voshozhdenie na Elbrus v 1829 godu Arhivnye materialy neopr Mountain RU Data obrasheniya 10 iyulya 2015 26 iyunya 2015 goda Ilya Melnikov Ledniki Elbrusa neopr Russkoe geograficheskoe obshestvo Data obrasheniya 6 iyulya 2015 11 iyulya 2015 goda Abih G V Obyasnenie geologicheskogo razreza severnoj pokatosti Kavkazskogo kryazha ot Elbrusa do Beshtau rus Kavkazskij kalendar na 1853g 1852 S 440 471 Koronovskij N V Geologicheskoe stroenie i istoriya razvitiya vulkana Elbrus Oledenenie Elbrusa Izdatelstvo MGU 1968 346 s Milanovskij E E Koronovskij N V Orogennyj vulkanizm i tektonika Alpijskogo poyasa Evrazii Moskva Nedra 1973 280 s Laverov N P Kovalenko V I Yarmolyuk V V i dr Novejshij vulkanizm Severnoj Evrazii zakonomernosti razvitiya vulkanicheskaya opasnost svyaz s glubinnymi processami i izmeneniyami prirodnoj sredy i klimata Laverov N P Izmenenie okruzhayushej sredy i klimata prirodnye i svyazannye s nimi tehnogennye katastrofy Moskva Izdatelstvo IFZ RAN 2008 280 s ISBN 978 5 91682 001 0 Lebedev V A Chernyshyov I V Chugaev A V Golcman Yu V Bairova E D Geohronologiya izverzhenij i istochniki veshestva materinskih magm vulkana Elbrus Bolshoj Kavkaz rezultaty K Ar i Sr Nd Pb izotopnyh issledovanij rus Geohimiya zhurnal 2010 1 S 45 73 ISSN 0016 7525 Chernyshyov I V Lebedev V A Bubnov S N Golcman Yu V Bairova E D Pliocenovye ignimbrity Prielbrusya i ih mesto v istorii neogen chetvertichnogo vulkanizma Bolshogo Kavkaza izotopno geohronologicheskie dannye rus Doklady Akademii nauk zhurnal 2011 T 436 2 S 247 252 ISSN 0869 5652 Chernyshyov I V Bubnov S N Lebedev V A Golcman Yu V Bairova E D Yakushev A I Dva etapa eksplozivnogo vulkanizma Prielbrusya geohronologiya petrohimicheskie i izotopno geohimicheskie harakteristiki i ih rol v neogen chetvertichnoj istorii Bolshogo Kavkaza rus Stratigrafiya Geologicheskaya korrelyaciya zhurnal 2014 T 22 1 S 100 130 ISSN 0869 592X Gazeev V M Petrologiya i potencialnaya rudonosnost Elbrusskogo vulkanicheskogo centra Severnyj Kavkaz Avtoreferat dissertacii na soiskanie uchyonoj stepeni kandidata geologo mineral nauk Moskva Izdatelstvo IGEM RAN 2003 26 s Lebedev V A Sahno V G Yakushev A I Obshaya prodolzhitelnost i prostranstvennaya migraciya chetvertichnogo vulkanizma v Prielbruse rus Doklady Akademii nauk zhurnal 2010 T 430 2 S 232 238 ISSN 0869 5652 Lebedev V A Bubnov S N Yakushev A I Magmaticheskaya aktivnost na Severnom Kavkaze v rannem neoplejstocene aktivnye vulkany Elbrusskogo centra hronologiya i harakter izverzhenij rus Doklady Akademii nauk zhurnal 2011 T 436 1 S 79 85 ISSN 0869 5652 Golovanova Liubov V et al Significance of Ecological Factors in the Middle to Upper Paleolithic Transition neopr 27 sentyabrya 2019 goda Current Anthropology 51 2010 655 691 Prichina vymiraniya neandertalcev vulkanicheskaya zima neopr Data obrasheniya 24 aprelya 2012 Arhivirovano 8 iyulya 2012 goda Bogatikov O A Melekescev I V Gurbanov A G i dr Radiouglerodnoe datirovanie golocenovyh izverzhenij vulkana Elbrus Severnyj Kavkaz Rossiya rus Doklady Akademii nauk zhurnal 1998 T 363 2 S 219 221 ISSN 0869 5652 Rogozhin E A Stepanova M Yu Harazova Yu V Gorbatikov A V Glubinnoe stroenie i rezhim vulkanicheskoj i sejsmicheskoj aktivnosti Prielbrusya rus Geotektonika zhurnal 2018 6 S 69 81 ISSN 0016 853X V A Lebedev I V Chernyshev A V Chugaev Yu V Gol tsman E D Bairova Geological map of the Elbrus neovolcanic center Greater Caucasus scale 1 100000 Edition of 2011 angl 2015 doi 10 13140 2 1 2249 8084 V A Lebedev I V Chernyshev A V Chugaev Yu V Gol tsman E D Bairova Geological map of Elbrus Volcano Southern slope Greater Caucasus 1 25000 Edition of 2010 angl 2010 doi 10 13140 2 1 2690 3368 Alekseev A A Geograficheskaya harakteristika rajona Elbrus i ego otrogi Moskva Balabanov I V 2002 176 s Igor Pasha Voshozhdenie na Elbrus v 1829 godu rus http www mountain ru Data obrasheniya 1 sentyabrya 2019 26 noyabrya 2019 goda V A POTTO Kavkazskaya vojna v otdelnyh ocherkah epizodah legendah i biografiyah Tiflis 1891 14 iyulya 2015 goda Leonid Smidovich Voshozhdenie na Elbrus s severa Chast 2 Vershina neopr alp org ua Data obrasheniya 13 iyulya 2015 14 iyulya 2015 goda Miziev I M Sledy na Elbruse Iz istorii gornogo turizma i otechestvennogo alpinizma neopr Mountain Ru Data obrasheniya 13 iyulya 2015 29 iyunya 2015 goda A V Tvyordyj Kto pervyj pokoril vershinu Elbrusa Kavkaz v imenah Krasnodar Platonov 2008 432 s 4000 ekz ISBN 978 5 89564 044 9 16 maya 2017 goda Sledy na Elbruse rus http www mountain ru Data obrasheniya 1 sentyabrya 2019 27 sentyabrya 2019 goda Zhivopisnaya Rossiya Otechestvo nashe v ego zemelnom istoricheskom plemennom ekonomicheskom i bytovom znachenii P P Semenov Tyan Shanskij Kavkaz S Peterburg Moskva Tovarishestva M O Volf 1883 T IX S 5 35 232 s Kavkaz pervye voshozhdeniya rus Risk ru Data obrasheniya 8 iyulya 2015 14 iyulya 2015 goda neopr ELBRUS info 16 iyunya 2008 Data obrasheniya 13 iyulya 2015 Arhivirovano iz originala 14 iyulya 2015 goda Sergeev S V Voennye topografy russkoj armii Moskva ZAO SiDiPress 2001 S 425 426 591 s rus https get out com Data obrasheniya 1 sentyabrya 2019 Arhivirovano iz originala 1 sentyabrya 2019 goda neopr Kalendar Pobedy 1943 1945 Data obrasheniya 13 iyulya 2015 Arhivirovano iz originala 14 iyulya 2015 goda Yurij Makunin Vojna na Elbruse neopr 11 marta 2008 goda Nezavisimaya gazeta 14 fevralya 2002 neopr Sajt Federacii ekstremalnyh i tehnicheskih vidov sporta Data obrasheniya 13 iyulya 2015 Arhivirovano iz originala 17 oktyabrya 2015 goda Skorostnye voshozhdeniya na Elbrus neopr Elbrus Race Data obrasheniya 13 iyulya 2015 14 iyulya 2015 goda Elena Laletina 17 sentyabrya nachnutsya sorevnovaniya po zabegu na vershinu Elbrusa 5642m neopr Klub VVV RU 24 avgusta 2008 Data obrasheniya 8 sentyabrya 2015 4 marta 2016 goda Vitalij Shkel ustanovil mirovoj rekord po skorosti voshozhdeniya na Elbrus neopr Eurosport ru 24 avgusta 2014 Data obrasheniya 13 iyulya 2015 14 iyulya 2015 goda Valyok Vergilyush International ElbrusRace 2016 Oksana Stefanishina ustanovila novyj rekord skorostnogo voshozhdeniya na Elbrus sredi zhenshin rus mountain race ru 20 sentyabrya 2016 9 iyulya 2021 goda Ekologicheskoe voshozhdenie Elbrus 1991 sentyabr 1991 goda rus Data obrasheniya 1 marta 2023 1 marta 2023 goda Avtomobilnaya karta Rossii karta avtomobilnyh dorog RF neopr Onlajn karta Rossii Data obrasheniya 20 iyulya 2015 7 iyulya 2015 goda P P Zaharov K 120 letiyu Kavkazskogo Gornogo Obshestva KGO neopr Mountain RU Data obrasheniya 20 iyulya 2015 10 iyulya 2014 goda Bespriyutnyj Priyut 11 vysokogornoe ubezhishe alpinistov na sklone Elbrusa rus Severo Kavkazskie novosti 25 fevralya 2017 Data obrasheniya 1 sentyabrya 2019 1 sentyabrya 2019 goda Priyut Bochki rus Prielbruse Data obrasheniya 1 sentyabrya 2019 1 sentyabrya 2019 goda German Andreev Mrachnyj yubilej 10 let nazad v 1998 godu sgorel Priyut 11 neopr Alpinisty Severnoj stolicy Russkoe gornoe obshestvo Klub alpinistov Sankt Peterburg Data obrasheniya 20 iyulya 2015 26 yanvarya 2012 goda Obzor rus http strana ru Data obrasheniya 1 sentyabrya 2019 1 sentyabrya 2019 goda Yana Hlebnikova Samyj vysokij gornyj otel Evropy LeapRus neopr Birdy Magazine 14 maya 2014 Data obrasheniya 20 iyulya 2015 23 iyulya 2015 goda Kompleks kanatnyh dorog na Elbrus rus http kmvline ru 2011 Data obrasheniya 1 sentyabrya 2019 1 sentyabrya 2019 goda V Prielbruse v Kabardino Balkarii otkryta vtoraya ochered kanatnoj dorogi rus Kavkazskij uzel Data obrasheniya 1 sentyabrya 2019 1 sentyabrya 2019 goda Alois Feusi Mit Pininfarina aufs Klein Matterhorn neopr NZZ 23 aprelya 2015 Data obrasheniya 10 iyulya 2016 7 avgusta 2016 goda Na Elbruse otkrylas samaya vysokogornaya v Evrope kanatnaya doroga neopr Argumenty i Fakty 27 dekabrya 2015 Data obrasheniya 2 yanvarya 2016 2 marta 2016 goda NA ELBRUSE TORZhESTVENNO OTKRYTA TRETYa OChERED KANATNOJ DOROGI neopr Chechenskaya Gosudarstvennaya Teleradiokompaniya Groznyj 28 dekabrya 2015 Data obrasheniya 2 yanvarya 2016 16 yanvarya 2016 goda Evgeniya Artyomova Novaya doroga na Elbrus neopr Interfaks Rossiya 14 07 15 Data obrasheniya 20 iyulya 2015 21 iyulya 2015 goda Yana Hlebnikova Stroitelstvo novoj kanatnoj dorogi na Elbruse neopr Birdy Magazine 14 iyulya 2015 Data obrasheniya 20 iyulya 2015 23 iyulya 2015 goda Marshruty alpinistskih voshozhdenij neopr Federaciya alpinizma skalolazaniya i ledolazaniya Sankt Peterburga Data obrasheniya 16 iyulya 2015 17 iyulya 2015 goda neopr Alpbaza Ullutau Data obrasheniya 16 iyulya 2015 Arhivirovano iz originala 17 iyulya 2015 goda Elbrus Zapadnaya neopr Federaciya alpinizma Rossii Data obrasheniya 6 oktyabrya 2017 7 oktyabrya 2017 goda Federaciya alpinizma Rossii opisanie marshruta neopr alpfederation ru Data obrasheniya 18 noyabrya 2022 18 noyabrya 2022 goda A A Alekseev Doliny rek Irik i Irikchat Elbrus i ego otrogi Moskva 2006 176 s Federaciya alpinizma Rossii opisanie marshruta neopr alpfederation ru Data obrasheniya 18 noyabrya 2022 18 noyabrya 2022 goda Aleksej Trubachev Intervyu s nachalnikom Elbrusskoj PSS Borisom Osmanovichem Tilovym neopr Mountain RU Data obrasheniya 21 iyulya 2015 5 marta 2016 goda Shataev Vladimir Starikov Gennadij Polnyj spisok alpinistov SSSR SNG pogibshih v gorah neopr Russianclimb Data obrasheniya 21 iyulya 2015 9 iyulya 2015 goda A F Elkov Elbrus Obshaya informaciya neopr Alpindustriya 21 oktyabrya 2011 Data obrasheniya 21 iyulya 2015 22 iyulya 2015 goda Opoznany tela devyati alpinistov pogibshih na Elbruse neopr NEWSru com 16 maya 2006 Data obrasheniya 21 iyulya 2015 16 oktyabrya 2015 goda Igor ChAJKA Gornaya lovushka dlya prostakov neopr Yuzhnyj reportyor 29 maya 2006 Data obrasheniya 21 iyulya 2015 16 sentyabrya 2017 goda Chislo pogibshih alpinistov na Elbruse uvelichilos do pyati chelovek amp 124 Novosti amp 124 Izvestiya 24 09 2021 neopr Data obrasheniya 24 sentyabrya 2021 24 sentyabrya 2021 goda Valerij Rozov Bilet v odin konec Istorii o lyubvi k zhizni lyudyam i svoemu delu Eksmo 2018 S 214 436 s ISBN 978 5 04 094088 2 LiteraturaKudinov V Elbrusskaya letopis Stavropolskoe knizhnoe izdatelstvo 1969 236 s 30 000 ekz Elbrus i ego otrogi Rec M Izdatel I V Balabanov 2007 ISBN 5 901049 46 2 Beroev B M Prielbruse Ocherk prirody Letopis pokoreniya Elbrusa Turistskie marshruty M Profizdat 1984 208 s Sto putej sto dorog 97 500 ekz Dinnik N Ya Elbrus Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona v 86 t 82 t i 4 dop SPb 1890 1907 Utkin I S Fedotov S A Utkina L I Ocenka tepla nakoplennogo magmaticheskim ochagom vulkana Elbrus vo vmeshayushih ego porodah i vozmozhnosti ego izvlecheniya V sb Vulkanologiya i sejsmologiya 5 Izd vo AN RF M 2009 C 3 23 Novejshij i sovremennyj vulkanizm na territorii Rossii Modern and Holocene volcanism in Russia kol monogr nauch izdanie otv red i avtor vstup st N P Lavyorov Institut fiziki Zemli im O Yu Shmidta hudozh Yu I Duhovskaya M Nauka 2005 604 s ISBN 5 02 032898 7 Gazeev V M Petrologiya i potencialnaya rudonosnost Elbrusskogo vulkanicheskogo centra Severnyj Kavkaz Avtoref dis na soisk uch step kand geol mineral nauk Institut geol rud mestorozhd petrogr mineral i geohimii RAN Moskva 2003 26 s Sobisevich A L Nechaev Yu V Arbuzkin V N Trofimenko E A Pruckij N I Grekov I I Novye geofizicheskie dannye o strukture magmaticheskih obrazovanij v rajone Elbrusskogo vulkanicheskogo centra Issledovaniya v oblasti geofiziki M OIFZ RAN 2004 S 272 285 Lebedev V A Chernyshyov I V Chugaev A V Golcman Yu V Bairova E D Geohronologiya izverzhenij i istochniki veshestva materinskih magm vulkana Elbrus Bolshoj Kavkaz rezultaty K Ar i Sr Nd Pb izotopnyh issledovanij rus Geohimiya zhurnal 2010 1 S 45 73 ISSN 0016 7525 P P Zaharov Kto avtor i stroitel Priyuta 11 ti neopr Russianclimb Data obrasheniya 20 iyulya 2015 21 iyulya 2015 goda Spisok literatury neopr Kafedra dinamicheskoj geologii MGU Data obrasheniya 10 iyulya 2015 4 marta 2016 goda A V Tvyordyj Kavkaz v imenah Krasnodar Platonov 2008 432 s 4000 ekz ISBN 978 5 89564 044 9 ot 16 maya 2017 na Wayback Machine Elbrus rezyume Globalnaya programma po vulkanizmu Smitsonovskij institut Zaarhivirovano s originala 9 aprelya 2009 goda Vosstanovleno 25 fevralya 2010 goda Biografiya ElbrusaSsylkiV rodstvennyh proektahZnacheniya v VikislovareCitaty v VikicitatnikeMediafajly na Vikisklade Veb kamery na Elbruse Elbrus neopr mountain ru 21 fevralya 2006 goda List karty K 38 13 Gora Elbrus Masshtab 1 100 000 Sostoyanie mestnosti na 1983 god Izdanie 1988 g List karty K 38 14 Tyrnyauz Masshtab 1 100 000 Sostoyanie mestnosti na 1983 god Izdanie 1988 g List karty K 38 25 Sgurishi Masshtab 1 100 000 Sostoyanie mestnosti na 1985 god Izdanie 1989 g List karty K 38 26 Mestia Masshtab 1 100 000 Sostoyanie mestnosti na 1985 god Izdanie 1989 g
Вершина