Поддерживать
www.wikidata.ru-ru.nina.az
Zapros Persiya perenapravlyaetsya syuda sm takzhe drugie znacheniya Zapros IRI perenapravlyaetsya syuda sm takzhe drugie znacheniya U etogo termina sushestvuyut i drugie znacheniya sm Iran znacheniya Ne sleduet putat s Irakom drugim gosudarstvom na Blizhnem Vostoke Ira n ایران ʔiˈɾɒn s 1979 goda Isla mskaya Respu blika Ira n pers جمهوری اسلامی ایران Dzhomhuri je Eslɒmi je Irɒ n do 1935 goda takzhe Pe rsiya gosudarstvo v Perednej Azii Stolica gorod Tegeran Islamskaya Respublika Iranpers جمهوری اسلامی ایران Flag GerbDeviz اﺳﺘﻘﻼﻝ ﺁﺯﺍﺩﻯ جمهوری اسلامی Nezavisimost Svoboda Islamskaya respublika Gimn سرود ملی اﻳﺭﺍﻥ source source track track track track track track track track track track Iran na karte miraOsnovano 1 aprelya 1979 goda Islamskaya revolyuciya Oficialnyj yazyk persidskijStolica TegeranKrupnejshie goroda Tegeran Meshhed Keredzh Tebriz Shiraz Isfahan AhvazForma pravleniya islamskaya respublikaVysshij rukovoditel Ali HameneiPrezident Mohammad Mohber i o Predsedatel Medzhlisa Mohammad Bager GalibafGos religiya islam shiitskogo tolkaTerritoriya Vsego amp amp amp amp amp amp amp amp 01 648 195 amp amp amp amp amp 0 1 648 195 km 17 ya v mire vodnoj poverhnosti 7 07Naselenie Ocenka 2017 81 000 000 chel 17 e Perepis 2011 amp amp amp amp amp amp amp 075 149 669 amp amp amp amp amp 0 75 149 669 chel Plotnost 42 chel km VVP PPS Itogo 2020 1 1 trln doll 23 j Na dushu naseleniya 13 073 doll 91 j VVP nominal Itogo 2020 635 724 mlrd doll 22 j Na dushu naseleniya 7555 doll 101 j IChR 2019 0 797 vysokij 65 e mesto Nazvaniya zhitelej ira nec ira nka ira ncyValyuta iranskij rial IRR kod 364 Internet domeny irKod ISO IRKod MOK IRITelefonnyj kod 98Chasovoj poyas UTC 3 30 letom UTC 4 30 IRSTAvtomobilnoe dvizhenie sprava Mediafajly na Vikisklade Na zapade granichit s Irakom na severo zapade s Azerbajdzhanom Armeniej Turciej na severe s Turkmenistanom na vostoke s Afganistanom i Pakistanom S severa Iran omyvaetsya Kaspijskim morem s yuga Persidskim i Omanskim zalivami Indijskogo okeana Na protyazhenii mnogih vekov eta strana igrala klyuchevuyu rol na Vostoke i sovremennyj Iran obladaet chetvyortoj po razmeru VVP po PPS ekonomikoj v islamskom mire i vtoroj po razmeru v Zapadnoj Azii posle Turcii Iran yavlyaetsya odnim iz naibolee tehnologicheski razvityh gosudarstv regiona Iran raspolagaetsya v strategicheski vazhnom regione Evrazii i raspolagaet krupnymi zapasami nefti i prirodnogo gaza Persy azerbajdzhancy kurdy i lury yavlyayutsya naibolee znachitelnymi etnicheskimi gruppami v Irane EtimologiyaSovremennoe nazvanie Irana Irɒ n pers ايراﻥ cherez pehl Eran voshodit k avest Airyana kotoroe obrazovano ot samonazvaniya drevnih indoirancev arya i yavlyaetsya ili prilagatelnym Arijskaya strana ili genetivom Strana ariev v vyrazhenii kak naprimer avest airyanam dahyunam strany ariev V epohu Ahemenidov 550 327 gody do n e drevneiranskoe ponyatie Aryanam Dahyunam prevratilos v dr pers Aryanam Xsa8ram Gosudarstvo Ariev kotoroe vposledstvii dalo nazvanie gosudarstvu Arshakidov 250 do n e 224 n e Aryansa8r Aryansahr Kak zamechaet Richard Fraj S ekspansiej parfyan termin Aria ili Ariane grecheskih istochnikov rasprostranilsya po vidimomu tak shiroko chto prevratilsya v konechnom schyote v Bolshuyu Ariyu termin ekvivalentnyj naimenovaniyu carstvo ariev Eranshahr Eranshahr kak nazyvali svoyu obshirnuyu rodinu Sasanidy Strabon pod Arianoj Arianh podrazumeval vostochnye provincii persidskogo carstva Gedroziyu Drangianu Arahoziyu Paropamiz Ariyu to est Areia drevnepersid Haraiva nyne Gerat Parfiyu i Karmaniyu Nazvanie gosudarstva Sasanidov 224 651 pehl Eransahr proishodit ot avest Airyanam Xsa8ram oznachayushego Carstvo ariev Avestijskij diftong ai prevratilsya v srednepersidskij e Oficialnyj titul Sasanidov byl car carej Erana i Anerana Samonazvanie irancev irani Nesmotrya na to chto irancy nazyvayut svoyu stranu Iranom s drevnih vremyon v ostalnom mire drevnegrecheskoe imenovanie Persiya ostavalos obsheprinyatym do 1935 goda poka shah Reza ne potreboval ot prochih derzhav takzhe nazyvat ego stranu Iranom IstoriyaOsnovnaya statya Istoriya Irana V razdele ne hvataet ssylok na istochniki sm rekomendacii po poisku Informaciya dolzhna byt proveryaema inache ona mozhet byt udalena Vy mozhete otredaktirovat statyu dobaviv ssylki na avtoritetnye istochniki v vide snosok 12 maya 2011 Istoriya gosudarstvennosti v Irane odna iz drevnejshih v mire i tolko po pismennym istochnikam ohvatyvaet pochti 5 tysyach let Pervoe gosudarstvo na ego territorii Elam vozniklo v Huzestane v III tysyacheletii do n e Persidskaya imperiya pri Darii I Ahemenide prostiralas uzhe ot Grecii i Kirenaiki do rek Ind i Tarim Iran bolshuyu svoyu pismennuyu istoriyu izvestnyj kak Persiya bolee 2 tysyach let vhodil v chislo vliyatelnejshih politicheskih i kulturno mirovyh centrov Na protyazhenii mnogih vekov gospodstvuyushej religiej byl zoroastrizm K XVI veku gosudarstvennoj religiej Irana stanovitsya islam Persidskaya imperiya pri Darii I prostiralas ot Grecii i Livii do reki Ind Persiya byla samym naselyonnym gosudarstvom v istorii 50 naseleniya Zemli byli poddannymi Ahemenidov vhodila v chislo silnejshih i vliyatelnejshih kulturno i politicheski gosudarstv vplot do XVII i XVIII veka no pod konec XIX veka Persiya prevratilas v polukolonialnoe gosudarstvo V 1935 godu Persiya izmenila nazvanie strany v zoroastrizme sever Irana i yug Afganistana nazyvalsya Ariana na Iran V 1979 godu v Irane proizoshla Islamskaya revolyuciya pod predvoditelstvom ayatolly Homejni v hode kotoroj byla svergnuta monarhiya i provozglashena islamskaya respublika Drevnij Iran Pervoe gosudarstvennoe obrazovanie Elam vydelen krasnym i sosednie narody persy parfyane midijcy kassity gosudarstva Vaviloniya i Assiriya Drevnij Iran Zaselenie territorii Irana otnositsya k glubokoj drevnosti sm Zarzijskaya kultura Iranskie narody stanovyatsya preobladayushimi na ego territorii k nachalu I tysyacheletiya do n e Chast plemyon persy midijcy baktrijcy parfyane osela v zapadnoj chasti ploskogorya beludzhi poselilis na vostoke i vdol poberezhya Omanskogo zaliva Pervym znachitelnym iranskim gosudarstvom stalo Midijskoe carstvo osnovannoe v konce VIII nachale VII veka do n e so stolicej v Hamadane Ekbatana Midijcy bystro ustanovili kontrol nad vsem zapadnym Iranom i chastichno nad vostochnym Sovmestno s vavilonyanami midijcy razgromili Assirijskuyu imperiyu zahvatili severnuyu Mesopotamiyu i Urartu Ahemenidy Osnovnaya statya Ahemenidy V 553 godu do n e molodoj persidskij car Anshana i Parsy Kir iz roda Ahemenidov vystupil protiv midijcev Kir zahvatil Ekbatany i obyavil sebya caryom Persii i Midii Pri etom midijskij car Ishtuvegu byl plenyon no pozzhe osvobozhdyon i naznachen namestnikom v odnu iz provincij Do svoej smerti v 529 godu do n e Kir II Velikij podchinil imperii Ahemenidov vsyu Zapadnuyu Aziyu ot Sredizemnomorya i Anatolii do Syrdari Ranee v 546 godu do n e Kir osnoval v Farse stolicu svoego carstva Pasargady gde i byl pohoronen Syn Kira Kambiz II rasshiril vladeniya imperii otca do Egipta i Efiopii Imperiya Ahemenidov v period naivysshego rascveta Posle smerti Kambiza i posledovavshimi za nej mezhusobicami v ego blizhajshem okruzhenii i myatezhami po vsej strane k vlasti prishyol Darij Gistasp Darij bystro i zhyostko navyol v imperii poryadok i nachal novye zavoevatelnye pohody v rezultate kotoryh imperiya Ahemenidov rasshirilas do Balkanskogo poluostrova na zapade i do Inda na vostoke stav krupnejshim i moshnejshim gosudarstvom sushestvovavshim kogda libo na tot moment Darij takzhe provyol ryad vnutrennih reform On razdelil stranu na neskolko administrativnyh edinic satrapij pri etom vpervye v istorii byl osushestvlyon princip razdeleniya vlastej vojska ne podchinyalis satrapam i v to zhe vremya voenachalniki ne imeli administrativnoj vlasti Krome togo Darij provyol denezhnuyu reformu i vvyol v obrashenie zolotoj darik V sochetanii so stroitelstvom seti moshyonyh dorog eto sposobstvovalo nevidannomu skachku v torgovyh otnosheniyah Darij pokrovitelstvoval zoroastrizmu i schital zhrecov sterzhnem persidskoj gosudarstvennosti Pri nyom eta pervaya monoteisticheskaya religiya stala v imperii gosudarstvennoj V to zhe vremya k pokoryonnym narodam i ih verovaniyam i kulture persy otnosilis terpimo Nasledniki Dariya I stali narushat principy vnutrennego ustrojstva vvedyonnye caryom v rezultate chego satrapii stali bolee nezavisimy Podnyalsya myatezh v Egipte nachalis besporyadki v Grecii i Makedonii V etih usloviyah makedonskij polkovodec Aleksandr nachal voennyj pohod protiv persov i k 330 godu do n e razgromil imperiyu Ahemenidov Parfiya i Sasanidy Osnovnye stati Selevkidy Parfyanskoe carstvo i Sasanidskaya imperiya Sasanidskaya imperiya v nachale VII veka Posle smerti Aleksandra Makedonskogo v 323 godu do n e ego imperiya raspalas na neskolko otdelnyh gosudarstv Bolshaya chast territorii sovremennogo Irana otoshla k Selevkii odnako parfyanskij car Mitridat I vskore nachal zavoevatelnye pohody protiv Selevkidov i vklyuchil v sostav svoej derzhavy Persiyu a takzhe Mezhdureche V 92 godu do n e mezhdu Parfiej i Rimom byla provedena granica po ruslu Evfrata no rimlyane pochti srazu vtorglis v predely zapadnyh parfyanskih satrapij i poterpeli porazhenie V otvetnom pohode parfyane zahvatili ves Levant i Anatoliyu no byli otbrosheny vojskami Marka Antoniya obratno k Evfratu Vskore posle etogo v Parfii odna za drugoj vspyhivali grazhdanskie vojny vyzvannye vmeshatelstvom Rima v borbu mezhdu parfyanskoj i grecheskoj znatyu V 224 godu Ardashir Papakan syn pravitelya nebolshogo gorodka Hejr v Parse razgromil armiyu parfyan Artabana IV i osnoval vtoruyu Persidskuyu imperiyu Iranshahr Carstvo ariev so stolicej v Firuzabade stav osnovatelem novoj dinastii Sasanidov Usililos vliyanie aristokratii i zoroastrijskogo duhovenstva nachalis goneniya na inovercev Provedena administrativnaya reforma Sasanidy prodolzhili borbu s rimlyanami i s kochevnikami Centralnoj Azii Ahura Mazda sprava dayot Ardashiru simvol carskoj vlasti kolco III v n e Pri care Hosrove I 531 579 nachalas aktivnaya ekspansiya v 540 godu byla zahvachena Antiohiya v 562 Egipet Vizantijskaya imperiya popala v nalogovuyu zavisimost ot persov Byli zanyaty pribrezhnye oblasti Aravijskogo poluostrova v tom chisle Jemen V eto zhe vremya Hosrov razgromil eftalitskoe gosudarstvo na territorii sovremennogo Tadzhikistana Voennye uspehi Hosrova priveli k rascvetu torgovli i kultury v Irane Vnuk Hosrova I Hosrov II 590 628 vozobnovil vojnu s Vizantiej no terpel porazhenie za porazheniem Voennye rashody pokryvalis za schyot nepomernyh nalogov s torgovcev i poborov s bednyakov V rezultate po vsej strane nachali vspyhivat vosstaniya Hosrov byl shvachen i kaznyon Ego vnuk Jezdigerd III 632 651 stal poslednim sasanidskim caryom Nesmotrya na prekrashenie vojny s Vizantiej raspad imperii prodolzhalsya Na yuge persy stolknulis s novym protivnikom arabami Arabskoe zavoevanie Osnovnye stati Omejyady i Abbasidy Arabskie nabegi na Sasanidskij Iran nachalis v 632 godu Naibolee sokrushitelnoe porazhenie persidskaya armiya poterpela v bitve pri Kadisii v 637 godu Arabskoe zavoevanie Persii prodolzhalos do 652 goda i ona byla vklyuchena v Halifat Omejyadov Araby rasprostranili v Irane islam kotoryj silno izmenil persidskuyu kulturu Posle islamizacii Irana v Halifate burno razvivalis literatura filosofiya iskusstvo medicina Persidskaya kultura stala osnovoj dlya nachala zolotogo veka islama V 750 godu persidskij general Abu Muslim vozglavil pohod Abbasidov protiv Omejyadov na Damask a zatem na stolicu Halifata Bagdad V blagodarnost novyj halif daroval persidskim gubernatoram opredelyonnuyu avtonomiyu a takzhe vzyal neskolkih persov v kachestve vizirej Tem ne menee v 822 godu Tahir ben Gusejn ben Musab gubernator Horasana provozglasil nezavisimost provincii i obyavil sebya rodonachalnikom novoj persidskoj dinastii Tahiridov Uzhe k nachalu pravleniya Samanidov Iran prakticheski vosstanovil svoyu nezavisimost ot arabov Tyurkskie i mongolskie zavoevaniya Osnovnye stati Tahiridy Gaznevidy Hulaguidy i Timuridy Imperiya Gaznevidov v XII veke Nesmotrya na prinyatie persidskim obshestvom islama arabizaciya v Irane ne imela uspeha Nasazhdenie arabskoj kultury vstretilo soprotivlenie persov i stalo tolchkom k borbe za nezavisimost ot arabov Vazhnuyu rol v vosstanovlenii nacionalnogo samosoznaniya persov sygralo vozrozhdenie persidskogo yazyka i literatury pik kotorogo prishyolsya na IX X veka V svyazi s etim poluchila izvestnost epopeya Firdousi Shahname celikom napisannaya na farsi V 962 godu tyurkskij polkovodec Alp Tegin vystupil protiv Samanidov i osnoval tyurkskoe gosudarstvo Gaznevidov so stolicej v Gazni Afganistan Pri Gaznevidah kulturnyj rascvet Persii prodolzhilsya Ih posledovateli Seldzhuki perenesli stolicu v Isfahan V 1220 godu severo vostok Irana nahodivshegosya v sostave tyurkskogo Horezmskogo carstva byl atakovan vojskami Chingishana Razoreniyu podvergsya ves Horasan a takzhe territorii vostochnyh provincij sovremennogo Irana Okolo poloviny naseleniya bylo ubito mongolami Zavershil zavoevanie Irana vnuk Chingishana Hulagu V osnovannom im gosudarstve ego potomki ilhany pravili do serediny XIV veka Velikij tyurkskij pravitel i polkovodec Emir Timur na zapade bolee izvesten kak Tamerlan ustanovil nad Iranom svoj kontrol Tamerlan vyvez iz Irana tysyachi iskusnyh masterov v svoyu stolicu Samarkand kotorye postroili shedevry mirovoj arhitektury v Samarkande Tak naprimer tebrizskimi masterami byl postroen mavzolej Gur Emir v Samarkande Pri pravlenii mladshego syna Timura Shahruha proishodit rascvet nauki i kultury v Irane On prodolzhilsya v epohu pravleniya timurida Sultana Husejna Bajkary Centralizaciya Iranskogo gosudarstva vozobnovilas s prihodom k vlasti kyzylbashskoj dinastii Sefevidov polozhivshih konec pravleniyu potomkov mongolskih zavoevatelej Dinastii 1501 1979 Osnovnye stati Sefevidy Afsharidy Zendy Kadzhary dinastiya i Pehlevi Ismail I Islam shiitskogo tolka byl prinyat v Irane v kachestve gosudarstvennoj religii pri shahe Ismaile I iz dinastii Sefevidov Posle pobedy nad Alvand hanom pravitelem tyurkskogo gosudarstva Ak Koyunlu pod Sharurom v Nahichevani Ismail pobedonosno vstupil v Tebriz gde v iyule 1501 goda provozglasil sebya shahom Azerbajdzhana Ismail vskore zhe podchinil sebe ves Iran i v mae 1502 goda koronoval sebya shahinshahom Irana Stolicej Sefevidskogo gosudarstva stal gorod Tebriz vposledstvii stolica byla perenesena v Kazvin a ottuda v Isfahan Naivysshego rascveta imperiya Sefevidov dostigla pri Abbase I razgromiv Osmanskuyu imperiyu i prisoediniv k sebe territorii sovremennogo Iraka Afganistana chasti Pakistana territorii Azerbajdzhana chasti Armenii i Gruzii a takzhe provincij Gilyan i Mazenderan na beregu Kaspijskogo morya Takim obrazom vladeniya Irana prostiralis uzhe ot Tigra do Inda Zavoyovannye territorii prinesli Iranu bogatstvo i procvetanie Nachalsya rascvet kultury Iran stal centralizovannym gosudarstvom byla provedena modernizaciya vooruzhyonnyh sil Odnako posle smerti Abbasa Velikogo imperiya prishla v upadok Neumeloe rukovodstvo privelo k potere Kandagara i Bagdada V 1722 godu afgancy gilzai sovershili nabeg na Iran s hodu vzyav Isfahan i vozveli na prestol Mahmud hana Togda Nadir shah polkovodec poslednego pravitelya iz Sefevidov Tahmaspa II ubil ego vmeste s synom i ustanovil v Irane vlast Afsharidov Pervym delom Nadir shah smenil gosudarstvennuyu religiyu na sunnizm a zatem razgromil Afganistan i vernul Persii Kandagar Otstupayushie afganskie vojska bezhali v Indiyu Nadir shah prizval indijskogo mogola Mohammed shaha ne prinimat ih no tot ne soglasilsya togda shah vtorgsya v Indiyu V 1739 godu vojska Nadir shaha voshli v Deli odnako vskore tam vspyhnulo vosstanie Persy ustroili v gorode nastoyashuyu reznyu a potom vernulis v Iran polnostyu razgrabiv stranu V 1740 godu Nadir shah sovershil pohod v Turkestan v rezultate kotorogo granicy Irana prodvinulis do Amudari Na Kavkaze persy doshli do Dagestana V 1747 godu Nadir shah byl ubit Persiya na karte konca XIX veka Gerb shahskogo Irana na kupyure 1938 goda V 1750 godu vlast pereshla k dinastii Zendov vo glave s Karim hanom Karim han stal pervym za 700 let persom stavshim vo glave gosudarstva On perenyos stolicu v Shiraz Period ego pravleniya harakterizuetsya prakticheski otsutstviem vojn i kulturnym rascvetom Vlast Zendov prodolzhalas lish tri pokoleniya i v 1781 godu pereshla k dinastii Kadzharov Osnovatel dinastii skopec Aga Mohammed han uchinil raspravu nad Zendami i potomkami Afsharidov Ukrepiv vlast Kadzharov v Irane Mohammed han sovershil pohod na Gruziyu razgromiv Tbilisi i unichtozhiv bolee 20 tysyach zhitelej goroda Vtoroj pohod na Gruziyu v 1797 godu ne sostoyalsya tak kak shah byl ubit sobstvennymi slugami gruzinom i kurdom v Karabahe Nezadolgo do svoej smerti Mohammed han perenyos stolicu Irana v Tegeran V rezultate serii neudachnyh vojn s Rossijskoj imperiej Persiya pri Kadzharah lishilas territorii zanimaemoj nyne Azerbajdzhanom i Armeniej Procvetala korrupciya teryalsya kontrol nad okrainami strany Posle prodolzhitelnyh akcij protesta v 1906 godu v strane proizoshla Konstitucionnaya revolyuciya v rezultate chego Iran stal konstitucionnoj monarhiej Letom 1918 goda britanskie vojska okkupiruyut ves Iran 9 avgusta 1919 goda bylo podpisano anglo iranskoe soglashenie ustanavlivayushee polnyj britanskij kontrol nad ekonomikoj i armiej strany V 1920 godu v provincii Gilyan provozglashena Gilyanskaya Sovetskaya Respublika kotoraya prosushestvuet do sentyabrya 1921 goda 21 fevralya 1921 goda Reza han Pehlevi svergnul Ahmed shaha i v 1925 m byl obyavlen novym shahom 26 fevralya 1921 goda RSFSR podpisala s Iranom novyj dogovor priznav polnuyu nezavisimost Irana Pehlevi vvyol v obrashenie termin shahinshah car carej Nachinaya s persidskogo novogo goda to est s 22 marta 1935 goda nazvanie gosudarstva bylo oficialno izmeneno s Persii na Iran Nachalas masshtabnaya industrializaciya Irana byla polnostyu modernizirovana infrastruktura V hode Vtoroj mirovoj vojny shahinshah otkazal Velikobritanii i Sovetskomu Soyuzu v ih prosbe razmestit svoi vojska v Irane Togda soyuzniki vtorglis v Iran sm Operaciya Soglasie svergli shaha i ustanovili kontrol nad zheleznymi dorogami i neftyanymi mestorozhdeniyami V 1942 godu suverenitet Irana byl vosstanovlen vlast pereshla k synu shaha Mohammedu Tem ne menee Sovetskij Soyuz opasayas vozmozhnoj agressii so storony Turcii derzhal svoi vojska v severnom Irane do maya 1946 goda Mohamme d Mosaddy k Posle vojny Mohammed Reza provodil politiku aktivnoj vesternizacii i deislamizacii chto ne vsegda nahodilo ponimanie v narode V 1951 godu predsedatelem Pravitelstva Irana stanovitsya Mohammed Mosaddyk kotoryj aktivno zanimalsya reformatorstvom dobivayas peresmotra dogovoryonnostej po raspredeleniyu pribylej kompanii British Petroleum Proishodila nacionalizaciya neftyanoj promyshlennosti Irana Odnako v SShA nemedlenno i pri aktivnom uchastii britanskih specsluzhb byl razrabotan plan perevorota osushestvlyonnyj v avguste 1953 goda vnukom prezidenta Teodora Ruzvelta Kermitom Ruzveltom Mosaddyk byl smeshyon so svoego posta i zaklyuchyon v tyurmu Cherez tri goda on byl osvobozhdyon i posazhen pod domashnij arest gde i nahodilsya do svoej smerti v 1967 godu V 1957 godu osnovana tajnaya policiya SAVAK V 1963 godu iz strany byl vyslan ayatolla Homejni v rezultate serii radikalnyh reform Belaya revolyuciya Preobrazovaniya i deislamizaciya priveli k aktivnoj antipravitelstvennoj propagande V 1965 godu uchastnikami gruppy Fedayane Islam byl smertelno ranen premer ministr Hassan Ali Mansur V 1973 godu v hode politiki ukrepleniya vlasti shaha byli zapresheny vse politicheskie partii i obedineniya v 1975 uchrezhdena partiya Rastahiz v ramkah odnopartijnoj sistemy K koncu 1970 h godov Iran ohvatili massovye protesty vylivshiesya v sverzhenie rezhima Pehlevi i okonchatelnom uprazdnenii monarhii V 1979 godu v strane proizoshla islamskaya revolyuciya i byla osnovana islamskaya respublika Islamskaya respublika Osnovnaya statya Istoriya Islamskoj Respubliki Iran Ayatolla Homejni Islamskaya revolyuciya v Irane stala perehodom ot shahskogo monarhicheskogo rezhima Pehlevi k islamskoj respublike vo glave s ayatolloj Homejni predvoditelem revolyucii i osnovatelem novogo poryadka Nachalom revolyucii prinyato schitat massovye antishahskie protesty v yanvare 1978 goda podavlennye pravitelstvennymi vojskami V yanvare 1979 goda posle togo kak stranu paralizovali postoyannye zabastovki i mitingi Pehlevi s semyoj pokinul Iran i 1 fevralya v Tegeran pribyl Homejni nahodivshijsya v izgnanii vo Francii Ayatolla byl vstrechen millionami likuyushih irancev 1 aprelya 1979 goda posle provedeniya vsenarodnogo referenduma Iran byl oficialno provozglashyon islamskoj respublikoj 3 dekabrya togo zhe goda byla prinyata novaya konstituciya Vnutripoliticheskie posledstviya revolyucii proyavilis v ustanovlenii v strane teokraticheskogo rezhima musulmanskogo duhovenstva povyshenii roli islama absolyutno vo vseh sferah zhizni Proizoshli kardinalnye izmeneniya i vo vneshnej politike Otnosheniya Irana s SShA stali krajne natyanutymi Diplomaticheskie otnosheniya byli razorvany 4 noyabrya 1979 goda kogda v Tegerane bylo zahvacheno posolstvo SShA a diplomaty proveli v zalozhnikah 444 dnya Zahvatchiki studenty sredi kotoryh po nekotorym dannym vozmozhno byl stavshij vposledstvii prezidentom Irana togda oficer specpodrazdeleniya KSIR i aktivist molodyozhnoj organizacii Uchrezhdenie splocheniya edinstva Mahmud Ahmadinezhad utverzhdali chto presledovali agentov CRU planirovavshih sverzhenie revolyucionnogo pravitelstva Oni takzhe trebovali vydachi bezhavshego shaha Lish v 1981 godu pri posrednichestve Alzhira krizis byl razreshyon i zalozhniki otpusheny na rodinu Irano irakskaya vojna Osnovnaya statya Irano irakskaya vojna Tem vremenem prezident sosednego Iraka Saddam Husejn reshil vospolzovatsya vnutrennej nestabilnostyu v Irane i ego natyanutymi otnosheniyami so stranami Zapada Iranu byli ne v pervyj raz predyavleny territorialnye pretenzii v otnoshenii rajonov vdol berega Persidskogo zaliva na vostok ot reki Shatt el Arab V chastnosti Husejn potreboval peredachi Iraku zapadnogo Huzestana gde bolshinstvo naseleniya sostavlyali araby i imelis ogromnye zapasy nefti Eti trebovaniya byli ostavleny Iranom bez vnimaniya i Husejn nachal podgotovku k krupnomasshtabnoj vojne 22 sentyabrya 1980 goda armiya Iraka forsirovala Shatt el Arab i vtorglas v Huzestan chto stalo dlya iranskogo rukovodstva polnoj neozhidannostyu Irano irakskaya vojna Hotya v pervye mesyacy vojny Saddamu Husejnu udalos dobitsya nemalyh uspehov nastuplenie irakskoj armii bylo vskore ostanovleno iranskie vojska pereshli v kontrnastuplenie i k seredine 1982 goda vybili irakcev iz strany Homejni reshil ne ostanavlivat vojnu planiruya eksportirovat revolyuciyu i v Irak Etot plan opiralsya v pervuyu ochered na shiitskoe bolshinstvo vostochnogo Iraka Teper uzhe iranskaya armiya vtorglas v Irak s namereniem svergnut Saddama Husejna Odnako v posleduyushie gody voennye uspehi Irana byli neznachitelnymi a v 1988 godu irakskaya armiya pereshla v kontrnastuplenie i osvobodila vse okkupirovannye Iranom territorii Posle etogo bylo podpisano mirnoe soglashenie Irano irakskaya granica ostalas neizmennoj V techenie vojny Irak polzovalsya politicheskoj finansovoj i voennoj podderzhkoj bolshinstva arabskih stran Sovetskogo Soyuza Kitaya a takzhe SShA i ih soyuznikov Iran tak ili inache podderzhivali Kitaj SShA Izrail i nekotorye drugie strany V hode boevyh dejstvij irakskaya armiya neodnokratno primenyala himicheskoe oruzhie v tom chisle protiv mirnyh irancev Vozmozhno bolee 100 000 chelovek v Irane pogibli ot dejstviya otravlyayushih veshestv Obshie poteri Irana v vosmiletnej vojne prevyshayut 500 000 chelovek V 1997 godu prezidentom Irana byl izbran Mohammed Hatami provozglasivshij nachalo provedeniya politiki terpimogo otnosheniya k kulture i ustanovleniya bolee tesnyh svyazej so stranami Zapada V konce 1990 h godov evropejskie gosudarstva nachali vosstanavlivat prervannye revolyuciej ekonomicheskie svyazi s Iranom Tem ne menee SShA ostalis neizmenny v svoej pozicii Amerikanskoe rukovodstvo predyavilo Iranu obvineniya v sponsirovanii terrorizma i razrabotkah oruzhiya massovogo unichtozheniya Pozzhe prezident SShA Dzhordzh Bush zakrepil za Iranom yarlyk strany Osi zla 20 iyunya 2019 goda voenno vozdushnye sily KSIR sbili amerikanskij bespilotnyj apparat v rajone Ormuzskogo proliva Po versii IRNA dron SShA RQ 4 Global Hawk narushil vozdushnoe prostranstvo Irana i byl sbit raketoj zemlya vozduh nad provinciej Hormozgan Po versii SShA dron MQ 4C Triton sovershal polyot v mezhdunarodnom vozdushnom prostranstve i ne narushal granic Irana SShA planirovali nanesti otvetnyj udar po tryom voennym celyam v Irane odnako po zayavleniyu Donalda Trampa on otmenil eto reshenie za 10 minut do ataki Gosudarstvennoe ustrojstvoOsnovnaya statya Gosudarstvennoe ustrojstvo Irana Po konstitucii prinyatoj v 1979 godu Iran yavlyaetsya islamskoj respublikoj Na 2019 god Iran odna iz nemnogih sushestvuyushih teokratij v mire Glavoj gosudarstva yavlyaetsya Vysshij rukovoditel On opredelyaet obshuyu politiku strany Rahbar verhovnyj glavnokomanduyushij vooruzhyonnymi silami Irana rukovoditel voennoj razvedki Vysshij rukovoditel naznachaet lyudej na klyuchevye posty v gosudarstve predsedatelej sudov rukovoditelya policii i komanduyushih vsemi rodami vojsk a takzhe shesteryh iz dvenadcati chlenov Soveta strazhej konstitucii Vysshij rukovoditel izbiraetsya Sovetom ekspertov i podotchyoten emu Vtorym po znachimosti dolzhnostnym licom v Irane yavlyaetsya prezident Prezident yavlyaetsya garantom konstitucii i glavoj ispolnitelnoj vlasti Resheniya po klyuchevym voprosam prinimayutsya tolko posle odobreniya Vysshego rukovoditelya Prezident naznachaet chlenov Soveta ministrov i koordiniruet rabotu pravitelstva Desyat vice prezidentov i 21 ministr pravitelstva utverzhdayutsya na post parlamentom Hotya prezident naznachaet ministrov oborony i razvedki kandidatury dolzhny byt zaranee odobreny Vysshim rukovoditelem Prezident izbiraetsya pryamym vsenarodnym golosovaniem na chetyryohletnij srok Kandidaty v prezidenty dolzhny byt predvaritelno odobreny Sovetom strazhej Zakonodatelnaya vlast predstavlena odnopalatnym parlamentom Medzhlisom pers مجلس شورای اسلام Islamskij konsultativnyj sovet Verhnyaya palata byla rasformirovana posle revolyucii v 1979 g Medzhlis sostoit iz 290 chlenov izbiraemyh vsenarodnym golosovaniem na chetyryohletnij srok V obyazannosti parlamenta vhodit razrabotka zakonoproektov ratifikaciya mezhdunarodnyh dogovorov i sostavlenie byudzheta Vse kandidaty v deputaty Medzhlisa takzhe utverzhdayutsya Sovetom strazhej Volneniya v Irane v 2009 godu Sovet strazhej konstitucii sostoit iz 12 chlenov 6 iz kotoryh naznachaet Vysshij rukovoditel Ostalnye 6 chlenov naznachayutsya parlamentom po predstavleniyu predsedatelya Verhovnogo suda Sovet strazhej utverzhdaet kandidatov na klyuchevye posty v tom chisle kandidatov v prezidenty chleny pravitelstva i parlamenta Osnovnaya obyazannost Soveta proverka zakonoproektov na sootvetstvie islamskomu pravu V sluchae esli imeyutsya raznoglasiya s shariatom zakonoproekt otpravlyaetsya na dorabotku Krome togo Sovet imeet pravo nalozhit veto na lyuboe reshenie Medzhlisa Sovet celesoobraznosti razreshaet spornye voprosy voznikayushie mezhdu Medzhlisom i Sovetom strazhej Sovet celesoobraznosti yavlyaetsya takzhe soveshatelnym organom pri Vysshem rukovoditele Predsedatel Soveta byvshij prezident Irana Ali Akbar Hashemi Rafsandzhani lichnyj sovetnik Rahbara Sovet ekspertov sostoit iz 86 predstavitelej islamskogo duhovenstva i sobiraetsya na nedelyu kazhdyj god Sovet ekspertov izbiraet Vysshego rukovoditelya i imeet pravo smestit ego s dolzhnosti v lyuboe vremya hotya takogo precedenta eshyo ne bylo nyneshnij Vysshij rukovoditel Ali Hamenei vsego vtoroj v istorii strany togda kak pervyj Homejni skonchalsya buduchi eshyo na postu Zasedaniya Soveta nosyat zakrytyj harakter Chleny Soveta izbirayutsya vsenarodnym golosovaniem na vosmiletnij srok Organy mestnogo samoupravleniya prisutstvuyut vo vseh gorodah i derevnyah Irana i izbirayutsya vsenarodnym golosovaniem na chetyryohletnij srok Gorodskie selskie sovety vybirayut mera sledyat za rabotoj chinovnichego apparata otvechayut za razvitie obrazovaniya mediciny zhilishno kommunalnogo hozyajstva i prochie bytovye voprosy Vpervye vybory v mestnye sovety proshli v 1999 godu Tak kak deyatelnost sovetov nosit isklyuchitelno administrativno ispolnitelnyj harakter kandidaty v chleny soveta ne nuzhdayutsya v utverzhdenii Sovetom ekspertov Sudebnaya sistema sostoit iz Narodnogo suda zanimayushegosya grazhdanskimi i ugolovnymi delami i Revolyucionnogo suda v kompetenciyu kotorogo vhodyat osobye prestupleniya v tom chisle protiv gosudarstva Verdikt Revolyucionnogo suda ne podlezhit apellyacii Krome togo sushestvuet Osobyj duhovnyj sud Resheniya etogo suda takzhe ne podlezhat obzhalovaniyu on dejstvuet otdelno ot obshej sudebnoj sistemy Vysshej instanciej Duhovnogo suda yavlyaetsya Rahbar On takzhe naznachaet i predsedatelej Narodnogo i Revolyucionnogo sudov Prava cheloveka Osnovnaya statya Prava cheloveka v Islamskoj Respublike Iran Iranskie shiity prazdnuyut Ashuru Zakony islamskoj respubliki osnovany na islamskom prave Gosudarstvennyj apparat tesno perepletyon s islamskim duhovenstvom V svyazi s etim prisutstvuyut ogranicheniya prav cheloveka svyazannye prezhde vsego s religiej V chastnosti v sisteme gosudarstvennogo ustrojstva sushestvuet specialnyj organ Sovet strazhej konstitucii deyatelnost kotorogo zapreshaet nemusulmanam zanimat vysshie gosudarstvennye posty a chlenam parlamenta sostavlyat zakonoproekty protivorechashie shariatu Soglasno Konstitucii statya 13 pomimo islama priznayutsya tolko tri religii hristianstvo iudaizm i zoroastrizm veruyushie vseh ostalnyh religij buddisty bahai i dr schitayutsya nezashishyonnymi nevernymi oni ne mogut byt predstavleny v parlamente i ne obladayut prakticheski nikakimi yuridicheskimi pravami Seksualnye menshinstva takzhe podvergayutsya presledovaniyu Gomoseksualnye kontakty yavlyayutsya ugolovno nakazuemym prestupleniem presleduyushimsya vplot do smertnoj kazni sm Prava LGBT v Irane Neredki sluchai kazni nesovershennoletnih naibolee shirokuyu oglasku poluchilo delo dvuh 16 letnih podrostkov Mahmuda Asgari i Ajaza Marhoni kotorye byli obvineny v iznasilovanii nesovershennoletnego i publichno povesheny na gorodskoj ploshadi v prisutstvii ogromnoj tolpy zevak takzhe im inkriminirovalos raspitie alkogolnyh napitkov narushenie obshestvennogo poryadka i vorovstvo na centralnoj ploshadi v Meshhede Kazn proshla spustya dve nedeli posle pobedy na prezidentskih vyborah krajne konservativnogo politika Ahmadinezhada Odin iz liderov oppozicii Mehdi Karubi obvinil iranskie vlasti v ispolzovanii pytok po otnosheniyu k politicheskim zaklyuchyonnym V state pomeshyonnoj na sajte ego partii upominayutsya sluchai zhestokogo iznasilovaniya zaklyuchyonnyh Iran zanimaet vtoroe mesto v mire posle Kitaya po chislu smertnyh kaznej V 2006 godu v strane byli kazneny ne menshe 215 chelovek v tom chisle semero nesovershennoletnih chto yavlyaetsya narusheniem mezhdunarodnoj konvencii o pravah detej Soglasno statistike pravozashitnoj gruppy Amnesty International v 2007 godu za tyazhkie prestupleniya v Irane kazneny bolee 200 chelovek Prisutstvuyut nekotorye ogranicheniya svobody pechati posle prihoda k vlasti konservativnogo kryla bylo zakryto bolshinstvo proreformistskih gazet Zapreshena translyaciya zapadnoj muzyki Ogranicheniya kasayutsya ne tolko pechatnyh sredstv massovoj informacii i televideniya Internet takzhe podvergaetsya cenzure Deyatelnost provajderov v tom chisle kommercheskih kontroliruetsya ministerstvom informacii Proverke podlezhat vse vnov zaregistrirovannye veb sajty v domene ir sushestvuet avtomaticheskaya filtraciya elektronnoj pochty Zapresheny pornograficheskie i antiislamskie sajty Sajty oppozicionnyh organizacij v osnovnom raspolozheny na zarubezhnyh serverah Presledovaniyam v Irane podvergayutsya i pravozashitnye organizacii Naprimer shirokij mezhdunarodnyj rezonans poluchil sluchaj izyatiya vlastyami etoj strany Nobelevskoj premii mira i Ordena Pochyotnogo Legiona u izvestnoj iranskoj pravozashitnicy Shirin Ebadi a takzhe zakrytie eyo Centra zashity prav cheloveka Vneshnyaya politika Osnovnye stati Vneshnyaya politika Irana Irano rossijskie otnosheniya i Irano izrailskie otnosheniya Mechet Hatam Al Anbiya na territorii rezidencii posla Irana v Moskve Do 1979 goda Iran byl v celom prozapadno orientirovannym gosudarstvom Islamskaya revolyuciya 1979 goda svershivshayasya na volne antiamerikanizma radikalno izmenila vneshnyuyu politiku strany Pobeda Islamskoj revolyucii oznamenovalas mezhdunarodnym skandalom s zahvatom zalozhnikov v amerikanskom posolstve v Tegerane Etot krizis povlyok za soboj uhudshenie otnoshenij so vsemi zapadnymi stranami a takzhe posluzhil povodom k razryvu diplomaticheskih otnoshenij s SShA kotorye ne vosstanovleny do sih por Revolyuciya sovpala po vremeni i so vvodom sovetskih vojsk v Afganistan chto krajne negativno skazalos na otnosheniyah s SSSR Iran podderzhival diplomaticheskie otnosheniya s Sovetskim Soyuzom odnako predlozheniya sovetskogo rukovodstva o provedenii dvustoronnej vstrechi ignorirovalis Izvestno takzhe chto v 1988 godu Ayatolla poslal Gorbachyovu telegrammu v kotoroj predlagal emu stroit islamskuyu respubliku v SSSR Revolyuciya isportila otnosheniya ne tolko s Zapadom no i s arabskim mirom V 1980 godu Irak vtorgsya v bogatyj neftyu Huzestan polozhiv nachalo irano irakskoj vojne Vybiv irakskie vojska iz Irana rukovodstvo strany planirovalo s pomoshyu kontrnastupleniya eksportirovat islamskuyu revolyuciyu v Irak Odnako iz za skorogo istosheniya vojsk i primeneniya irakskoj armiej himicheskogo oruzhiya eti plany ne uvenchalis uspehom Tem vremenem irano amerikanskie otnosheniya oslozhnilis eshyo bolshe posle togo kak amerikanskij raketnyj krejser nahodivshijsya v Persidskom zalive sbil iranskij passazhirskij samolyot Po okonchanii irano irakskoj vojny i so smertyu Homejni otnosheniya Irana s Evropoj stali postepenno nalazhivatsya chemu vo mnogom sposobstvovala pragmatichnaya politika Rafsandzhani Byli vystroeny novye otnosheniya s nezavisimymi respublikami raspavshegosya SSSR V chastnosti Iran osudil chechenskij separatizm okazav tem samym neglasnuyu podderzhku Rossii v etom voprose Segodnya Iran prinimaet uchastie v vosstanovlenii ekonomiki Chechni Vo mnogom blagodarya diplomaticheskim usiliyam Irana Rossiya poluchila vozmozhnost chastichno vosstanovit uteryannoe vliyanie na Blizhnem Vostoke i v Centralnoj Azii Rossiya soglasilas prodolzhat nachatoe eshyo pri Pehlevi stroitelstvo atomnoj elektrostancii v Bushere Kaspijskij sammit 29 sentyabrya 2014 goda Tem ne menee otnosheniya Irana s Soedinyonnymi Shtatami po prezhnemu ostayutsya napryazhyonnymi Etomu vo mnogom sposobstvovala pobeda na prezidentskih vyborah v Irane v 2005 godu ultrakonservatora Mahmuda Ahmadinezhada Ego rezkie zayavleniya v otnoshenii Izrailya isportili otnosheniya i s etim gosudarstvom SShA i Izrail obvinyayut Iran v sponsirovanii terroristicheskih organizacij v SShA Izraile i ES Hezbolla v chastnosti schitaetsya terroristicheskoj organizaciej i razrabotke yadernogo oruzhiya Po nepodtverzhdyonnym svedeniyam Soedinyonnye Shtaty gotovyat raketnyj udar po yadernym obektam Irana Iran imeet diplomaticheskie predstavitelstva v bolshinstve stran mira V to zhe vremya kak i mnogie drugie islamskie gosudarstva Iran ne priznayot Izrail V oficialnyh zayavleniyah iranskogo MIDa Izrail imenuetsya Sionistskim rezhimom Net diplomaticheskih otnoshenij i s SShA Iran chlen OON s 1945 goda OIK OPEK SAARC a takzhe yavlyaetsya nablyudatelem pri ShOS Chrezvychajnyj i Polnomochnyj Posol Islamskoj Respubliki Iran v Rossii s yanvarya 2009 goda Reza Sadzhadi vedyot blog ob Irane na russkom yazyke V 2012 godu Iran stanovitsya liderom Dvizheniya neprisoedineniya stav v avguste na 3 goda stranoj predsedatelem etogo dvizheniya yavlyayushegosya vtoroj po velichine posle OON mezhdunarodnoj strukturoj Territorialnye spory Sushestvuyut territorialnye spory mezhdu Iranom i Obedinyonnymi Arabskimi Emiratami v otnoshenii tryoh ostrovov v Ormuzskom prolive kontroliruyushih vhod v Persidskij zaliv V konce 1940 h ostrovami poperemenno vladeli shejhi emiratov Abu Dabi i Dubaya nahodivshihsya pod britanskim protektoratom V 1971 godu posle uhoda Velikobritanii iz regiona ostrova dolzhny byli dostatsya OAE v sostav kotoryh voshli oba etih emirata no ih zahvatil shahskij Iran Na ostrovah po sej den soderzhitsya znachitelnyj voennyj kontingent Takzhe sushestvuet pretenzii na territorii Azerbajdzhana i Afganistana i chasti territorii Pakistana GeografiyaOsnovnaya statya Geografiya Irana Gora Demavend Amol Iran raspolozhen v yugo zapadnoj Azii Po ploshadi 1648 tys km strana zanimaet semnadcatoe mesto v mire Iran granichit s Azerbajdzhanom protyazhyonnost granicy 611 km s Nahichevanskoj AR 179 km i Armeniej 36 km na severo zapade s Turkmenistanom 992 km na severo vostoke s Pakistanom 909 km i Afganistanom 936 km na vostoke s Turciej 499 km i Irakom 1458 km na zapade Na severe omyvaetsya Kaspijskim morem na yuge Persidskim i Omanskim zalivami Aravijskogo morya Deshte Kevir Bolshaya chast territorii Irana raspolozhena na Iranskom plato za isklyucheniem poberezhya Kaspijskogo morya i Huzestana Iran v celom goristaya strana Desyatki gornyh cepej i hrebtov otdelyayut rechnye bassejny i plato drug ot druga Samaya naselyonnaya zapadnaya chast strany yavlyaetsya odnovremenno i samoj goristoj gde raspolozheny Kavkazskie gory i Elburs V cepi Elburs raspolozhena samaya vysokaya tochka Irana pik Demavend 5604 m Vostok Irana v osnovnom pokryt solonchakovymi pustynyami i polupustynyami v tom chisle krupnejshej Deshte Kevir i Deshte Lut Gospodstvo pustyn v etom regione obyasnyaetsya nevozmozhnostyu proniknoveniya iz za gor vlazhnyh vozdushnyh mass s Aravijskogo i Sredizemnogo morej Za isklyucheniem neskolkih oazisov eti pustyni prakticheski ne zaseleny Krupnye ravniny vstrechayutsya tolko na severe Irana vdol poberezhya Kaspijskogo morya a takzhe na yugo zapade u ustya reki Shatt el Arab vdol berega Persidskogo zaliva Bolee melkie ravniny vstrechayutsya vdol yugo vostochnoj chasti poberezhya Persidskogo zaliva Ormuzskogo proliva i Omanskogo zaliva Klimat Klimat Irana variruet ot aridnogo harakternogo dlya preobladayushej territorii strany do subtropicheskogo vdol poberezhya Kaspijskogo morya i v severnyh lesnyh rajonah Tam zimoj temperatura redko opuskaetsya nizhe 0 C a letom redko prevyshaet 29 C Srednegodovoe kolichestvo osadkov sostavlyaet 1700 mm na zapade prikaspijskoj oblasti i 680 mm na eyo vostoke Na zapade Irana v gorah Zagros zimoj temperatura prakticheski vsegda nizhe 0 C harakterny obilnye snegopady i silnyj veter V centralnyh i vostochnyh rajonah strany klimat zasushlivyj so srednegodovym kolichestvom osadkov menee 200 mm i srednimi letnimi temperaturami vyshe 38 C Na ravninah vdol beregov Persidskogo i Omanskogo zalivov zima v osnovnom myagkaya a leto zharkoe i vlazhnoe Srednegodovoe kolichestvo osadkov sostavlyaet 135 355 mm Vesnoj chasty grozy s obilnymi dozhdyami i gradom Osnovnye gorodaOsnovnye stati Goroda Irana i Spisok gorodov Irana s naseleniem bolee 100 tysyach zhitelej 67 5 naseleniya Irana zhivyot v gorodah K 2030 godu eto znachenie predpolozhitelno dostignet 80 Krupnejshij gorod Tegeran s naseleniem 8 7 mln chelovek 14 mln v aglomeracii V Tegerane sosredotocheno bolee poloviny promyshlennoj moshi strany v tom chisle avtomobilnoe elektronnoe oruzhejnoe himicheskoe pishevoe proizvodstvo Vtoroj po velichine gorod Meshhed svyashennyj gorod shiitov Goroda s naseleniem ot 5 000 000 do 10 000 000 chel ot 2 000 000 do 4 999 999 chel ot 1 000 000 do 1 999 999 chel ot 800 000 do 999 999 chel ot 500 000 do 749 999 chel ot 300 000 do 499 999 chel Iran Iran Tegeran Meshhed Isfahan Keredzh Shiraz Tebriz Kum Ahvaz Kermanshah Urmiya Resht Zahedan Hamadan Kerman Jezd Ardebil Bender Abbas Erak Islamshehr Zendzhan Senendedzh Kazvin Horremabad Gorgan Sari Shahriyar Gods KashanGoroda Irana s naseleniem 300 tys chel i bolee po sostoyaniyu na 2016 god تهران Tegeran 8 778 535 مشهد Meshhed 2 427 316 کرج Keredzh 1 602 350 اصفهان Isfahan 1 600 554 تبریز Tebriz 1 496 319 شیراز Shiraz 1 307 552 قم Kum 1 081 745 اهواز Ahvaz 832 969 کرمانشاه Kermanshah 784 602 کرمان Kerman 721 374Administrativnoe delenie IranaZapadnyj Azerbajdzhan Vostochnyj Azerbajdzhan Ardebil Gilyan Mazenderan Zendzhan Kurdistan Kazvin Tegeran Kermanshah Hamadan Ilam Lurestan Merkezi Kum Huzestan Cheharmehal i Bahtiariya Kohgiluje i Bojerahmed Alborz Isfahan Semnan Golestan Severnyj Horasan Horasan Rezavi Yuzhnyj Horasan Jezd Kerman Bushir Hormozgan Fars Sistan i Beludzhistan Osnovnaya statya Administrativnoe delenie Irana Osnovnoj administrativnoj edinicej Irana yavlyayutsya ostany pers استان ostan mn ch استانﻫﺎ ostanha kotorye delyatsya na shahrestany pers شهرستان a te v svoyu ochered na bahshi pers بخش Krupnejshij gorod ostana chashe vsego yavlyaetsya ego stolicej pers مرکز markaz Kazhdyj ostan upravlyaetsya gubernatorom ostandarom استاندار Iran delitsya na 31 ostan Tegeran Kum Centralnyj ostan Kazvin Gilyan Ardebil Zendzhan Vostochnyj Azerbajdzhan Zapadnyj Azerbajdzhan Kurdistan Hamadan Kermanshah Ilam Lurestan Huzestan Cheharmehal i Bahtiariya Kohgiluje i Bojerahmed Bushir Fars Hormozgan Sistan i Beludzhistan Kerman Jezd Isfahan Semnan Mazenderan Golestan Severnyj Horasan Horasan Rezavi Yuzhnyj Horasan Alborz Do 1950 goda Iran byl razdelyon vsego na 12 ostanov Ardalyan Azerbajdzhan Beludzhistan Fars Gilyan Araki Adzham Horasan Huzestan Kerman Larestan Lurestan i Mazenderan V 1950 m ih kolichestvo umenshilos do 10 a zatem v period s 1960 po 1981 god uvelichilos do 28 V 2004 godu Horasan byl razdelyon na 3 otdelnyh ostana a Tegeran v 2010 godu na 2 otdelnyh ostana NaselenieOsnovnaya statya Naselenie Irana Persy V 1950 1990 h godah strana perezhivala demograficheskij vzryv S 1979 goda naselenie udvoilos i v 2006 godu dostiglo 70 495 782 chelovek a v 2011 godu 75 149 669 chelovek Odnako v 1990 h rozhdaemost zametno snizilas i teper opustilas nizhe prostogo vosproizvodstva pokolenij Summarnyj koefficient rozhdaemosti 1 87 dlya vosproizvodstva pokolenij neobhodimo 2 15 Bolee 61 naseleniya ne dostigli 30 let maj 2009 Uroven gramotnosti sostavlyaet 84 urbanizaciya 71 Blagodarya uluchsheniyu sostoyaniya medicinskoj i drugoj infrastruktury v selskoj mestnosti posle Islamskoj revolyucii obshij koefficient smertnosti udalos za ochen korotkij srok rezko snizit s 13 v 1978 g do 7 v 1990 g i 5 v 2014 g a detskuyu smertnost do 5 let c 12 7 do 5 8 i 1 6 Materinskaya smertnost s 1990 po 2014 gg stremitelno sokratilas s 123 do 25 na 100 tysyach zhivorozhdenij ili v 5 raz Chislo irancev za granicej prevyshaet 4 milliona chelovek Bolshinstvo iz nih emigrirovali v Avstraliyu Severnuyu Ameriku i Evropu posle Islamskoj revolyucii 1979 goda Krome togo po sostoyaniyu na 1996 god v samom Irane prozhivalo bolee milliona bezhencev v osnovnom iz Afganistana i Vaziristana Konstituciya Irana garantiruet kazhdomu grazhdaninu vne zavisimosti ot nacionalnosti i veroispovedaniya socialnuyu zashitu pensiyu posobie po bezrabotice invalidnosti medicinskuyu strahovku Obrazovanie i medicinskie uslugi besplatnye Srednegodovoj dohod na dushu naseleniya 2700 dollarov SShA 2006 Okolo 18 naseleniya prozhivayut za chertoj bednosti Iran polietnicheskoe gosudarstvo Oficialnye svedeniya ob etnicheskom sostave naseleniya otsutstvuyut Po ocenke spravochnika CRU Vsemirnaya kniga faktov v strane zhivut persy 61 azerbajdzhancy 16 kurdy 10 lury 6 araby 2 beludzhi 2 turkmeny i tyurkskie plemena 2 ReligiyaEtno religioznye gruppy IranaIsmail Shah obyavlyaet v kachestve gosudarstvennoj religii Irana Shiizm Osnovnaya statya Religiya v Irane Bolshinstvo irancev musulmane 85 naseleniya musulmane shiity gosudarstvennaya religiya Naryadu s Irakom Azerbajdzhanom i Bahrejnom Iran yavlyaetsya odnim iz gosudarstv gde shiity sostavlyayut bolshe poloviny naseleniya odnako doktrina strany Vilayat Fakih po mneniyu bolshinstva shiitov ne imeet nikakoj svyazi s shiizmom Kum yavlyaetsya vazhnejshim religioznym centrom shiizma so mnozhestvom shiitskih seminarij i universitetov a v Meshhede nahoditsya usypalnica Imama Rezy Musulmane sunnity sostavlyayut okolo 9 naseleniya Hristiane sostavlyayut okolo 4 A k prochim 2 prinadlezhat bahai mandei indusy ezidy zoroastrijcy iudei Dva poslednih i hristianstvo priznany oficialno i zashisheny konstituciej Dlya predstavitelej etih religij zarezervirovany mesta v Medzhlise togda kak dazhe sunnity ne imeyut podobnoj privilegii V to zhe vremya bahai samoe krupnoe religioznoe menshinstvo podvergayutsya presledovaniyam Gosudarstvennyj stroj Irana osnovannyj na religii podrazumevaet usechenie nekotoryh prav i svobod Po itogam issledovaniya mezhdunarodnoj blagotvoritelnoj hristianskoj organizacii Open Doors za 2014 god Iran zanimaet 9 mesto v spiske stran gde chashe vsego pritesnyayut prava hristian EkonomikaOsnovnye stati Ekonomika Irana i Iranskij rial Preimushestva vtoroe v mire mesto po dobyche nefti sredi stran OPEK s 2000 goda na mirovom rynke rosli ceny na neft vplot do 2015 goda kogda proizoshlo rezkoe snizhenie do 35 Usd Potencial dlya svyazannyh s etim promyshlennyh sektorov i dlya uvelicheniya proizvodstva tradicionnyh eksportnyh tovarov kovrov fistashek i ikry Slabye storony sankcii nalozhennye na Iran s 1979 goda ogranichivayut kontakty s Iranom i dostup k tehnologiyam Vysokaya bezrabotica 12 i inflyaciya v 2004 godu 11 3 v 2008 godu 28 2 V 2009 godu inflyaciya rezko upala i na oktyabr sostavila 16 7 Iran yavlyaetsya krupnejshej ekonomikoj Srednego Vostoka ustupaya v Azii po obyomu VVP tolko Kitayu Yaponii Indii Turcii Indonezii i Yuzhnoj Koree Iran industrialnaya strana s razvitoj neftyanoj promyshlennostyu Imeyutsya neftepererabatyvayushie neftehimicheskie predpriyatiya Dobycha nefti uglya gaza mednyh zheleznyh margancevyh i svincovo cinkovyh rud Shiroko predstavleno mashinostroenie i metalloobrabotka a takzhe pishevaya i tekstilnaya promyshlennost Razvito kustarnoe proizvodstvo kovrov metizov Sredi vazhnejshih selskohozyajstvennyh kultur pshenica yachmen ris bobovye hlopchatnik saharnaya svyokla saharnyj trostnik tabak chaj orehi fistashki Zhivotnovodstvo osnovano na razvedenii ovec koz verblyudov krupnogo rogatogo skota Oroshaetsya 7 5 mln ga zemel 45 dohodov byudzheta postupaet ot eksporta nefti i gaza 31 ot nalogov i sborov V 2007 VVP sostavil 852 mlrd dollarov Rost VVP sostavil 5 v 2008 prognoziruetsya rost 7 Inflyaciya sostavlyaet 15 8 Tegeran Eksport v 2017 godu 91 99 mlrd doll neft do 60 ot stoimosti himicheskaya i neftehimicheskaya produkciya frukty i orehi kovry cement rudy metallov Osnovnye pokupateli v 2017 godu Kitaj 27 5 Indiya 15 1 Yuzhnaya Koreya 11 4 Turciya 11 1 Italiya 5 7 Yaponiya 5 3 Import v 2017 godu promyshlennye tovary mashiny i oborudovanie produkty pitaniya i drugie potrebitelskie tovary produkciya metallurgii oruzhie Obshaya stoimost ocenivaetsya v 132 6 mlrd doll Osnovnye postavshiki v 2017 godu OAE 29 8 Kitaj 12 7 Turciya 4 4 Yuzhnaya Koreya 4 Germaniya 4 Iran yavlyaetsya klyuchevym chlenom Organizacii ekonomicheskogo sotrudnichestva v kotoruyu vhodyat strany yugo zapadnoj Azii a takzhe centralno aziatskie respubliki byvshego SSSR Iran aktivno razvivaet ekonomicheskie svyazi so stranami regiona i stavit celyu formirovanie zony svobodnoj torgovli po tipu ES Razvivayutsya svobodnye torgovo promyshlennye zony v Chabahare i na ostrove Kish Po soobsheniyu telekanala Al Arabiya Islamskaya respublika nahoditsya sejchas v samom glubokom krizise so vremyon eyo obrazovaniya 32 goda nazad Tegeran ne v sostoyanii spravitsya so stoyashimi pered stranoj ekonomicheskimi zadachami Prichinoj etogo stali provalnaya ekonomicheskaya politika prezidenta Ahmadinezhada i ekonomicheskie sankcii nalozhennye na Iran mirovym soobshestvom Energetika Osnovnaya statya Energetika Irana Iran obladaet 16 mirovyh zapasov prirodnogo gaza Osnovnye mestorozhdeniya raspolozheny na shelfe Persidskogo zaliva i na severo vostoke strany K 2010 godu planiruetsya dovesti dobychu gaza v Irane do 290 mlrd kubometrov v god V eto zhe vremya dolzhen byt nachat polnomasshtabnyj eksport gaza V 2005 godu Iran postavlyal ezhegodno 7 mlrd kubometrov gaza v Turciyu V nastoyashee vremya vedyotsya stroitelstvo gazoprovoda ot mestorozhdeniya Yuzhnyj Pars do zavoda po szhizheniyu prirodnogo gaza na ostrove Kish v Persidskom zalive Obsuzhdaetsya stroitelstvo gazoprovoda Iran Pakistan Indiya V 2005 godu byl otkryt gazoprovod Iran Armeniya Dlya rasshireniya eksporta gaza mozhet byt predprinyata popytka vosstanovit set gazoprovodov IGAT v tom chisle IGAT 1 moshnostyu 9 6 mlrd kubometrov v god postroennyj v 1970 dlya osushestvleniya postavok gaza v Armeniyu i Azerbajdzhan i IGAT 2 moshnostyu 27 mlrd kubometrov v god stroitelstvo kotorogo ne bylo zaversheno v svyazi s Islamskoj revolyuciej v 1979 godu Oba gazoprovoda trebuyut rekonstrukcii Ih raskonservaciya mozhet pozvolit Iranu postavlyat gaz cherez Ukrainu v ES V kachestve alternativy rassmatrivaetsya rasshirenie dejstvuyushego gazoprovoda iz Irana v Turciyu do Grecii Krupnejshij importyor iranskogo gaza Turciya V 2017 godu obyom postavok sostavil 8 9 mlrd kubometrov Eksport gaza mlrd kub m 2011 2012 2013 2014 2015 2016 20179 1 8 4 9 4 9 6 8 4 8 4 12 5 V 2005 g v Irane naschityvalos 132 mlrd barrelej dokazannyh zapasov nefti okolo 10 ot mirovyh zapasov Iran dobyvaet 4 2 mln barrelej v sutki iz nih eksportiruetsya okolo 2 7 mln barrelej Iran yavlyalsya chetvyortym eksportyorom nefti v mire vtorym v OPEK a takzhe krupnejshim postavshikom nefti v Kitaj Soglasno iranskoj konstitucii zapreshaetsya prodazha inostrannym kompaniyam akcij nacionalnyh neftedobyvayushih predpriyatij ili predostavlenie im koncessij na dobychu nefti Razrabotku neftyanyh mestorozhdenij vedyot gosudarstvennaya INNK S konca 1990 h odnako v neftyanuyu otrasl prishli inostrannye investory francuzskie Total i malajzijskaya Petronas italyanskaya Eni Kitajskaya nacionalnaya neftyanaya kompaniya a takzhe belorusskij Belneftehim kotorye po kompensacionnym kontraktam poluchayut chast dobytoj nefti a po istechenii sroka kontrakta peredayut mestorozhdeniya pod kontrol INNK Nesmotrya na svoi kolossalnye zapasy uglevodorodov Iran ispytyvaet deficit elektroenergii Import elektrichestva na 500 mln kilovatt chasov prevyshaet eksport Razrabotannaya v etoj svyazi nacionalnaya programma podrazumevaet dostizhenie k 2010 godu urovnya v 53 tysyachi megavatt ustanovlennyh moshnostej Programma predusmatrivaet razvitie gidroelektroenergetiki i yadernoj energetiki Pervaya iranskaya atomnaya elektrostanciya postroena v Bushere pri sodejstvii Rossii 14 iyulya 2015 goda Iran i gruppa iz shesti stran pyat postoyannyh chlenov Soveta bezopasnosti OON SShA Franciya Velikobritaniya Kitaj RF Germaniya podpisali Sovmestnyj vseobemlyushij plan dejstvij Dogovor snyal s Irana vvedyonnye ranee ekonomicheskie i finansovye sankcii so storony SB OON SShA i Evrosoyuza v obmen na ogranichenie Tegeranom svoej yadernoj deyatelnosti Dokument vstupil v silu 16 yanvarya 2016 goda 8 maya 2018 goda prezident SShA Donald Tramp obyavil o vyhode SShA iz Sovmestnogo vseobemlyushego plana dejstvij SVDP zaklyuchyonnogo mezhdu Iranom Soedinyonnymi Shtatami Rossiej Kitaem Velikobritaniej Franciej i Germaniej v 2015 godu i predusmatrivayushego vypolnenie Tegeranom ryada shagov po ogranicheniyu svoej yadernoj programmy v obmen na otmenu sankcij Posle odnostoronnego vyhoda iz SVDP Tramp zayavil o poetapnom vozobnovlenii sankcij kotorye uzhe dejstvovali ranee odnako v 2015 godu ih otmenili Prezident SShA potreboval chtoby kompanii iz tretih stran vedushie biznes s Iranom v techenie 60 dnej zavershili vse svoi dela s iranskimi partnyorami Etot srok istyok 6 avgusta 2018 Osnovnymi potrebitelyami Iranskoj nefti v 2017 stali Evropa 35 5 i Aziatsko Tihookeanskij region 64 5 Eksport nefti mln tonn 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017125 5 104 2 60 1 54 8 53 5 95 3 105 1Turizm V razdele ne hvataet ssylok na istochniki sm rekomendacii po poisku Informaciya dolzhna byt proveryaema inache ona mozhet byt udalena Vy mozhete otredaktirovat statyu dobaviv ssylki na avtoritetnye istochniki v vide snosok 12 maya 2011 Interer mecheti Shejha Lyutfally Turisticheskaya industriya Irana seryozno postradala v rezultate irano irakskoj vojny odnako v nastoyashee vremya vozrozhdaetsya V 2003 bylo vydano 300 tysyach turisticheskih viz bolshinstvo palomnikam iz sosednih islamskih gosudarstv napravlyavshimsya v Meshhed i Kum V 2004 zhe Iran posetili uzhe 1 7 mln inostrannyh turistov Esli dlya musulman veroyatno osnovnoj interes predstavlyayut svyashennye mesta to evropejcev interesuyut glavnym obrazom arheologicheskie raskopki i drevnie pamyatniki V 2004 dohody turindustrii prevysili 2 milliarda dollarov Razvitiyu turizma silno prepyatstvuet nesovershenstvo infrastruktury Po dohodam byudzheta ot turizma Iran raspolagaetsya na 68 meste 1 8 naseleniya zanyaty v turisticheskom biznese Po prognozam etot sektor ekonomiki yavlyaetsya odnim iz naibolee perspektivnyh v strane v blizhajshie gody ozhidaetsya ego prirost na 10 Pomimo etogo Iran schitaet perspektivnoj takuyu oblast turisticheskoj otrasli kak medicinskij turizm Raschyoty VOZ pokazyvayut chto blagodarya vysokomu kachestvu medicinskih uslug i nizkim rashodam na lechenie v sochetanii s horoshej medicinskoj infrastrukturoj Iran stanovitsya odnim iz optimalnyh variantov dlya medicinskogo turizma Segodnya mnogie goroda Irana predstavlyayut svoi uslugi medicinskim turistam Odin iz takih gorod Shiraz v yuzhnoj provincii Fars Syuda kazhdyj god pribyvayut na lechenie neskolko tysyach bolnyh iz raznyh stran Organizaciya i kontrol vseh sluzhb svyazannyh s medicinskim turizmom v gorode nahoditsya v vedenii Universiteta medicinskih nauk Shiraza Transport Osnovnaya statya Transport v Irane V Irane dejstvuet pravostoronnee dvizhenie rul sleva Iran imeet razvituyu transportnuyu infrastrukturu Obshaya protyazhyonnost avtomobilnyh dorog sostavlyaet 178 tys km iz nih 2 3 s tvyordym pokrytiem Na 1000 chelovek prihoditsya 30 lichnyh avtomobilej Protyazhyonnost zheleznyh dorog 8400 km 2005 Zheleznodorozhnoe soobshenie imeetsya s Azerbajdzhanom Pakistanom Turciej i Turkmenistanom Vedyotsya stroitelstvo vetki Horremshehr Basra Irak Shirina kolei 1435 mm Krupnejshij port Bender Abbas na beregu Persidskogo zaliva na beregu Kaspijskogo morya Enzeli V Irane dejstvuet 321 aeroport 129 imeyut vzlyotno posadochnye polosy s tvyordym pokrytiem V shesti krupnejshih gorodah vedyotsya stroitelstvo metro Protyazhyonnost truboprovodov 34 tys km iz nih 17 tys gazoprovody 16 tys nefteprovody 1 tysyacha dlya peregonki szhizhennogo gaza i gazokondensata KulturaOsnovnaya statya Kultura Irana Mechet Imama IsfahanIranskaya literaturaOsnovnaya statya Persidskaya literatura Arhitektura IranaOsnovnaya statya Arhitektura Irana Izobrazitelnoe iskusstvo IranaOsnovnaya statya Persidskaya zhivopis Muin Musavvir Vlyublyonnye i sluzhanka Persidskaya zhivopis XVII vekaSMI Gazety Kejhan Ettelaat Teleradioveshanie Press TV Golos Islamskoj Respubliki Iran Informagentstva IRNA IRNA ISNA ISNA FARSVooruzhyonnye silyOsnovnaya statya Vooruzhyonnye sily Irana Iranskie prizyvniki Vooruzhyonnye sily Irana sostoyat iz dvuh osnovnyh komponentov Armii i Korpusa strazhej Islamskoj revolyucii Oba komponenta nahodyatsya v neposredstvennom podchinenii Vysshego rukovoditelya Krome togo sushestvuyut Sily ohrany pravoporyadka vnutrennie i pogranichnye vojska policiya V obshej slozhnosti v vooruzhyonnyh silah sluzhat okolo polutora millionov chelovek Rezerv sostavlyaet 350 tysyach V Irane takzhe dejstvuet paravoennaya organizaciya v ramkah KSIR Basidzh gde prohodyat postoyannuyu sluzhbu 90 tysyach dobrovolcev i 11 millionov rezervistov v tom chisle zhenshin Takim obrazom obshaya chislennost vooruzhyonnyh sil s uchyotom rezerva v Irane prevyshaet 12 millionov chelovek Boevye vozmozhnosti Irana derzhatsya v strogom sekrete V poslednie gody nalazheno proizvodstvo ballisticheskih raket v tom chisle Shahab 3 tank Dastan modernizirovannyj tank T 72 I esli ranshe Iran tratil 3 3 VVP na voennyj byudzhet chto bylo namnogo menshe po sravneniyu s drugimi stranami Blizhnego vostoka osobenno Izrailem to v poslednee vremya zatraty na vooruzheniya v Irane silno vyrosli krome etogo Iran imeet sputnik v kosmose Voenno tehnicheskoe sotrudnichestvo s Kitaem Sotrudnichestvo s Pekinom u Tegerana v voennoj sfere dazhe pozhaluj bolee tesnoe chem s Moskvoj v 1987 2002 godah KNR postavila v IRI vooruzhenij i voennoj tehniki na summu v 4 4 mlrd dollarov KNR postavila istrebiteli protivokorabelnye rakety voenno transportnye samolyoty artillerijskie orudiya srednie tanki a takzhe ryad tehnologij Kosmicheskie dostizheniyaZapustiv 2 fevralya 2009 goda sputnik Omid Nadezhda s pomoshyu sobstvennoj rakety nositelya Safir 2 s kosmodroma Semnan Iran so vtoroj popytki stal desyatoj po schyotu kosmicheskoj derzhavoj V nachale fevralya 2010 goda iranskie SMI peredali chto Iran na rakete nositele sobstvennogo proizvodstva Kavoshgar 3 otpravil v kosmos kapsulu s zhivymi organizmami Takzhe Iran 3 fevralya 2012 goda uspeshno vyvel na orbitu novyj sputnik Navid Novinka Odnoj iz ego zadach yavlyaetsya fotosyomka poverhnosti Zemli Pervyj zapusk kosmicheskogo apparata s obezyanoj na bortu Iran proizvyol v yanvare 2013 goda Apparat Pioner s obezyanoj na bortu byl zapushen na orbitu vysotoj 120 km Po informacii iranskogo televideniya apparat vernulsya na Zemlyu bez povrezhdenij Dostavila kapsulu zhizni v kosmos raketa nositel iranskogo proizvodstva Kavoshgar 5 Ranee glava iranskogo kosmicheskogo vedomstva Hamid Fazeli obyasnyal chto zapusk obezyany v kosmos podgotovitelnaya chast proekta predusmatrivayushego polyot v kosmos cheloveka Pilotiruemyj kosmicheskij polyot Iran planiruet osushestvit v blizhajshie 5 8 let V fevrale 2010 goda raketa nositel Kavoshgar 3 dostavila v kosmos myshej cherepah i chervej dlya nauchnyh issledovanij Sleduyushij zapusk sostoyalsya v 2011 godu U Irana imeetsya sobstvennoe kosmicheskoe agentstvo Sm takzheRossijsko iranskie otnosheniya Bolshoj Iran IranistikaIranPrimechaniyaAtlas mira Maksimalno podrobnaya informaciya Rukovoditeli proekta A N Bushnev A P Pritvorov M AST 2017 S 44 96 s ISBN 978 5 17 10261 4 neopr Amar org ir Data obrasheniya 18 marta 2018 Arhivirovano iz originala 14 marta 2018 goda Country population ot 1 aprelya 2022 na Wayback Machine Statistical Centre of Iran ot 8 sentyabrya 2015 na Wayback Machine Report for Selected Countries and Subjects angl IMF Data obrasheniya 13 avgusta 2021 15 avgusta 2021 goda Human Development Indices and Indicators 2019 angl Programma razvitiya OON Doklad o chelovecheskom razvitii na sajte Programmy razvitiya OON Data obrasheniya 29 dekabrya 2019 16 aprelya 2020 goda http chartsbin com view edr Iran Obshie svedeniya o strane ot 9 avgusta 2011 na Wayback Machine angl Data obrasheniya 31 yanvarya 2008 Arhivirovano iz originala 25 iyunya 2014 goda Middle East Iran The World Factbook ot 29 maya 2020 na Wayback Machine Central Intelligence Agency Istoriya drevnego Vostoka Ot gosudarstvennyh obrazovanij do drevnih imperij Pod red Redkol G M Bongard Levin pred i dr In t vostokovedeniya M Vostochnaya literatura RAN 2004 895 s il karty ISBN 5 02 018388 1 Richard Fraj Nasledie Irana M Vostochnaya literatura RAN 2002 S 20 ISBN 5 02 018306 7 Iran Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona v 86 t 82 t i 4 dop SPb 1890 1907 Etimologicheskij slovar iranskih yazykov T 1 M Vostochnaya literatura RAN 2000 327 s ISBN 5 02 018124 2 ISBN 5 02 018125 0 Uncovering civilization s roots Tehran Times neopr Data obrasheniya 16 avgusta 2023 16 avgusta 2023 goda angl Iranian history and politics Routledge 2003 pg 128 Indeed since the formation of the Ghaznavids state in the tenth century until the fall of Qajars at the beginning of the twentieth century most parts of the Iranian cultural regions were ruled by Turkic speaking dynasties most of the time At the same time the official language was Persian the court literature was in Persian and most of the chancellors ministers and mandarins were Persian speakers of the highest learning and ability angl Shahsevan in Safavid Persia Bulletin of the School of Oriental and African Studies University of London Vol 37 No 3 1974 p 324 Encyclopaedia Britannica Ṣafavid Dynasty neopr Data obrasheniya 27 noyabrya 2019 30 aprelya 2015 goda O mire mezhdu Rossiej i Persiej Polnoe sobranie zakonov Rossijskoj imperii sobranie vtoroe SPb Tipografiya II otdeleniya Sobstvennoj Ego Imperatorskogo Velichestva kancelyarii 1830 T III 1828 1794 S 125 130 22 sentyabrya 2019 goda Pereimenovanie Persii Pravda 1935 1 6247 S 6 neopr Arhivirovano iz originala 1 sentyabrya 2006 goda Sovet strazhej konstitucii pers 4 dekabrya 2009 goda Osnovnye svedeniya o polozhenii bahai v Irane neopr 19 yanvarya 2012 goda Hudoyarov E V Irane izbavlyayutsya ot golubyh neopr 30 sentyabrya 2007 goda nem Arhivirovano iz originala 13 avgusta 2009 goda Kontrol Interneta v islamskom mire neopr Data obrasheniya 4 iyulya 2007 29 sentyabrya 2007 goda U iranskoj pravozashitnicy konfiskovali Nobelevskuyu medal neopr Data obrasheniya 27 noyabrya 2019 6 maya 2021 goda V Irane zakryt pravozashitnyj centr nobelevskogo laureata neopr Data obrasheniya 27 noyabrya 2019 9 maya 2021 goda Iran pomozhet vosstanavlivat Chechnyu ot 20 aprelya 2021 na Wayback Machine Lenta ru 27 iyunya 2007 Nepomnyashij A Oskar po izrailski ot 10 marta 2014 na Wayback Machine Pentagon podgotovil plan udara po Iranu neopr Data obrasheniya 5 iyulya 2007 30 sentyabrya 2007 goda Blog Rezy Sadzhadi neopr Data obrasheniya 3 aprelya 2022 2 aprelya 2022 goda Ahmadinezhad zalozhil bombu pod OON neopr Data obrasheniya 11 sentyabrya 2012 2 sentyabrya 2012 goda The World Factbook ot 29 maya 2020 na Wayback Machine CIA neopr Data obrasheniya 14 dekabrya 2012 Arhivirovano iz originala 25 noyabrya 2012 goda neopr Data obrasheniya 10 yanvarya 2010 Arhivirovano iz originala 15 iyulya 2011 goda Iran Major Cities neopr Data obrasheniya 12 noyabrya 2016 20 sentyabrya 2017 goda Iranian People angl NationMaster com Data obrasheniya 17 avgusta 2013 Arhivirovano iz originala 18 avgusta 2013 goda World Bank World development indicators online neopr Data obrasheniya 27 noyabrya 2019 7 fevralya 2018 goda Iran popin pages Tables Population by sex and nationality Iran 1996 angl Social Development Division Data obrasheniya 17 avgusta 2013 Arhivirovano 18 avgusta 2013 goda angl Central Intelligence Agency Data obrasheniya 17 avgusta 2013 Arhivirovano iz originala 29 maya 2020 goda YouTube Broadcast Yourself neopr Data obrasheniya 29 sentyabrya 2017 15 iyulya 2017 goda Ethnic groups angl Central Intelligence Agency Data obrasheniya 17 avgusta 2013 6 yanvarya 2019 goda neopr Data obrasheniya 5 iyulya 2007 Arhivirovano iz originala 27 avgusta 2007 goda Open Doors Weltverfolgungsindex 2014 Arhivirovano 6 oktyabrya 2014 goda nem neopr Data obrasheniya 18 marta 2009 Arhivirovano iz originala 29 maya 2020 goda Sekretnyj otchyot v Irane strana nahoditsya v glubokom krizise neopr nedostupnaya ssylka istoriya TEK Rossii Starye pravila dlya Irana neopr www cdu ru Data obrasheniya 4 marta 2019 6 marta 2019 goda Shiraz polyus medicinskogo turizma na yuge Irana i Blizhnego Vostoka ot 5 sentyabrya 2019 na Wayback Machine ParsToday Noyabr 12 2017 Evseev V V O strategicheskom partnyorstve Kitaya i Irana Monastyreva O V Russkoyazychnye SMI Kitaya istoriya i perspektivy razvitiya Islam na Blizhnem i Srednem Vostoke 2012 7 S 512 Iran obyavil o zapuske v kosmos novogo sputnika neopr Data obrasheniya 4 fevralya 2012 10 maya 2011 goda LiteraturaIran Bolshaya sovetskaya enciklopediya v 30 t gl red A M Prohorov 3 e izd M Sovetskaya enciklopediya 1969 1978 Persiya Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona v 86 t 82 t i 4 dop SPb 1890 1907 Iran Islam i vlast Institut vostokovedeniya RAN Kultur predstavitelstvo pri Posolstve Islam Resp Iran v Moskve Otv red N M Mamedova i Mehdi Sanai M IV RAN Kraft 2002 277 1 s 22 sm ISBN 5 89282 185 4 IV RAN Persiya Iran Imperiya na Vostoke Tekst Avt sost A B Shirokorad M Veche 2010 377 1 s 8 l il portr il karty tabl 22 sm Druzya i vragi Rossii ISBN 978 5 9533 4743 3 Raboty po istoricheskoj geografii i istorii Irana V V Bartold M Vost lit 2003 663 s portr 24 sm Klassiki otechestvennogo vostokovedeniya KVO Ros akad nauk Otd nie ist filol nauk ISBN 5 02 018410 1 Nasledie Irana Richard Fraj Per s angl V A Livshica i E V Zejmalya pod red i s predisl M A Dandamaeva 2 izd ispr i dop M Vost lit 2002 391 1 s 36 l il k 21 sm Kultura narodov Vostoka Materialy i issled Ros akad nauk In t vostokovedeniya Otd nie istorii ISBN 5 02 018306 7 Iran mezhdu Britaniej i Rossiej ot politiki do ekonomiki S A Suhorukov Sankt Peterburgskij gos un t SPb Aletejya 2009 173 1 s 4 l il portr cv il kart portr 21 sm ISBN 978 5 91419 188 4 Zagadki staroj Persii Tekst avt sost Ebrahimi Torkaman A Burygin S M Nepomnyashij N N M Veche 2010 317 1 s 4 l cv il il portr 21 sm Terra Historica ISBN 978 5 9533 4729 7 Delovoj Iran G N Vachnadze www delovoiiran ru ot 14 fevralya 2015 na Wayback Machine Moskva Spravochniki POLPRED ISBN 5 900034 43 7 Lukonin V G Kultura sasanidskogo Irana M 1969 Lukonin V G Iskusstvo Drevnego Irana M Iskusstvo 1977 232 s s il Nauchnye statiMamedova N M Vozmozhnye scenarii razvitiya Irana do 2050 g ot 14 avgusta 2020 na Wayback Machine Gusejn Nizami ogly Nadzhafov Iran i gosudarstva Yuzhnogo Kavkaza ot 22 sentyabrya 2020 na Wayback Machine Renat Bekkin Iran opyt islamizacii ekonomiki ot 22 sentyabrya 2020 na Wayback Machine Nogaev N E Iran i Rossiya dinamika vzaimootnoshenij v nachale XXI veka ot 22 sentyabrya 2020 na Wayback Machine Ejvazov Dzhannathan Interesy bezopasnosti i geopoliticheskaya aktivnost Irana v Centralnoj Evrazii ot 22 sentyabrya 2020 na Wayback Machine Gusterin P neopr Arhivirovano iz originala 20 yanvarya 2012 goda Gusterin P neopr Arhivirovano iz originala 18 yanvarya 2012 goda neopr Arhivirovano iz originala 14 yanvarya 2012 goda neopr Arhivirovano iz originala 4 iyulya 2007 goda neopr Arhivirovano iz originala 28 yanvarya 2007 goda Za predelami Globalistana ot 17 iyulya 2012 na Wayback MachineSsylkiV rodstvennyh proektahZnacheniya v VikislovareCitaty v VikicitatnikeTeksty v VikitekeMediafajly na VikiskladePutevoditel v VikigidePortal Iran Zhivoj poisk po pochtovym indeksam Irana ot 17 maya 2011 na Wayback Machine ot kompanii ProGrafik Moskva Iran v kataloge ssylok Curlie dmoz neopr Arhivirovano iz originala 7 fevralya 2009 goda neopr Arhivirovano iz originala 17 fevralya 2018 goda neopr Arhivirovano iz originala 30 iyunya 2007 goda Vikisklad Atlas Iran
Вершина