Поддерживать
www.wikidata.ru-ru.nina.az
U etogo termina sushestvuyut i drugie znacheniya sm Vizantiya znacheniya Vizanti ya takzhe izvestnaya kak Vostochnaya Rimskaya imperiya ili Vizantijskaya imperiya prodolzhenie Rimskoj imperii v eyo vostochnyh provinciyah v period pozdnej antichnosti i srednevekovya kogda stolicej Vostochnoj Rimskoj imperii byl Konstantinopol Vostochnaya Rimskaya imperiya perezhila fragmentaciyu i padenie Zapadnoj Rimskoj imperii v V veke nashej ery i prodolzhala sushestvovat eshyo tysyachu let do padeniya Konstantinopolya pered Osmanskoj imperiej v 1453 godu Na protyazhenii bolshej chasti svoego sushestvovaniya imperiya ostavalas samoj moshnoj ekonomicheskoj kulturnoj i voennoj siloj v Evrope Terminy Vizantijskaya imperiya i Vostochnaya Rimskaya imperiya byli sozdany posle raspada imperii grazhdane prodolzhali nazyvat svoyu imperiyu kak Rimskaya imperiya a sebya rimlyanami romeyami imya kotorym narod prodolzhal nazyvat sebya i vo vremena Osmanskoj imperii Hotya rimskoe gosudarstvo prodolzhalos i ego tradicii sohranyalis sovremennye istoriki otlichayut Vizantiyu ot eyo bolee rannego voplosheniya potomu chto eyo centrom byl Konstantinopol ona byla orientirovana na grecheskuyu a ne na latinskuyu kulturu i harakterizovalas vostochnym pravoslavnym hristianstvom ImperiyaVostochnaya Rimskaya imperiya Vizantiya lat Imperium Romanum Orientale Romania grech Basileia Ῥwmaiwn ῬwmaniaIzmenenie granic Vizantijskoj imperii 17 yanvarya 395 29 maya 1453Stolica KonstantinopolYazyk i pozdnyaya latyn kojne srednegrecheskij yazykOficialnyj yazyk latyn do VII veka srednegrecheskij yazykReligiya hristianstvo bolshuyu chast istorii pravoslavie v nekotorye periody pavlikianstvo i ikonoborchestvo Denezhnaya edinica solid vizantijskaya moneta dukatPloshad 3 500 000 km v VI veke pri Yustiniane I 440 000 km 1281 god 17 668 km 1368 god Naselenie 35 mln VI vek 10 mln XII vek 5 mln 1281 god Forma pravleniya dominatDinastiya bolshe 20 dinastijImperator romeev 395 408 Arkadij pervyj 1449 1453 Konstantin XI poslednij Istoriya 17 yanvarya 395 Razdel Rimskoj imperiiPreemstvennost Rimskaya imperiyaOsmanskaya imperiya Predshestvenniki i preemnikiRimskaya imperiya Latinskaya imperiya Nikejskaya imperiya Trapezundskaya imperiya Epirskij despotat Osmanskaya imperiya Kiprskoe korolevstvo Venecianskaya respublika Knyazhestvo Gotiya Morejskij despotat Korolevstvo Fessaloniki Ahejskoe knyazhestvo Gercogstvo Afinskoe Naksosskoe gercogstvo Kilikijskoe carstvo Vtoroe Bolgarskoe carstvo Mediafajly na Vikisklade Neskolko sobytij s IV po VI veka znamenuyut soboj perehodnyj period v techenie kotorogo grecheskij Vostok i latinskij Zapad Rimskoj imperii razoshlis Konstantin I 324 337 reorganizoval imperiyu sdelal Konstantinopol novoj stolicej i legalizoval hristianstvo Pri Feodosii I 379 395 hristianstvo stalo gosudarstvennoj religiej a drugie religioznye obryady byli zapresheny Vo vremya pravleniya Irakliya 610 641 vooruzhennye sily i administraciya Imperii byli restrukturirovany i grecheskij yazyk postepenno stal oficialno ispolzovatsya vmesto latyni Granicy imperii kolebalis v techenie neskolkih ciklov upadka i vosstanovleniya Vo vremya pravleniya Yustiniana I 527 565 imperiya dostigla naibolshego razmaha posle povtornogo zavoevaniya bolshej chasti istoricheski rimskogo zapadnogo poberezhya Sredizemnogo morya vklyuchaya Afriku Italiyu i Rim kotorye Vostochnaya Rimskaya imperiya uderzhivala eshyo dva stoletiya Vizantijsko sasanidskaya vojna 602 628 godov istoshila resursy imperii i vo vremya rannih musulmanskih zavoevanij VII veka ona ustupila svoi samye bogatye provincii Egipet i Siriyu Rashidunskomu halifatu Zatem Vostochnaya Rimskaya imperiya ustupila Afriku Omejyadam v 698 godu prezhde chem imperiya byla spasena Isavrijskoj dinastiej Vo vremena Makedonskoj dinastii IX XI veka imperiya snova rasshirilas i perezhila dvuhvekovoe makedonskoe Vozrozhdenie zakonchivsheesya porazheniem ot turok seldzhukov v bitve pri Mancikerte v 1071 godu Grazhdanskie vojny i posledovavshee za nimi nashestvie seldzhukov priveli k potere bolshej chasti Maloj Azii Imperiya vosstanovilas vo vremya komninovskoj restavracii i k XII veku Konstantinopol byl samym bolshim i bogatym gorodom v Evrope Imperii byl nanesyon smertelnyj udar vo vremya Chetvyortogo krestovogo pohoda kogda Konstantinopol byl razgrablen v 1204 godu a territorii kotorymi ranee upravlyala imperiya byli razdeleny na konkuriruyushie vizantijskie grecheskie i latinskie vladeniya Nesmotrya na okonchatelnoe vosstanovlenie Konstantinopolya v 1261 godu Vizantijskaya imperiya ostavalas lish odnim iz neskolkih nebolshih sopernichayushih gosudarstv v etom regione v techenie poslednih dvuh vekov svoego sushestvovaniya Ostavshiesya territorii Vostochnoj Rimskoj imperii postepenno anneksirovalis osmanami v hode vizantijsko osmanskih vojn v XIV i XV vekah Padenie Konstantinopolya pered Osmanskoj imperiej v 1453 godu oznamenovalo konec Vizantijskoj imperii Bezhency pokinuvshie gorod posle ego zahvata poselilis v Italii i drugih chastyah Evropy sposobstvuya vozniknoveniyu epohi Vozrozhdeniya Trapezundskaya imperiya byla zavoevana v 1461 godu a Epirskoe carstvo v 1479 godu NazvanieSami vizantijcy nazyvali sebya rimlyanami po grecheski romeyami a svoyu derzhavu Romaniej Ῥwmania Romani ya Oficialnymi nazvaniyami Vizantijskoj imperii byli Rimskaya imperiya Imperiya rimlyan lat Imperium Romanum lat Imperium Romanōrum grech Basileia tῶn Ῥwmaiwn grech Ἀrxὴ tῶn Ῥwmaiwn na srednegrecheskom vizantijskom yazyke Basileia Ῥwmaiwn Vasili ya Rome on Zapadnye istochniki na protyazhenii bolshej chasti vizantijskoj istorii imenovali eyo imperiej grekov iz za gosudarstvennogo s konca VII veka grecheskogo yazyka ranee byvshego tolko oficialnym yazykom vizantijskogo pravoslaviya ellinizirovannogo naseleniya i kultury V Kievskoj Rusi Vizantiyu obychno nazyvali Grecheskim carstvom a eyo stolicu Cargradom Analogichno v gruzinskih istochnikah Vizantiyu nazyvali Saberdzneti gruz საბერძნეთი to est strana grekov Nazvanie Vizantiya proishodit ot pervonachalnogo nazvaniya Konstantinopolya Viza ntij grech Byzantion lat Byzantium kuda rimskij imperator Konstantin I perenyos v 330 godu stolicu Rimskoj imperii oficialno pereimenovav gorod v Novyj Rim Vostochnaya Rimskaya imperiya poluchila nazvanie Vizantijskaya v trudah rimskih istorikov srazu posle svoego vozniknoveniya takim obrazom oni protivopostavlyali eyo Zapadnoj Gesperijskoj imperii Pervoe ispolzovanie etogo termina bylo zafiksirovano v sochineniyah Priska Upotreblyali ego takzhe Malh Filadelfiec Ammian Marcellin Iordan Vstrechaetsya termin takzhe u patriarha Fotiya i v Su de no skoree kak sinonim k slovu konstantinopolskij Posle padeniya Rima v 476 godu neobhodimost kak to otdelno oboznachat Vostochnuyu i Zapadnuyu Rimskie imperii otpala ostalas edinstvennaya Rimskaya imperiya i termin utrativ funkcionalnost fakticheski vyshel iz upotrebleniya V nauchnyj obihod ego vernuli zapadnoevropejskie istoriki tysyacheletie spustya uzhe posle padeniya Vizantii V 1557 godu nemeckij istorik Ieronim Volf opublikoval svoyu rabotu Corpus Historiae Byzantinae i fakticheski vernul termin v nauchnyj oborot Sdelano eto bylo celenapravlenno chtoby lozhno pokazat chto Vizantiya otnyud ne Rimskaya imperiya i edinstvennaya Rimskaya imperiya i naslednica Drevnego Rima epohi Cezarya i Avgusta Svyashennaya Rimskaya imperiya germanskoj nacii Izdanie v Parizhe mezhdu 1648 i 1711 godami fundamentalnogo dvadcatichetyryohtomnogo sobraniya vizantijskih istoricheskih sochinenij nazyvaemogo takzhe Byzantine du Louvre Luvrskaya Vizantiya a takzhe izdanie v 1680 godu Istorii Vizantii Sharlya Dyukanzha sposobstvovali dalnejshej populyarizacii termina sredi francuzskih avtorov takih kak Sharl Lui de Monteskyo Tem ne menee do serediny XIX veka on ne poluchil shirokogo rasprostraneniya v zapadnom obshestve V angloyazychnoj istoriografii v chastnosti pervyj sluchaj upominaniya Vizantijskoj imperii otmechen tolko v 1857 godu v rabote Dzhordzha Finleya IstoriyaOsnovnaya statya Istoriya Vizantii O predystorii smotrite Istoriya Anatolii Razdelenie Rimskoj imperii na Vostochnuyu i Zapadnuyu Osnovnaya statya Razdel Rimskoj imperii Maksimalnaya territoriya Rimskoj imperii 117 god n e pri imperatore Trayane oboznachena zelyonym cvetom Nalozheny sinim cvetom maksimalnye vladeniya Vizantii pri imperatore Yustiniane I okolo 555 goda n e Krasnym oboznachena liniya razdeleniya na Vostochnuyu i Zapadnuyu Rimskie imperii 395 god n e B 330 godu rimskij imperator Konstantin Velikij obyavil svoej stolicej gorod Vizantij pereimenovav ego v Novyj Rim Konstantinopol neoficialnoe nazvanie Marksistskie istoriki obyasnyali eto tem chto s konca III veka v rezultate krizisa rabovladelcheskogo stroya stalo silnee proyavlyatsya ekonomicheskoe i politicheskoe obosoblenie vostochnyh oblastej Rimskoj imperii ot zapadnyh Vsledstvie predshestvuyushego mnogovekovogo istoricheskogo razvitiya oni otlichalis bolee vysokim urovnem razvitiya ekonomiki i centr ekonomicheskoj i politicheskoj zhizni imperii vsyo bolshe peremeshalsya na Vostok Konstantin I Velikij Novaya stolica nahodilas na vazhnejshem torgovom puti iz Chyornogo morya v Sredizemnoe po kotoromu osushestvlyalsya podvoz hleba V Rime postoyanno poyavlyalis vsyo novye pretendenty na tron Pobediv sopernikov v iznuritelnyh grazhdanskih vojnah Konstantin hotel sozdat stolicu iznachalno i vsecelo podvlastnuyu emu odnomu Etoj zhe celi prizvan byl posluzhit i glubokij idejnyj perevorot eshyo nedavno podvergavsheesya v Rime presledovaniyam v carstvovanie Konstantina I hristianstvo bylo obyavleno odnoj iz oficialnyh religij Blagodarya Amvrosiyu Mediolanskomu i Feodosiyu I Konstantinopol stal stolicej hristianskoj imperii hristianstvo stalo gosudarstvennoj religiej Okonchatelnoe razdelenie Rimskoj imperii na Vostochnuyu i Zapadnuyu proizoshlo v 395 godu posle smerti Feodosiya I Velikogo kogda odin iz ego synovej Gonorij stal pravit v zapadnoj polovine imperii a drugoj syn Arkadij na vostoke Odnako Zapadnaya i Vostochnaya Rimskie imperii v to vremya ne rassmatrivalis kak dva otdelnyh gosudarstva prodolzhaya sostavlyat nedelimuyu v ponimanii togdashnego obshestva edinuyu Rimskuyu imperiyu prichyom takaya eyo interpretaciya sohranyalas i na protyazhenii mnogih let posle padeniya Zapadnoj Rimskoj imperii v 476 godu V svyazi s etim nekotorye istoriki schitayut bolee pravilno govorit o razdelenii imperatorskogo pravleniya v Rimskoj imperii no ne o razdele gosudarstva kak takovogo Nesmotrya na obshij gosudarstvennyj latinskij yazyk v pervye veka sushestvovaniya glavnym otlichiem Vizantii ot Zapadnoj Rimskoj imperii bylo preobladanie na eyo territorii grecheskoj ellinisticheskoj kultury Razlichiya narastali i v techenie dvuh stoletij gosudarstvo okonchatelno priobrelo svoj individualnyj oblik Stanovlenie samostoyatelnoj Vizantii Sm takzhe Vizantijskij yazyk Stanovlenie Vizantii kak samostoyatelnogo gosudarstva mozhno otnesti k periodu 330 518 godov V etot period cherez granicy na Dunae i Rejne na territoriyu Zapadnoj Rimskoj imperii pronikali mnogochislennye varvarskie preimushestvenno germanskie plemena Polozhenie na Vostoke bylo ne menee tyazhyolym i mozhno bylo ozhidat podobnogo zhe finala posle togo kak v 378 godu vestgoty oderzhali pobedu v znamenitoj bitve u Adrianopolya imperator Valent byl ubit a korol Alarih podverg opustosheniyu vsyu Greciyu No vskore Alarih ushyol na zapad v Italiyu zatem Ispaniyu i Galliyu gde vestgoty osnovali svoyo gosudarstvo i opasnost s ih storony dlya Vizantii minovala V 441 godu na smenu gotam prishli gunny Ih vozhd Attila neskolko raz nachinal vojnu i lish uplatoj bolshoj dani udavalos ot nego otkupitsya V bitve narodov na Katalaunskih polyah 451 god Attila poterpel porazhenie no spustya god napal na Italiyu stolknuvshis s soprotivleniem zhitelej i epidemiej v svoyom vojske prinyal predlozhenie rimskogo papy Lva I o vyplate dani i otstupil Vo vtoroj polovine V veka opasnost prishla so storony ostgotov Teodorih Velikij razoril Makedoniyu ugrozhal Konstantinopolyu no i on ushyol na zapad zavoevav Italiyu i osnovav na razvalinah Rima svoyo gosudarstvo V stolice velas napryazhyonnaya borba partij komand kolesnic V hristianstve borolis i stalkivalis mnogoobraznye techeniya arianstvo nestorianstvo monofizitstvo V to vremya kak na Zapade papy nachinaya s Lva Velikogo 440 461 utverzhdali papskuyu monarhiyu na Vostoke arhimitropolity Aleksandrii v osobennosti Kirill 422 444 i Dioskor 444 451 pytalis ustanovit papskuyu monarhiyu v Aleksandrii Krome togo v rezultate etih smut vsplyvali na poverhnost starye nacionalnye raspri i separatistskie tendencii S religioznym konfliktom tesno spletalis politicheskie interesy i celi S 502 goda persy vozobnovili svoj natisk na vostoke slavyane i bulgary nachali migrirovat k yugu ot Dunaya Vnutrennie smuty dostigli krajnih predelov v stolice velas napryazhyonnaya borba partij zelyonyh i sinih po cvetam komand kolesnic Nakonec prochnaya pamyat o rimskoj tradicii podderzhivavshaya mysl o neobhodimosti edinstva rimskogo mira besprestanno obrashala umy na Zapad Chtoby vyjti iz etogo sostoyaniya neustojchivosti nuzhna byla moshnaya ruka yasnaya politika s tochnymi i opredelyonnymi planami Takuyu politiku provodil Yustinian I VI vek Imperator Yustinian Osnovnaya statya Yustinian I Yustinian I izobrazhyon na mozaike iz baziliki San Vitale Ravenna V 518 godu posle smerti imperatora Anastasiya I na tron vzoshyol nachalnik gvardii Yustin vyhodec iz makedonskih krestyan Vlast byla by vesma zatrudnitelna dlya etogo negramotnogo starika esli by vozle nego ne okazalos plemyannika Yustiniana S samogo nachala pravleniya Yustina fakticheski u vlasti stoyal ego rodstvennik Yustinian takzhe urozhenec Makedonii no poluchivshij prekrasnoe obrazovanie i obladavshij velikolepnymi sposobnostyami V 527 godu poluchiv vsyu polnotu vlasti Yustinian pristupil k ispolneniyu svoih zamyslov po vosstanovleniyu imperii i uprocheniyu vlasti edinogo imperatora On dobilsya soyuza s gospodstvuyushej cerkovyu Pri Yustiniane imperator sam ustanavlival oficialnoe ispovedanie a yazychnikov samarityan i eretikov zastavlyali perehodit v oficialnoe ispovedanie pod ugrozoj lisheniya grazhdanskih prav i dazhe smertnoj kazni Vizantijskaya imperiya v period naibolshej territorialnoj ekspansii k 555 godu posle zavoevanij Yustiniana I Do 532 goda on byl zanyat podavleniem vystuplenij v stolice i otrazheniem natiska persov no vskore osnovnoe napravlenie politiki peremestilos na zapad Varvarskie korolevstva oslabli za proshedshie polstoletiya zhiteli prizyvali k realnomu vosstanovleniyu imperii nakonec dazhe sami koroli germancev priznavali zakonnost pretenzij Vizantii na syuzerenitet V 533 godu armiya pod predvoditelstvom Velizariya nanesla udar po gosudarstvam vandalov v Severnoj Afrike Sleduyushej celyu stala Italiya tyazhyolaya vojna s Ostgotskim korolevstvom sm Vizantijsko gotskie vojny prodolzhalas 20 let i zakonchilas pobedoj Vtorgshis v korolevstvo vestgotov v 554 godu Yustinian zavoeval yuzhnuyu chast Ispanii V rezultate territoriya imperii uvelichilas pochti vdvoe No eti uspehi potrebovali slishkom bolshogo rashoda sil chem ne zamedlili vospolzovatsya persy slavyane avary i gunny kotorye hotya i ne zavoevali znachitelnyh territorij no podvergli razoreniyu mnogie zemli na vostoke imperii Vizantijskaya diplomatiya takzhe stremilas obespechit vo vsyom vneshnem mire prestizh i vliyanie imperii Blagodarya lovkomu raspredeleniyu milostej deneg i iskusnomu umeniyu seyat razdory sredi vragov imperii ona privodila pod vizantijskoe vladychestvo varvarskie narody avar hazar bulgar i dr tyurkskie kochevye plemena brodivshie na granicah monarhii i delala ih bezopasnymi Ona vklyuchala ih v sferu vliyaniya Vizantii putyom propovedi hristianstva Deyatelnost missionerov rasprostranyavshih hristianstvo ot beregov Chyornogo morya do ploskogorij Abissinii i oazisov Sahary byla odnoj iz harakternejshih chert vizantijskoj politiki Pomimo voennoj ekspansii drugoj vazhnejshej zadachej Yustiniana byla administrativnaya i finansovaya reformy Ekonomika imperii byla v sostoyanii tyazhyologo krizisa upravlenie porazheno korrupciej S celyu reorganizacii upravleniya Yustinianom byli provedeny kodifikaciya zakonodatelstva i ryad reform kotorye hotya i ne reshili problemu kardinalno no nesomnenno imeli polozhitelnye posledstviya Po vsej imperii bylo razvyornuto stroitelstvo krupnejshee po masshtabam so vremyon zolotogo veka Antoninov Kultura perezhivala novyj rascvet Posle Yustiniana VI VII veka Territoriya Vizantii k 600 godu n e Karta demonstriruet territorialnye poteri imperii na Iberijskom i Apenninskom poluostrovah Odnako velichie okazalos kupleno dorogoj cenoj ekonomika byla podorvana vojnami naselenie obnishalo i preemniki Yustiniana Yustin II 565 578 Tiverij II 578 582 Mavrikij 582 602 byli vynuzhdeny osnovnoe vnimanie udelyat uzhe oborone i perenesti napravlenie politiki na vostok Zavoevaniya Yustiniana okazalis neprochnymi v konce VI VII vv Vizantiya poteryala znachitelnuyu chast zavoyovannyh oblastej na Zapade sohraniv za soboj neskolko razedinyonnyh territorij v Italii krupnye ostrova v zapadnom Sredizemnomore i Karfagenskij ekzarhat V to vremya kak vtorzhenie langobardov otnyalo u Vizantii polovinu Italii a v 591 godu v hode vojny s Persiej byla zavoyovana Armeniya na severe prodolzhalos protivostoyanie so slavyanami i obosnovavshimisya v 560 e gody na Dunae avarami No uzhe v nachale sleduyushego VII veka persy vozobnovili boevye dejstviya i dobilis znachitelnyh uspehov vsledstvie mnogochislennyh smut v imperii Follis s izobrazheniem imperatora Mavrikiya avtora znamenitogo Strategikona Mavrikiya V 610 godu syn karfagenskogo ekzarha Iraklij sverg imperatora Foku i osnoval novuyu dinastiyu kotoraya okazalas sposobnoj protivostoyat opasnostyam ugrozhayushim gosudarstvu Eto byl odin iz samyh tyazhyolyh periodov v istorii Vizantii persy zavoevali Egipet Siriyu i chast Maloj Azii i ugrozhali Konstantinopolyu avary slavyane i langobardy atakovali granicy so vseh storon V 626 godu Konstantinopol byl osazhdyon avarami slavyanami i soyuznymi im persami Soobshenie ob etom sobytii starogruzinskoj rukopisi Osada Konstantinopolya skifami koi sut russkie i staroslavyanskih rukopisej XV XVII vekov pozvolyaet predpolozhit chto chast osazhdayushih sostavlyali slavyane lesnoj polosy Srednego Podneprovya Popytka vzyat gorod provalilas mezhdu avarami i slavyanami vspyhnuli raznoglasiya i oni byli vynuzhdeny otstupit Iraklij oderzhal ryad pobed nad persami perenyos vojnu na ih territoriyu posle chego smert shaha Hosrova II i ryad vosstanij zastavili persov otkazatsya ot vseh zavoevanij zaklyuchit mir priznat sebya vassalami Vizantii No krajnee istoshenie obeih storon v etoj vojne podgotovilo blagopriyatnuyu pochvu dlya arabskih zavoevanij V 634 godu halif Omar vtorgsya v Siriyu V 635 araby zahvatili Damask Reshayushaya bitva mezhdu Vizantiej i Arabskim halifatom za kontrol nad Siriej sostoyalas 20 avgusta 636 Hotya i vstrechayutsya yavno zavyshennye ocenki soglasno kotorym vizantijskij imperator Iraklij sobral 200 tysyachnuyu armiyu po drugim dannym dazhe 400 tys dlya otvoevaniya Sirii v realnosti chislennost vizantijskoj armii pri reke Yarmuke Jarmuke byla zametno menshe 100 tys chel Bolshakov 1993 54 Ishod bitvy reshili razdory v vizantijskom vojske k tomu zhe peschanaya burya dezorientirovala vizantijcev Vojsko vizantijcev bylo mnogonacionalnym Pomimo latinoyazychnyh narodov Balkan i grekov pod znamyona imperatora vstali armyane i hristiane Blizhnego Vostoka Musulmane araby oderzhali pobedu Iraklij otstupil v Konstantinopol V techenie sleduyushih 40 let byli poteryany Egipet Severnaya Afrika Siriya Palestina Verhnyaya Mesopotamiya prichyom zachastuyu preimushestvenno nestorianskoe v Sirii i miafizitskoe naselenie etih oblastej izmuchennoe vojnami schitalo arabov kotorye v pervoe vremya provodili politiku religioznoj terpimosti i sushestvenno snizhali nalogi svoimi osvoboditelyami hotya potom nachalis goneniya na hristian i evreev Araby sozdali flot i dazhe osazhdali Konstantinopol No novyj imperator Konstantin IV Pogonat 668 685 otrazil ih natisk Nesmotrya na pyatiletnyuyu osadu Konstantinopolya 673 678 s sushi i s morya araby ne smogli ego zahvatit Grecheskij flot kotoromu nedavnee izobretenie grecheskogo ognya obespechilo prevoshodstvo vynudil musulmanskie eskadry pospeshno bezhat i nanyos im v vodah Silleuma porazhenie Na sushe vojska halifata byli razbity v Azii Territoriya Vizantii k 650 godu Zelyonym cvetom na yugo vostoke oboznacheny rasshiryayushiesya zavoevaniya Arabskogo halifata Hotya v rezultate vojn s arabami Vizantiya lishilas mnogih vladenij iz etogo krizisa imperiya vyshla bolee splochyonnoj i monolitnoj Eyo nacionalnyj sostav stal bolee odnorodnym religioznye razlichiya glavnym obrazom ushli v proshloe tak kak monofizitstvo i nestorianstvo poluchili osnovnoe rasprostranenie v utrachennyh nyne Sirii i Egipte K koncu VII veka territoriya Vizantii sostavlyala uzhe ne bolee treti derzhavy Yustiniana Yadro eyo sostavlyali zemli naselyonnye grekami ili ellinizirovannymi plemenami govorivshimi na grecheskom yazyke greki sluzhili na flote eshyo so vremyon imperatora Irakliya preimushestvenno greki i armyane sluzhili v armii vmesto latinoyazychnogo naseleniya i germancev grecheskij yazyk vsegda byvshij osnovnym yazykom cerkvi Vizantii stal i gosudarstvennym vsledstvie politiki edinstva cerkvi i gosudarstva Izmenilsya etnicheskij sostav naseleniya i v vostochnoj chasti Maloj Azii krome armyanskogo poyavilis poseleniya persov sirijcev arabov V VII veke provedeny sushestvennye reformy v upravlenii vmesto i ekzarhatov imperiya byla razdelena na femy podchinyonnye stratigam Novyj nacionalnyj sostav gosudarstva privyol k tomu chto srednegrecheskij yazyk stal gosudarstvennym dazhe titul imperatora stal zvuchat po grecheski vasilevs Basilevs V administracii starinnye latinskie tituly ili ischezayut ili elliniziruyutsya a ih mesto zanimayut novye nazvaniya logofety strategi eparhi drungarii V armii gde preobladayut aziatskie i armyanskie elementy grecheskij yazyk stanovitsya yazykom na kotorom otdayotsya prikaz I hotya Vizantijskaya imperiya do poslednego dnya prodolzhala nazyvatsya Rimskoj imperiej tem ne menee latinskij yazyk vyshel iz upotrebleniya za isklyucheniem okrain imperii i polukochevyh narodov prodolzhavshih govorit na narodnoj latyni na osnove kotoroj voznikli kirillicheskie rumynskij yazyk i dalmatinskij yazyk v Illirii i vposledstvii utverdivshijsya v byvshej Dakii posle otstupleniya s Balkan pri seldzhukskom zavoevanii valahov i drugogo latinoyazychnogo naseleniya na ranee slavyanskie zemli za Dunaem rumynskij yazyk VIII vek Vizantijskaya imperiya k 717 godu V nachale VIII veka vremennaya stabilizaciya vnov smenilas cheredoj krizisov vojny s bolgarami arabami nepreryvnye vosstaniya Nakonec Lev Isavr vzoshedshij na prestol pod imenem imperatora Lva III i osnovavshij Isavrijskuyu dinastiyu 717 802 gg sumel ostanovit raspad gosudarstva i nanyos reshayushee porazhenie arabam Posle poluvekovogo pravleniya dva pervyh Isavra sdelali imperiyu bogatoj i cvetushej nesmotrya na chumu opustoshivshuyu eyo v 747 godu i nesmotrya na volneniya vyzvannye ikonoborchestvom Podderzhka ikonoborchestva imperatorami Isavrijskoj dinastii byla obuslovlena kak religioznymi tak i politicheskimi faktorami Mnogie vizantijcy v nachale VIII veka byli nedovolny izbytkom sueveriya i v osobennosti tem mestom kakoe zanimalo poklonenie ikonam vera v ih chudotvornye svojstva soedinenie s nimi chelovecheskih postupkov i interesov mnogih bespokoilo to religioznoe zlo kotoroe takim obrazom prichinyalos hristianstvu Hot ispolzovanie ikony i ne protivorechit Biblii no v rassmatrivaemyj period vremeni mnogie hristiane nachali otnositsya k ikonam kak k idolam a ikonoborchestvo bylo reakciej na nepravilnoe ispolzovanie ikon Na 7 Vselenskom Sobore reshyon vopros ob otnoshenii k ikonam Svyashennye izobrazheniya byli spravedlivo razresheny byli ustanovleny ramki i pravila otnosheniya k ikonam Vizantijskaya ikona Bozhiej Materi Vlahernskoj zashitnicy imperii Tretyakovskaya galereya Odnovremenno imperatory stremilis ogranichit rastushee mogushestvo cerkvi Krome togo otkazyvayas ot pochitaniya ikon isavrijskie imperatory rasschityvali sblizitsya s arabami ne priznayushimi izobrazhenij Politika ikonoborchestva privela k razdoram i smutam odnovremenno usiliv raskol v otnosheniyah s Rimskoj cerkovyu Vosstanovlenie ikonopochitaniya proizoshlo tolko v konce VIII veka blagodarya imperatrice Irine pervoj zhenshine imperatrice no uzhe v nachale IX veka politika ikonoborchestva byla prodolzhena IX X veka V 800 godu Karl Velikij obyavil o vosstanovlenii Zapadnoj Rimskoj imperii chto dlya Vizantii stalo chuvstvitelnym unizheniem Odnovremenno Bagdadskij halifat usilil svoj natisk na vostoke Vojna s arabami vozobnovlyonnaya v 804 godu privela k dvum seryoznym porazheniyam k zahvatu ostrova Krit musulmanskimi piratami 826 god kotorye nachali otsyuda pochti beznakazanno opustoshat vostochnoe Sredizemnomore i k zavoevaniyu Sicilii severoafrikanskimi arabami 827 god kotorye v 831 godu ovladeli gorodom Palermo Dogovor 810 goda priznavavshij za Karlom Velikim titul imperatora oznachal seryoznye territorialnye poteri v Italii gde Vizantiya sohranila tolko Veneciyu i zemli na yuge poluostrova Osobenno groznoj byla opasnost so storony bolgar s teh por kak han Krum rasshiril predely svoej imperii ot Gema do Karpat Imperator Nikifor I popytalsya razbit ego vtorgshis v Bolgariyu Nikifor stolicu bolgar Plisku no na obratnom puti poterpel sokrushitelnoe porazhenie i pogib a bolgary vnov zahvativ Adrianopol i ostalnye kreposti na podstupah poyavilis u sten Konstantinopolya 813 god Unichtozhiv voennuyu mosh Vizantii v 811 i 813 godah Krum reshil vzyat Konstantinopol pri pomoshi ogromnoj armii i osadnyh mashin odnako vnezapno skonchalsya i osada byla prekrashena Imperatorom Lvom V Armyaninom 813 820 i dvumya imperatorami Frigijskoj dinastii Mihailom II 820 829 i Feofilom 829 842 byla vozobnovlena politika ikonoborchestva Snova na celyh polveka imperiya okazalas vo vlasti smut V 821 823 godah proizoshla odna iz samyh krupnyh grazhdanskih vojn v Vizantijskoj imperii vosstanie Fomy Slavyanina Posle pobedy nad vosstavshimi nachalsya 200 letnij period procvetaniya imperii Rusy pod stenami Konstantinopolya 860 god S pervoj poloviny IX veka zametnoe znachenie dlya Vizantii nachali takzhe priobretat vzaimootnosheniya s zarozhdayushimsya na severe ot imperii gosudarstvom rusov Uzhe v 830 e gody istoricheski zafiksirovany pervye kontakty vizantijcev s normannami sveonami kotorye nazyvali sebya vozmozhno eto proizoshlo i s podachi samih vizantijcev narodom ros Byli v etot period i napadeniya nekoej rusi na vizantijskie zemli tochnaya data kotoryh ne ustanovlena V 860 godu rusy vospolzovavshis otsutstviem v gorode imperatora s armiej popytalis napast i na sam Konstantinopol no byli ostanovleny u gorodskih sten Molodoj imperator Mihail III i ego regent Varda totchas zhe 860 862 gody napravili diplomata i bogoslova Konstantina Filosofa i ego brata monaha Mefodiya s missionerskimi celyami ko dvoru hazarskogo kagan beka tak kak Hazarskij kaganat sluzhil v to vremya vazhnym buferom mezhdu Vizantiej i varyagami rusami Po puti k kaganu bratya obnaruzhili v Krymu nekie ruskie pismena naibolee veroyatno chto eto byla Gotskaya Bibliya ostavshayasya ot perioda hristianizacii krymskih gotov kotorye imevshij talant k yazykam Konstantin Filosof tshatelno izuchil Chuvstvuya usilivsheesya konkurentnoe vliyanie na slavyan so storony tyurkov bulgar i rusi imperator Mihail III i ego regent Varda v 863 godu napravili Konstantina Filosofa i ego brata Mefodiya s novoj hristianskoj prosvetitelskoj missiej teper uzhe k slavyanam v Velikuyu Moraviyu Predlogom byla ispolzovana prosba ob uchitelyah so storony moravskogo knyazya Rostislava Dlya forsirovaniya hristianizacii slavyanskih plemyon Konstantinom i Mefodiem v etot period byla razrabotana peredayushaya osobennosti slavyanskogo yazyka pismennost dlya perevoda hristianskih bogosluzhebnyh knig na yazyk slavyan Semya imperatora Vasiliya I zhena imperatrica Evdokiya Ingerina i synovya Lev i Aleksandr Parizhskaya rukopis Gomilij Grigoriya Bogoslova BNF Grec510 Period smut v Vizantii zakonchilsya v 867 godu prihodom k vlasti makedonskoj dinastii Vasilij I Makedonyanin 867 886 Konstantin VII Bagryanorodnyj 913 919 i 945 959 Roman I Lakapin 919 944 Nikifor II Foka 963 969 Ioann I Cimishij 969 976 Vasilij II Bolgarobojca 976 1025 imperatory i uzurpatory obespechili Vizantii 150 let procvetaniya i mogushestva Byli zavoyovany Bolgariya Krit yug Apennin sovershalis uspeshnye voennye pohody protiv arabov gluboko v Siriyu Granicy imperii rasshirilis do Evfrata i Tigra Ioann Cimishij dohodil do Ierusalima V etot period musulmane nachali boyatsya Vizantiyu S Grecheskoj derzhavoj nachali schitatsya vse sosedi osobenno na vostoke gde byli bolshie zavoevaniya Po dannym Povesti vremennyh let v 907 godu russkij knyaz regent novogo gosudarstva varyagov na severe Rusi po imeni Oleg sovershil uspeshnyj pohod na Konstantinopol i zaklyuchil pervyj russko vizantijskij torgovyj dogovor V 941 godu sleduyushij kievskij knyaz Rusi Igor byl razgromlen pod stenami Konstantinopolya odnako posle mirnye otnosheniya vozobnovilis Novyj pravitel Rusi regentsha Olga nanesla vizit v stolicu Vizantii i krestilas tam Vizantijskaya imperiya k 1000 godu Syn Olgi knyaz Svyatoslav ne zhelal perehodit v hristianstvo tak kak bolshinstvo ego druzhiny bylo ne hristianskim i zhelaya rasshiritsya i perenesti stolicu Rusi iz Kieva namnogo dalshe na yug v 970 971 godah voeval s Vizantiej za zemli Bolgarii no prosidel on v svoej novoj stolice Pereyaslavce na Dunae vsego dva goda a zatem poteryal vse zavoyovannye zemli poterpev porazhenie ot imperatora Ioanna Cimishiya i zaklyuchiv s nim peremirie Pri ego syne kievskom knyaze Vladimire Vizantii v 988 godu nakonec to udalos oficialno krestit gosudarstvo Rus vzamen otdav Vladimiru v zhyony bagryanorodnuyu carevnu Annu sestru imperatora Vasiliya II Mezhdu Vizantiej i drevnerusskim gosudarstvom byl zaklyuchyon voennyj soyuz kotoryj dejstvoval do 1040 h godov Na Rus vmeste s grecheskim hristianstvom stala pronikat i rasprostranyatsya vizantijskaya kultura XI vek Usilenie imperii Vizantijskaya imperiya k 1025 goduTerritorialnoe delenie Vizantijskoj imperii v 1025 godu V 1019 godu zavoevav Bolgariyu neskolko pozzhe chast Armenii i chast Iberii Vasilij II Bolgarobojca otprazdnoval velikim triumfom naibolshee usilenie imperii so vremyon predshestvuyushih arabskim zavoevaniyam Zavershali kartinu blestyashee sostoyanie finansov i rascvet kultury Imperator Vasilij stal ochen uvazhaemym po vsej Evrope i po vsemu musulmanskomu miru Posle smerti Vasiliya zakonchilsya 200 letnij period procvetaniya i velichiya Vizantijskogo gosudarstva Vasilij II koronuemyj angelami Miniatyura Psaltyri Vasiliya II Venet Marc Ms gr 17 Fol 3r Odnako odnovremenno nachali poyavlyatsya pervye priznaki slabosti chto vyrazhalos v usilenii feodalnoj razdroblennosti Znat kontrolirovavshaya ogromnye territorii i resursy chasto uspeshno protivopostavlyala sebya centralnoj vlasti Upadok nachalsya posle smerti Vasiliya II pri ego brate Konstantine VIII 1025 1028 i pri docheryah poslednego snachala pri Zoe i eyo tryoh posledovatelno smenivshih drug druga muzhyah Romane III 1028 1034 Mihaile IV 1034 1041 Konstantine IX Monomahe 1042 1054 s kotorym ona razdelyala tron Zoya umerla v 1050 i zatem pri Feodore 1054 1056 Oslablenie proyavilos eshyo bolee rezko posle prekrasheniya Makedonskoj dinastii V rezultate voennogo perevorota na prestol vzoshyol Isaak Komnin 1057 1059 posle ego otrecheniya imperatorom stal Konstantin X Duka 1059 1067 Zatem k vlasti prishyol Roman IV Diogen 1067 1071 kotorogo sverg Mihail VII Duka 1071 1078 v rezultate novogo vosstaniya korona dostalas Nikiforu Votaniatu 1078 1081 V techenie etih kratkih pravlenij anarhiya vsyo vozrastala vnutrennij i vneshnij krizis ot kotorogo stradala imperiya stanovilsya vsyo bolee tyazhyolym Vizantijskaya imperiya k 1081 goduRukopis Aleksiady Anny Komninoj Vladeniya Vizantii v yuzhnoj Italii byli polnostyu poteryany k 1071 godu pod natiskom normannov no osnovnaya opasnost nadvigalas s vostoka v 1071 godu Roman IV Diogen poterpel porazhenie ot seldzhukov pod Mancikertom Armeniya i ot etogo porazheniya Vizantiya tak i ne smogla opravitsya V 1054 godu proizoshyol oficialnyj razryv mezhdu hristianskimi cerkvyami chto usugubilo do predela natyanutye otnosheniya Za sleduyushie dva desyatiletiya turki zanyali vsyu Anatoliyu imperiya ne mogla sozdat dostatochno bolshuyu armiyu chtoby ostanovit ih V 1080 godu na otkolovshejsya ot Vizantijskoj imperii Kilikii bylo obrazovano nezavisimoe Kilikijskoe armyanskoe gosudarstvo V otchayanii imperator Aleksej I Komnin 1081 1118 v 1095 godu poprosil papu rimskogo okazat voennuyu pomosh Otnosheniya s Zapadom i predopredelili sobytiya 1204 goda zahvat krestonoscami Konstantinopolya i raspad strany a vosstaniya feodalov podryvali poslednie sily strany V 1081 godu na prestol vstupila dinastiya Komninov 1081 1204 predstaviteli feodalnoj aristokratii Seldzhuki ostavalis v Ikonii Konijskij sultanat na Balkanah pri pomoshi razrastavshejsya Vengrii slavyanskie narody sozdali pochti nezavisimye gosudarstva nakonec Zapad takzhe predstavlyal soboj seryoznuyu opasnost v svete chestolyubivyh politicheskih planov porozhdyonnyh pervym krestovym pohodom i ekonomicheskih pretenzij Venecii XII vek Epoha Komninov epoha Angelov Osnovnye stati Komniny i Angely dinastiya Vizantijskaya imperiya v 1180 goduPravlenie Alekseya Komnina V 1081 godu molodoj vizantijskij voenachalnik Aleksej Komnin imperator v 1081 1118 godah ovladel Konstantinopolem i zahvatil imperatorskij tron Sostoyanie imperii bylo kriticheskim Na vostoke seldzhuki podoshli k beregam Mramornogo morya v to vremya kak na zapade sicilijskie normanny gotovili vtorzhenie v Greciyu Zemli na beregah Dunaya podvergalis postoyannym nabegam pechenegov Blagodarya napryazheniyu vseh imeyushihsya resursov Alekseyu udalos spravitsya s vneshnimi vragami seldzhuki byli ottesneny s beregov Mramornogo morya normanny s bolshimi poteryami otbity ot sten primorskih krepostej pechenegi otbrosheny obratno k Dunayu Imperatoru takzhe udalos slomit soprotivlenie predstavitelej staroj elity kotorye organizovali protiv nego ryad zagovorov Nesmotrya na opredelyonnye uspehi polozhenie imperii ostavalos slozhnym grazhdanskie vojny konca XI veka i postoyannye vneshnie ugrozy v nachale pravleniya Alekseya negativno vliyali na ekonomiku Vizantii i na polozhenie eyo poddannyh Situaciya nachala menyatsya posle nachala Krestovyh pohodov V 1097 godu imperator dobilsya ot prohodyashih cherez Konstantinopol uchastnikov Pervogo krestovogo pohoda vassalnoj klyatvy soglasno kotoroj krestonoscy dolzhny byli peredat zavoyovannye zemli vizantijcam Klyatva eta polnostyu vypolnena ne byla odnako pobedy krestonoscev v Maloj Azii v sochetanii s bystrymi dejstviyami imperatorskoj armii pozvolili Alekseyu zahvatit ryad klyuchevyh krepostej i podchinit svoej vlasti plodorodnye doliny na zapade poluostrova Dogovoryonnosti s krestonoscami pozvolili imperatoru pretendovat na Antiohiyu kotoraya byla zahvachena odnim iz vozhdej pohoda normannom Boemundom Tarentskim Napryazhenie mezhdu normannami i vizantijcami vylilos v novuyu vojnu 1107 1109 gody kotoraya zakonchilas porazheniem normannov pod Dirrahiem i podpisaniem Devolskogo mirnogo dogovora Soglasno tekstu dogovora v tom vide v kakom on sohranyon Annoj Komninoj Boemund obyavlyal sebya vassalom vizantijskogo imperatora i otkazyvalsya ot prityazanij na Antiohiyu Pobeda pod Dirrahiem otodvinula normannskuyu ugrozu na vtoroj plan V poslednie gody svoego pravleniya Aleksej Komnin vnov borolsya s zagovorami vnutrennih protivnikov i lichno prinimal uchastie v kampaniyah protiv seldzhukov V 1116 godu v bitve bliz Filomeliona Aleksej razbil vojska seldzhukov i na nekotoroe vremya ogranichil nabegi kochevnikov na vostochnye granicy imperii Politika po postepennomu vytesneniyu seldzhukov vglub Maloj Azii byla pozzhe prodolzhena ego synom Ioannom Vneshnepoliticheskim uspeham Alekseya sposobstvovali ego vnutrennie preobrazovaniya Imperator postroil novuyu vlast vokrug svoej semi V nachale XII veka vse klyuchevye posty v gosudarstve zanimali libo rodstvenniki imperatora libo lyudi svyazannye s nim mnogoletnej sovmestnoj sluzhboj Dlya ukrepleniya ekonomiki Aleksej provyol finansovuyu reformu vypustiv novuyu monetu i uporyadochil nalogooblozhenie Pomimo etogo imperator zaklyuchil dogovor s Veneciej Etot dogovor otkryl dlya respubliki svyatogo Marka novye torgovye rynki i uskoril razvitie kommercheskih svyazej mezhdu Konstantinopolem i rynkami latinskih gorodov Imperator takzhe aktivno zanimalsya stroitelnoj deyatelnostyu Pravlenie Ioanna i Manuila Uchastniki Vtorogo krestovogo pohoda 1145 1149 pribyvayut v Konstantinopol Miniatyura iz Bolshih francuzskih hronik Ioann II Komnin imperator v 1118 1143 gody vyol aktivnuyu ekspansionistskuyu politiku otvoeval u turok chast vizantijskih territorij zavoyovannyh imi ranee prinudil Antiohijskoe knyazhestvo k prineseniyu vassalnoj klyatvy poslednyaya byla formalnoj V 1142 godu Ioann Komnin namerevalsya vnov idti vojnoj na Antiohiyu s celyu polucheniya realnogo kontrolya nad antiohijskim knyazhestvom no smert ne pozvolila emu realizovat etot plan Ukreplenie gosudarstva i armii pozvolilo Komninam otrazit nastuplenie normannov na Balkany otvoevat u seldzhukov znachitelnuyu chast Maloj Azii ustanovit suverenitet nad Antiohiej Manuil I prinudil Vengriyu priznat suverenitet Vizantii 1164 god i utverdil svoyu vlast v Serbii No v celom polozhenie prodolzhalo ostavatsya tyazhyolym Osobenno opasnym bylo povedenie Venecii byvshij pravoslavnyj gorod v sostave Vizantii podchinivshij vse svoi hramy rimskomu pape nesmotrya na nominalnoe podchinenie stal sopernikom i vragom imperii sozdaval silnuyu konkurenciyu eyo torgovle V 1176 godu vizantijskaya armiya byla razgromlena turkami pri Miriokefalone Na vseh granicah Vizantiya byla vynuzhdena perejti k oborone Politika Vizantii v otnoshenii krestonoscev zaklyuchalas v svyazyvanii ih predvoditelej vassalnymi uzami i vozvrate s ih pomoshyu territorij na vostoke no osobogo uspeha eto ne prineslo Otnosheniya s krestonoscami postoyanno uhudshalis Kak mnogie iz ih predshestvennikov Komniny mechtali vosstanovit svoyu vlast nad Rimom bud to posredstvom sily ili putyom soyuza s papstvom i razrushit Zapadnuyu imperiyu fakt sushestvovaniya kotoroj vsegda predstavlyalsya im uzurpaciej ih prav Osobenno staralsya osushestvit eti mechty Manuil I Kazalos chto Manuil styazhal imperii nesravnennuyu slavu vo vsyom mire i sdelal Konstantinopol centrom evropejskoj politiki no kogda on umer v 1180 godu Vizantiya okazalas razoryonnoj i nenavidimoj latinyanami gotovymi v lyuboj moment napast na neyo posle pogroma latinyan v Konstantinopole V to zhe vremya v strane nazreval seryoznyj vnutrennij krizis Krizis XIII veka Posle smerti Manuila I vspyhnulo narodnoe vosstanie v Konstantinopole 1181 god vyzvannoe nedovolstvom politikoj pravitelstva pokrovitelstvovavshego italyanskim kupcam a takzhe zapadnoevropejskim rycaryam postupavshim na sluzhbu k imperatoram Otnosheniya s Zapadom rezko uhudshilis v 1182 godu kogda v Konstantinopole proizoshla reznya latinov massovyj pogrom v otnoshenii kupcov katolikov s ogromnym kolichestvom zhertv Strana perezhivala glubokij ekonomicheskij krizis usililis feodalnaya razdroblennost fakticheskaya nezavisimost pravitelej provincij ot centralnoj vlasti prishli v upadok goroda oslabli armiya i flot Kipr Trapezund Fessaliya posle prihoda k vlasti dinastii Angelov fakticheski ne podchinyalis centralnoj vlasti Nachalsya raspad imperii V 1187 godu otpala Bolgariya v 1190 godu Vizantiya byla vynuzhdena priznat nezavisimost Serbii Kogda zhe v 1192 godu dozhem Venecii stal Enriko Dandolo voznikla mysl chto nailuchshim sredstvom kak dlya razresheniya krizisa i udovletvoreniya nakopivshejsya nenavisti latinyan tak i dlya obespecheniya interesov Venecii na Vostoke bylo by zavoevanie Vizantijskoj imperii Vrazhdebnost papy domogatelstva Venecii ozloblenie vsego katolicheskogo mira posle rezni latinov vsyo eto vmeste vzyatoe predopredelilo tot fakt chto chetvyortyj krestovyj pohod 1202 1204 obratilsya vmesto Palestiny uzhe protiv Konstantinopolya Istoshyonnaya oslablennaya natiskom slavyanskih gosudarstv Vizantiya okazalas nesposobnoj soprotivlyatsya krestonoscam Latinskaya imperiya Vizantijskaya imperiya posle Chetvyortogo krestovogo pohoda 1204 god Osnovnaya statya Latinskaya imperiya Osnovnaya statya Osada i padenie Konstantinopolya 1204 Osnovnaya statya Frankokratiya V 1204 godu armiya krestonoscev ispytyvavshaya nedostatok deneg na pohod v Palestinu zavoevala konstantinopolskij prestol dlya syna nizlozhennogo imperatora Isaaka II Alekseya Angela v obmen na obeshanie shedrogo voznagrazhdeniya odnako on ne smog rasplatitsya s nayomnikami i vskore byl svergnut i ubit vmeste so svoim otcom Posle etogo obozlyonnye krestonoscy zahvatili Konstantinopol i razgrabili ego a na tron posadili Balduina Flandrskogo Pri etom pogiblo ogromnoe kolichestvo pamyatnikov iskusstva Vizantiya raspalas na ryad gosudarstv Latinskuyu imperiyu i Ahejskoe knyazhestvo sozdannye na territoriyah zahvachennyh krestonoscami i Nikejskuyu Trapezundskuyu i Epirskuyu imperii ostavshiesya pod kontrolem grekov Latinyane podavlyali v Vizantii grecheskuyu kulturu zasile venecianskih torgovcev meshalo vozrozhdeniyu vizantijskih gorodov Nikejskaya imperiya Osnovnaya statya Nikejskaya imperiya Polozhenie Latinskoj imperii bylo ochen shatkim nenavist grekov i napadeniya bolgar silno oslabili eyo Bolduin II prozhival v Konstantinopole na sredstva vyproshennye u papy i u Lyudovika Svyatogo otbiral ukrasheniya iz cerkvej i monastyrej i zanimal dengi u venecianskih bankirov kotorym predostavil vse ekonomicheskie sredstva strany U nego ne bylo vojska garnizon v Konstantinopole derzhali veneciancy samo sushestvovanie Latinskoj imperii zaviselo ot togo pridut li v opasnyj moment evropejcy chtoby spasti eyo Mezhdu preemnikami Asenya proishodili mezhdousobnye vojny i bolgarskij car Konstantin Tih ne byl v sostoyanii vosprepyatstvovat planam Nikejskogo imperatora Vesnoj 1261 goda imperator Nikejskoj imperii Mihail Paleolog zaklyuchil soyuz s Genuej kotoroj predostavil obshirnye torgovye prava v usherb veneciancam i vygovoril pomosh genuezskogo flota dlya zavoevaniya Konstantinopolya On poslal v Evropu opytnogo generala Alekseya Stratigopula kotoryj voshyol v peregovory s grecheskim naseleniem v blizhajshih okrestnostyah Konstantinopolya poluchil tochnye svedeniya o tom chto proishodit v gorode sredi latinyan i po istechenii sroka peremiriya dvinulsya k Konstantinopolyu otkuda venecianskij garnizon tolko chto byl perevedyon na suda s celyu napast na genuezcev Restavraciya imperii Vizantijskaya imperiya i Balkanskie gosudarstva okolo 1265 godaOsnovnaya statya Istoriya Vizantijskoj imperii 1261 1453 Sm takzhe Vzyatie Konstantinopolya 1261 V noch na 25 iyulya 1261 goda Aleksej Stratigopul podkralsya k stenam Konstantinopolya bez shuma vstupil v gorod i zavladel im pochti bez soprotivleniya Imperator Bolduin spassya begstvom na Evbeyu Tolko veneciancy i chast latinyan pytalis zashishatsya v Galate no Stratigopul podzhyog etu chast goroda i lishil latinyan vsyakoj tochki opory oni pospeshili takzhe sest na suda i spasatsya begstvom 15 avgusta 1261 goda Mihail Paleolog razgromiv Latinskuyu imperiyu torzhestvenno voshyol v Konstantinopol obyavil o vosstanovlenii Vizantijskoj imperii i koronovalsya v hrame svyatoj Sofii V 1337 godu k nej prisoedinilsya Epir No Ahejskoe knyazhestvo edinstvennoe zhiznesposobnoe obrazovanie krestonoscev v Grecii prosushestvovalo do nachala XV veka kogda bylo zavoyovano despotom Morei Vosstanovit Vizantijskuyu imperiyu v eyo celosti bylo uzhe nevozmozhno Mihail VIII Paleolog 1261 1282 popytalsya eto osushestvit i hotya emu ne udalos polnostyu voplotit v zhizn svoi ustremleniya tem ne menee ego usiliya prakticheskie darovaniya i gibkij um delayut ego poslednim znachitelnym imperatorom Vizantii Pred licom vneshnej opasnosti ugrozhavshej imperii bylo neobhodimo chtoby ona sohranyala edinstvo spokojstvie i silu Epoha Paleologov naprotiv byla polna vosstanij i grazhdanskih smut Mihail VIII Paleolog na kolenyah pered Hristom na monete vypushennoj chtoby otprazdnovat osvobozhdenie stolicy imperii ot krestonoscev V Evrope samymi opasnymi protivnikami Vizantii okazalis serby Pri preemnikah Stefana Nemani Stefane Uroshe I 1243 1276 Stefane Dragutine 1276 1282 Stefane Uroshe II Milutine 1282 1321 Serbiya tak rasshirila svoyu territoriyu za schyot bolgar i vizantijcev chto stala samym znachitelnym gosudarstvom na Balkanskom poluostrove XIV XV veka Krizis i padenie Nachinaya s 1230 h gg postoyanno usilivalos davlenie osmanov tem bolee vozhd Oguzskogo plemeni Kaji Ertogrul poluchil raspolozhennyj na granice s Nikejskoj imperiej Syogyut vo vladenie ot seldzhukskogo sultana Ala ad Dina Kej Kubada Kogda v 1281 godu syn Ertugrula Osman bej vozglavil Syogyutskij bejlik on nachal prisoedinyat sosednie zemli Vizantii i dazhe v 1299 godu zavoeval krepost Inegyol Pozdnee syn Osmana Orhan Gazi 1326 1359 prodolzhil delo svoih znamenityh otca i deda Nesmotrya na nekotorye udachnye popytki Andronika II i Andronika III ostanovit turok v tom chisle i pri podderzhke katalonskih nayomnikov v 1326 godu Bursa pala v hode mnogoletnej osady pered osmanami prevrativshimi eyo v svoyu stolicu Zatem byla vzyata Nikeya 1329 god za nej Nikomediya 1337 v 1338 godu osmany dostigli Bosfora i vskore pereshli ego po priglasheniyu samih zhe vizantijcev nastojchivo dobivavshihsya ih soyuza v grazhdanskoj vojne Svoyu opredelyayushuyu rol sygrala i chuma 1347 goda i eyo recidivy V 1352 1354 godu osmany zanyali poluostrov Gallipoli i pristupili k zavoevaniyam v Evrope Eto obstoyatelstvo privelo k tomu chto imperatoram prishlos iskat pomoshi na zapade Ioann V 1369 god i zatem Manuil II 1417 god reshilis po politicheskim soobrazheniyam vozobnovit peregovory s Rimom a Ioann VIII chtoby predotvratit osmanskuyu opasnost predprinyal otchayannuyu popytku imperator lichno yavilsya v Italiyu 1437 god i na Florentijskom sobore podpisal s Evgeniem IV uniyu kotoraya po zamyslu eyo iniciatorov dolzhna byla polozhit konec razdeleniyu cerkvej 1439 god Vizantijskaya imperiya k 1355 godu No prostoe naselenie znachitelnaya chast znati v tom chisle i brat imperatora arhiereev i klirikov ne prinyali uniyu i eti dejstviya vmesto iskomogo primireniya lish usugubili vnutrennie razdory Nakonec zavoevaniya osmanov nachali ugrozhat samomu sushestvovaniyu strany Syn Orhana Gazi Murad I 1359 1389 zavoeval Frakiyu 1361 god vlast nad kotoroj Ioann V Paleolog vynuzhden byl za nim priznat 1363 god zatem on zahvatil Filippopol a vskore i Adrianopol kuda perenyos svoyu stolicu 1365 god Konstantinopol izolirovannyj okruzhyonnyj otrezannyj ot ostalnyh oblastej ozhidal za svoimi stenami smertelnogo udara kazavshegosya neizbezhnym Tem vremenem osmany zavershili zavoevanie Balkanskogo poluostrova U Maricy oni razbili yuzhnyh serbov i bolgar 1371 god oni osnovali svoi kolonii v Makedonii i stali ugrozhat Fessalonikam 1374 god oni vtorglis v Albaniyu 1386 god razbili Serbskuyu imperiyu i posle bitvy na Kosovom pole prevratili Bolgariyu v osmanskij pashalyk 1393 god Ioann V Paleolog byl vynuzhden priznat sebya vassalom sultana platit emu dan i postavlyat emu kontingenty vojsk dlya zahvata Filadelfii 1391 god poslednego oplota kotorym eshyo vladela Vizantiya v Maloj Azii Bayazid I 1389 1402 dejstvoval v otnoshenii Vizantijskoj imperii eshyo bolee energichno On blokiroval so vseh storon stolicu 1391 1395 a kogda popytka Zapada spasti Vizantiyu v bitve pri Nikopole 1396 god poterpela neudachu on popytalsya shturmom vzyat Konstantinopol 1397 i odnovremenno vtorgsya v Moreyu Nashestvie sredneaziatskogo emira Timura i sokrushitelnoe porazhenie v bitve nanesyonnoe Timurom osmanam pri Angore Ankare 1402 god dali imperii eshyo dvadcat let otsrochki No v 1421 godu sultan Murad II 1421 1451 vozobnovil nastuplenie On atakoval hotya i bezuspeshno Konstantinopol kotoryj energichno soprotivlyalsya 1422 god on zahvatil Fessaloniki 1430 god kuplennye v 1423 godu veneciancami u vizantijcev odin iz ego polkovodcev pronik v Moreyu 1423 god sam on uspeshno dejstvoval v Bosnii i Albanii i zastavil gosudarya Valahii Moldavskogo knyazhestva platit dan Vizantijskaya imperiya v 1430 godu Vizantijskaya imperiya dovedyonnaya do krajnosti vladela teper pomimo Konstantinopolya i sosednej oblasti do Derkona i Selimvrii lish neskolkimi otdelnymi oblastyami rasseyannymi po poberezhyu Anhialom Mesemvriej Afonom i Peloponnesom kotoryj buduchi pochti polnostyu otvoyovan u latinyan stal kak by centrom grecheskoj nacii Nesmotrya na geroicheskie usiliya Yanosha Hunyadi kotoryj v 1443 godu razbil osmanov pri nesmotrya na soprotivlenie Skanderbega v Albanii turki uporno presledovali svoi celi V 1444 godu v srazhenii pri Varne obernulas porazheniem poslednyaya seryoznaya popytka vostochnyh hristian protivostoyat osmanam Afinskoe gercogstvo podchinilos im knyazhestvo Moreya zavoyovannoe osmanami v 1446 godu vynuzhdeno bylo priznat sebya dannikom vo vtoroj bitve na Kosovom pole 1448 god Yanosh Hunyadi poterpel porazhenie Ostavalsya lish Konstantinopol nepristupnaya citadel kotoraya voploshala v sebe vsyu imperiyu No i dlya nego blizilsya konec Mehmed II vstupaya na tron 1451 god tvyordo namerevalsya ovladet im Padenie Konstantinopolya Osnovnaya statya Padenie Konstantinopolya 1453 K nachalu XV veka Vizantiya predstavlyala soboj krohotnoe gosudarstvo na zadvorkah Evropy Radi eyo zavoevaniya nikto ne reshalsya shturmovat drevnie steny Konstantinopolya Pohod Tamerlana dal Vizantii neskolko let otsrochki no izmenit eyo sudbu bylo uzhe nevozmozhno Na vostoke poyavilsya novyj moguchij vrag turki osmany K vlasti nad turkami prishyol novyj i energichnyj pravitel Mehmed II kotoryj zadalsya mechtoj pokorit vechnyj gorod 5 aprelya 1453 goda turki nachali osadu Konstantinopolya svyashennogo dlya vizantijcev goroda Eshyo ranshe sultan postroil na Bosfore Rumelijskuyu krepost Rumelihisar kotoraya pererezala kommunikacii mezhdu Konstantinopolem i Chyornym morem i odnovremenno poslal ekspediciyu v Moreyu chtoby pomeshat grecheskim despotam Mistry okazat pomosh stolice Rekonstruirovannyj uchastok Feodosievyh sten Konstantinopolya Protiv tureckoj armii sostoyavshej iz primerno 180 tys chelovek imperator Konstantin XI Paleolog smog vystavit edva lish 7 tys soldat iz kotoryh po krajnej mere tret sostavlyali inostrancy vizantijcy vrazhdebno otnosivshiesya k cerkovnoj unii zaklyuchyonnoj ih imperatorom ne ispytyvali zhelaniya voevat Tem ne menee nesmotrya na mosh tureckoj artillerii pervyj pristup byl otbit 18 aprelya Mehmedu II udalos provesti svoj flot v buhtu Zolotoj Rog i takim obrazom postavit pod ugrozu drugoj uchastok ukreplenij Odnako shturm 7 maya opyat ne udalsya No v gorodskom valu na podstupah k vorotam sv Romana byla probita bresh Pered reshayushim srazheniem proizoshyol razlad sredi turok Mnogie vystupali za snyatie osady Tem vremenem v Konstantinopole Konstantin XI proiznyos torzhestvennuyu rech v kotoroj prizyval soldat srazhatsya do poslednego napomnil chto oni yavlyayutsya potomkami drevnego Rima i Grecii Eto slegka voodushevilo soldat Vse ponimali chto skoro proizojdyot reshayushee srazhenie V noch s 28 maya na 29 maya 1453 goda nachalas poslednyaya ataka Dvazhdy osmany byli otbity togda Mehmed brosil na shturm yanychar V to zhe vremya genuezec Dzhustiniani Longo byvshij vmeste s imperatorom dushoj oborony poluchil seryoznoe ranenie i okazalsya vynuzhden pokinut svoj post Eto dezorganizovalo zashitu Imperator prodolzhal doblestno srazhatsya no chast vrazheskogo vojska ovladev podzemnym hodom iz kreposti tak nazyvaemoj Ksiloportoj napala na zashitnikov s tyla Eto byl konec Konstantin Dragash sbrosil s sebya simvoly imperatorskoj vlasti i brosilsya v gushu bitvy Pogib v boyu 30 maya 1453 goda v vosem chasov utra Mehmed II vstupil v stolicu i prikazal peredelat centralnyj sobor goroda sobor Svyatoj Sofii v mechet Poslednie ostatki nekogda velikoj imperii Morejskij despotat Trapezundskaya imperiya i Epirskoe carstvo popali pod osmanskoe igo v 1460 1461 i 1479 godah sootvetstvenno Osmanskaya imperiya dvinulas na Evropu KartyGoroda i flagi Prichernomorskih gorodov Vizantijskoj imperii na veksillograficheskoj karte rekonstrukcii Prichernomorskogo regiona Flagi Prichernomorskih gorodov i gosudarstv po srednevekovym morskim kartam konca XIII XVII vekov Popytki vosstanovleniyaV 1459 godu papa rimskij Pij II sozval v Mantue sobor dlya obsuzhdeniya Krestovogo pohoda s celyu osvobozhdeniya Konstantinopolya No pohod tak i ne sostoyalsya S padeniem Vizantii na vostoke v molodom Moskovskom knyazhestve stala rasprostranyatsya teoriya Moskva Tretij Rim Eyo praviteli schitali sebya kak duhovnymi tak i politicheskimi preemnikami pavshej Vizantii Chtoby zakrepit za soboj titul preemnika Vizantii byl zaklyuchyon brak mezhdu russkim velikim knyazem Ivanom III Vasilevichem i Sofiej Paleolog Rodivshijsya v rezultate etogo braka russkij velikij knyaz Vasilij III prihoditsya pravnukom vizantijskomu imperatoru Manuilu II Paleologu Naselenie i yazyki VizantiiSm takzhe Greki v Vizantii Armyane v Vizantii i Evrei v Vizantii Sleva Mudilskaya Psaltyr samaya staraya polnaya psaltir na koptskom yazyke Koptskij muzej Egipet Koptskij Kair Sprava Svitok Iisusa Navina grecheskaya rukopis X veka veroyatno sdelannaya v Konstantinopole Vatikanskaya apostolskaya biblioteka Rim Nacionalnyj sostav naseleniya Vizantijskoj imperii osobenno na pervom etape eyo istorii byl krajne pyostrym greki italijcy italiki sirijcy kopty armyane evrei ellinizirovannye maloazijskie plemena frakijcy illirijcy daki alany yuzhnye slavyane S sokrasheniem territorii Vizantii nachinaya s konca VI veka chast narodov ostalas vne eyo predelov uvelichilas dolya armyanskogo naseleniya vsledstvie prisoedineniya k imperii novyh armyanskih provincij i ih vliyanie takzhe v imperiyu vtorgalis i rasselyalis novye narody goty v IV V vekah slavyane v VI VII vekah araby v VII IX vekah pechenegi polovcy v XI XIII vekah i dr V VI XI vekah v sostav naseleniya Vizantii vhodili etnicheskie gruppy iz kotoryh v dalnejshem sformirovalas italyanskaya narodnost Gosudarstvennyj yazyk Vizantii v IV VI vekah latinskij s VII veka do konca sushestvovaniya imperii grecheskij Bolshinstvo pravyashej elity imelo grecheskoe i armyanskoe proishozhdenie Sm takzhe Spisok vizantijskih imperatorov armyanskogo proishozhdeniyaGosudarstvennoe ustrojstvoRimskaya imperiya k 395 godu Ot Rimskoj imperii Vizantiya unasledovala monarhicheskuyu formu pravleniya s imperatorom vo glave S VII v s perehodom na grecheskij yazyk glava gosudarstva imenovalsya avtokrator grech Aὐtokratwr samoderzhec ili vasilevs grech Basileὺs bukv car Imperator byl glavoj Vizantijskoj imperii kotoryj rasporyazhalsya kak cerkovnymi tak i svetskimi delami Pravoslavnaya cerkov kotoraya gospodstvovala v Vizantii schitala chto imperator nadelyon vlastyu ot Boga v svyazi s chem lichnost ego svyashenna I vsya vlast v gosudarstve zakonodatelnaya ispolnitelnaya i sudebnaya nahodilas imenno v rukah imperatora Poryadok prestolonaslediya ne byl opredelyon Vybory imperatora osushestvlyalis formalno senatom armiej i narodom v lice svoeobraznyh politicheskih partij Vizantii Neredki byli sluchai kogda dejstvuyushij imperator sam naznachal svoego sopravitelya ili preemnika Senat sinklit soveshatelnyj organ kotoryj sozdavalsya pri imperatore i zanimalsya obsuzhdeniem samyh vazhnyh voprosov vnutrennej i vneshnej politiki Vizantii Byl takzhe pri imperatore i drugoj soveshatelnyj organ Gosudarstvennyj sovet konsistorij kotoryj nahodilsya vo glave centralnogo gosudarstvennogo upravleniya v Vizantijskoj imperii i zanimalsya rassmotreniem zakonoproektov i osushestvleniem sudebnyh funkcij po vazhnejshim ugolovnym delam a takzhe obsuzhdeniem tekushih voprosov gosudarstvennogo upravleniya osushestvleniem nekotoryh sudebnyh funkcij K Vysshim dolzhnostnym licam Vizantii otnosilis dva prefekta pretoriya prefekt stolicy nachalnik dvorca kvestor dva komita finansov i dva magistra armii Vse oni podchinyalis neposredstvenno imperatoram Vizantijskaya Imperiya sostoyala iz dvuh prefektur Vostok i Illirik vo glave kazhdoj iz kotoryh stoyali prefekty prefekt pretoriya Vostoka lat Praefectus praetorio Orientis i prefekt pretoriya Illirika lat Praefectus praetorio Illyrici V otdelnuyu edinicu byl vydelen Konstantinopol vo glave s prefektom goroda Konstantinopolya lat Praefectus urbis Constantinopolitanae Femy okolo 750 g Femy okolo 950 g Dlitelnoe vremya sohranyalas prezhnyaya sistema gosudarstvennogo i finansovogo upravleniya No s konca VI veka nachinayutsya sushestvennye izmeneniya Reformy svyazany v osnovnom s oboronoj administrativnoe delenie na femy vmesto ekzarhatov i preimushestvenno grecheskoj kulturoj strany vvedenie dolzhnostej logofeta stratega drungariya i t d S X veka shiroko rasprostranyayutsya feodalnye principy upravleniya etot process privyol k utverzhdeniyu na trone predstavitelej feodalnoj aristokratii Do samogo konca imperii ne prekrashayutsya mnogochislennye myatezhi i borba za imperatorskij tron Dvumya vysshimi voennymi dolzhnostnymi licami byli glavnokomanduyushij pehoty lat magister paeditum i nachalnik konnicy lat magister equitum pozzhe eti dolzhnosti byli obedineny Magister militum v stolice byli dva magistra pehoty i konnicy Stratig Opsikiya lat Magistri equitum et paeditum in praesenti Krome togo sushestvovali magistr pehoty i konnicy Vostoka Stratig Anatolika magistr pehoty i konnicy Illirika magistr pehoty i konnicy Frakii Stratig Frakisii Konstantinopol sovmestno s selskoj mestnostyu do 100 mil kotoraya k nemu prilegala yavlyalsya samostoyatelnoj imperskoj administrativnoj edinicej Glavoj goroda byl prefekt eparh stolicy kotoryj po dolzhnosti byl predsedatelem senata Predsedatelem Gosudarstvennogo soveta byl kvestor vedayushij razrabotkoj i rassylkoj imperatorskih ukazov i obladayushij sudebnoj vlastyu Armiyu vozglavlyali dva magistra odin iz kotoryh osushestvlyal komandovanie pehotoj a drugoj kavaleriej V VII v Proizoshlo razdelenie vsego vizantijskogo chinovnichestva na 60 razryadov ili chinov Logofety lica kotorye zanimali vysshie gosudarstvennye dolzhnosti Vsya imperiya podrazdelyalas na dve prefektury kazhdaya iz kotoryh razdelyalas na sem diocezov v sostav kotoryh vhodilo po 50 provincij Snachala grazhdanskaya vlast byla otdelena ot voennoj no v VI v v nekotoryh pogranichnyh oblastyah pravitelstvo obedinilo voenno grazhdanskuyu vlast v odnih rukah V VII v v svyazi s voennoj ugrozoj mnogie pogranichnye provincii byli perevedeny na voennoe polozhenie a upravlenie imi stali osushestvlyat voennye nachalniki Takim obrazom poyavilas novaya sistema mestnogo upravleniya femnyj stroj Fema voennyj okrug na territorii kotorogo byli raskvartirovany vojska vozglavlyal kotoryj stratig komanduyushij vojskami Vizantijskie imperatory Osnovnye stati Vizantijskij imperator i Spisok vizantijskih imperatorov Posle padeniya Zapadnoj Rimskoj imperii 476 god Vostochnaya Rimskaya imperiya prodolzhala sushestvovat eshyo pochti tysyachu let v istoriografii ona uzhe posle padeniya stala nazyvatsya Vizantiej Dlya pravyashego klassa Vizantii harakterna mobilnost Vo vse vremena chelovek iz nizov mog probitsya k vlasti V nekotoryh sluchayah emu bylo dazhe legche naprimer byla vozmozhnost sdelat kareru v armii i zasluzhit voinskuyu slavu Tak naprimer imperator Mihail II Travl byl neobrazovannym nayomnikom byl prigovoryon k smerti imperatorom Lvom V za myatezh i ego kazn byla otlozhena lish iz za prazdnovaniya Rozhdestva 820 god Vasilij I byl krestyaninom a zatem obezdchikom loshadej na sluzhbe u znatnogo velmozhi Roman I Lakapin byl takzhe vyhodcem iz krestyan Mihail IV do togo kak stat imperatorom byl menyaloj kak i odin iz ego bratev ArmiyaOsnovnye stati Armiya Vizantijskoj imperii i Vizantijskij flot Hotya armiya Vizantii vedyot svoyu istoriyu ot armii Rimskoj imperii eyo struktura priblizhalas k falangovoj sisteme ellinskih gosudarstv Vizantijskaya armiya dolgoe vremya byla odno iz silnejshih armij Evropy Pri makedonskoj dinastii vizantijcy postoyanno oderzhivali pobedy na vostoke nad musulmanskimi gosudarstvami nad Armeniej i Gruziej Vizantijskuyu armiyu silno nedoocenivayut no 1000 let sushestvovaniya strany govorit o sile vizantijskogo voinstva K koncu sushestvovaniya Vizantii ona stala v osnovnom nayomnoj i otlichalas dovolno nizkoj boesposobnostyu Plan srazheniya u Dary 530 goda n e v kotorom na storone Vizantijskoj imperii uchastvovali nayomniki inostrancy vklyuchaya gunnovVizantijskij lamellyarnyj dospeh klivanion Klibanion prototip zercalnogo dospeha Zato v detalyah byla razrabotana sistema voinskogo upravleniya i snabzheniya publikuyutsya trudy po strategii i taktike shiroko primenyayutsya raznoobraznye tehnicheskie sredstva v chastnosti dlya opovesheniya o napadenii vragov vystraivaetsya sistema mayakov V otlichie ot staroj rimskoj armii silno vozrastaet znachenie flota kotoromu izobretenie grecheskogo ognya pomogaet zavoevat gospodstvo v more U Sasanidov perenimaetsya polnostyu bronirovannaya konnica katafraktarii V to zhe vremya ischezayut tehnicheski slozhnye metatelnye orudiya ballisty i katapulty vytesnennye bolee prostymi i effektivnymi kamnemyotami Perehod k femnoj sisteme nabora vojska obespechil strane 150 let uspeshnyh vojn no finansovoe istoshenie krestyanstva i ego perehod v zavisimost ot feodalov priveli k postepennomu snizheniyu boesposobnosti Sistema komplektovaniya byla izmenena na tipichno feodalnuyu kogda znat byla obyazana postavlyat voinskie kontingenty za pravo vladeniya zemlyoj V dalnejshem armiya i flot prihodyat vo vsyo bolshij upadok a v samom konce sushestvovaniya imperii predstavlyayut soboj chisto nayomnye formirovaniya V 1453 godu Konstantinopol s naseleniem v 60 tys zhitelej smog vystavit lish 5 tysyachnuyu armiyu i 2 5 tysyach nayomnikov S X veka konstantinopolskie imperatory nanimali tehnologicheski razvityh i silnyh v voennom dele yuzhnyh i severnyh rusov a takzhe voinov iz sosednih varvarskih tyurkskih plemyon S X veka etnicheski smeshannye varyagi igrali znachitelnuyu rol v tyazhyoloj pehote a lyogkaya konnica komplektovalas iz tyurkskih kochevnikov Posle togo kak epoha pohodov vikingov podoshla k koncu v nachale XI veka nayomniki iz Skandinavii a takzhe iz zavoyovannoj Normannami Anglii ustremilis v Vizantiyu cherez Sredizemnoe more Budushij norvezhskij korol Harald Surovyj neskolko let voeval v varyazhskoj gvardii po vsemu Sredizemnomoryu Varyazhskuyu gvardiyu iz uzhe polnostyu ellinizirovannyh potomkov varyagov prizyvali oboronyat Konstantinopol ot krestonoscev v 1204 godu Kultura i obshestvoOsnovnaya statya Iskusstvo VizantiiFreska sv Kirilla i Mefodiya XIX vek Troyanskij monastyr Bolgariya Bolshoe kulturnoe znachenie imel period pravleniya imperatorov ot Vasiliya I Makedonyanina do Alekseya I Komnina 867 1081 Sushestvennye cherty etogo perioda istorii zaklyuchayutsya v vysokom podyome vizantinizma i v rasprostranenii ego kulturnoj missii na yugo vostochnuyu Evropu Trudami znamenityh ellinistov i vizantijcev fessalonikijcev Kirilla i Mefodiya poyavilas slavyanskaya azbuka glagolica chto privelo k vozniknoveniyu u slavyan sobstvennoj pismennoj literatury Patriarh Fotij polozhil pregrady prityazaniyam rimskih pap i teoreticheski obosnoval iskonnoe pravo Konstantinopolya na cerkovnuyu nezavisimost ot Rima sm Razdelenie cerkvej V nauchnoj sfere etot period otlichaetsya neobyknovennoj plodovitostyu i raznoobraziem literaturnyh predpriyatij V sbornikah i obrabotkah etogo perioda sohranilsya dragocennyj istoricheskij literaturnyj i arheologicheskij material zaimstvovannyj ot utrachennyh teper pisatelej Sm takzhe Vizantijskij byt EkonomikaVizantijskie bronzovye monety pravlenie Anastasiya I 498 518 gody Vizantiya bolshuyu chast svoego sushestvovaniya byla samoj ekonomicheski razvitoj stranoj Evropy V sostav gosudarstva vhodili bogatye zemli s bolshim kolichestvom gorodov Egipet Malaya Aziya Greciya Na pervonachalnom etape razvitiya Vizantiya byla sverh urbanizirovannoj imperiej po srednevekovym merkam v chetyryoh krupnejshih gorodah Imperii prozhivalo 1 5 mln chelovek Konstantinopol Antiohiya Aleksandriya i Edessa V gorodah remeslenniki i torgovcy obedinyalis v sosloviya Prinadlezhnost k sosloviyu byla ne povinnostyu a privilegiej vstuplenie v nego bylo obstavleno ryadom uslovij Ustanovlennye eparhom gradonachalnikom usloviya dlya 22 soslovij Konstantinopolya byli svedeny v X veke v sbornik postanovlenij Knigu eparha Nesmotrya na korrumpirovannuyu sistemu upravleniya rabovladelcheskoe hozyajstvo i pridvornye intrigi ekonomika Vizantii dlitelnoe vremya byla samoj silnoj v Evrope Torgovlya velas so vsemi byvshimi rimskimi vladeniyami na zapade i s Indiej cherez Sasanidov i arabov na vostoke Dazhe posle arabskih zavoevanij imperiya byla ochen bogata No finansovye zatraty na oboronu gosudarstva takzhe byli ochen veliki a bogatstvo strany vyzyvalo silnuyu zavist K XIII veku chislennost gorodskogo naseleniya edva sostavlyala 100 tys chelovek iz nih polovina v Konstantinopole Upadok torgovli vyzvannyj privilegiyami predostavlennymi italyanskim kupcam zahvat Konstantinopolya krestonoscami i natisk tyurkskih ord priveli k okonchatelnomu oslableniyu finansov i gosudarstva v celom V nachalnyj period istorii gosudarstva osnovu ekonomiki sostavlyalo proizvodstvo i tamozhennaya struktura 85 90 proizvodstva vo vsej Evrazii za isklyucheniem Indii i Kitaya prihodilos na Vostochnuyu Rimskuyu imperiyu V imperii delalos absolyutno vsyo nachinaya ot produktov narodnogo potrebleniya maslyanye lampy oruzhie dospehi primitivnye lifty zerkala nekie drugie predmety svyazannye s kosmetikoj kotorye teper dovolno shiroko predstavleny vo vseh muzeyah mira do unikalnyh proizvedenij iskusstva v drugih oblastyah mira ne predstavlennyh vovse ikonopis zhivopis i tak dalee Nauka medicina pravo muzykaOsnovnye stati Vizantijskaya medicina i Vizantijskaya muzyka Konec IV veka n e Mozaika muzykantov s organom avlosom i liroj iz vizantijskoj villy v angl Siriya Vizantijskaya nauka na protyazhenii vsego perioda sushestvovaniya gosudarstva nahodilas v tesnoj svyazi s antichnoj filosofiej i metafizikoj Osnovnaya deyatelnost uchyonyh nahodilas v prikladnoj ploskosti gde byl dostignut ryad zamechatelnyh uspehov takih kak stroitelstvo Sofijskogo sobora v Konstantinopole i izobretenie grecheskogo ognya V to zhe vremya chistaya nauka prakticheski ne razvivalas ni v plane sozdaniya novyh teorij ni s tochki zreniya razvitiya idej antichnyh myslitelej V Konstantinopole s 855 ili 856 goda dejstvovala Magnavrskaya vysshaya shkola Konstantinopolskij universitet v kotoroj molodyh lyudej obuchali filosofii ritorike i pravu Medicina Vliyanie vizantijskoj mediciny skazyvalos kak v arabskih stranah tak i v Evrope v epohu Vozrozhdeniya V poslednee stoletie sushestvovaniya imperii Vizantiya sygrala vazhnuyu rol v rasprostranenii drevnegrecheskoj literatury v Italii epohi rannego Renessansa Osnovnym centrom izucheniya astronomii i matematiki k tomu vremeni stala akademiya Trapezunda Pravo Osnovnaya statya Vizantijskoe pravo Reformy Yustiniana I v oblasti prava okazali bolshoe vliyanie na razvitie yurisprudencii S prinyatiem hristianstva vizantijskoe ugolovnoe pravo bylo v znachitelnoj stepeni zaimstvovano na Rusi Znachenie Vizantijskoj imperiiVizantiya sozdala blestyashuyu kulturu mozhet byt samuyu blestyashuyu kakuyu tolko znali srednie veka bessporno edinstvennuyu kotoraya do XI v sushestvovala v hristianskoj Evrope Konstantinopol ostavalsya v techenie mnogih stoletij edinstvennym velikim gorodom hristianskoj Evropy ne znavshim sebe ravnyh po velikolepiyu Svoej literaturoj i iskusstvom Vizantiya okazyvala znachitelnoe vliyanie na okruzhavshie eyo narody Ostavshiesya ot neyo pamyatniki i velichestvennye proizvedeniya iskusstva pokazyvayut nam ves blesk vizantijskoj kultury Poetomu Vizantiya zanimala v istorii srednih vekov znachitelnoe i nado skazat zasluzhennoe mesto Na Vizantiyu kak na primer kotoromu ne podobalo sledovat ssylalis gosudarstvennye lyudi Tak Napoleon I v epohu sta dnej v iyune 1815 goda otvechal palatam takimi slovami Pomogite mne spasti otechestvo Ne budem podrazhat primeru Vizantijskoj imperii Grecheskij proekt Osnovnaya statya Grecheskij proekt Vo vtoroj polovine XVIII veka v Rossijskoj imperii vremyon Ekateriny II sushestvoval proekt vozrozhdeniya Vizantii tak nazyvaemyj Grecheskij proekt Rossijskaya imperiya togda vela vojny s Osmanskoj imperiej i plan predusmatrival v sluchae bezogovorochnoj pobedy nad turkami i vzyatiya Konstantinopolya sozdanie novoj Vizantijskoj imperii Imperatorom etoj vozrozhdyonnoj Vizantii dolzhen byl stat Konstantin Pavlovich velikij knyaz syn naslednika Pavla Petrovicha budushego Pavla I i vnuk Ekateriny Volter prizyval Ekaterinu dojti v vojne s turkami do Stambula vnov prevratit ego v Konstantinopol razrushit Turciyu spasti balkanskih hristian I dazhe dal prakticheskij sovet dlya bolshego shodstva s podvigami drevnosti ispolzovat v stepnyh boyah protiv turok kolesnicy Odnako vzyatiya Konstantinopolya ne proizoshlo i o plane vposledstvii zabyli GalereyaTetrastilon postroennyj vizantijskim imperatorom Yustinianom I v Apamee VI vek Siriya Obshestvennye bani v Serdzhille Siriya Cerkov Bogorodicy Pammakaristy XIV vek Turciya Ruiny vizantijskoj kreposti Petra Gruziya Mozaika VI vek Cerkvi Apostolov v Madabe Iordaniya Vizantijskij kolumbarij X vek SiciliyaSm takzheSpisok vizantijskih imperatorov Grecheskij proektPrimechaniyaKommentariiV 1204 1261 godah Konstantinopol nahodilsya pod kontrolem rycarej krestonoscev sr grech Basileia Ῥwmaiwn Rimskaya imperiya sr grech Ῥwmania Romaniya sr grech Ῥwmaῖoi Romei Osobenno massovym byl pritok anglosaksov na sluzhbu v Varyazhskoj gvardii imperatora posle normandskogo zavoevaniya Anglii IstochnikiJ Herrmann E Zurcher Vol III From the Seventh Century B C to the Seventh Century A D UNESCO 2003 681 s ISBN 9789234028127 10 iyulya 2014 goda Gugenhejm 2021 Vizantijskaya imperiya E G Zhordaniya Vizantijskij Pont i Gruziya SPb Aletejya 2019 S 64 ISBN 978 5 907115 34 7 sm fr Byzantine OrthodoxWiki neopr orthodoxwiki org Data obrasheniya 8 noyabrya 2019 7 avgusta 2020 goda Fox What If Anything Is a Byzantine ot 6 noyabrya 2020 na Wayback Machine John Rosser 2011 s 1 John Rosser 2011 s 2 Vsemirnaya istoriya v 10 t Otv red N A Sidorova Gl red E M Zhukov M Gospolitizdat 1957 T 3 S 84 896 s William Bayless The political unity of the Roman Empire during the desintegration of the West A D 395 457 Providence 1972 Wells 1922 Chapter 33 Gumilyov L N Otkrytie Hazarii M S 17 858 s 2 dekabrya 2022 goda Ya E Borovskij Vizantijskie staroslavyanskie i starogruzinskie istochniki o pohode rusov v VII v na Cargrad ot 20 yanvarya 2008 na Wayback Machine Drevnosti slavyan i Rusi M Nauka 1988 s 114 119 Harris 2017 s 164 John F Haldon Byzantium at war AD 600 1453 ot 10 iyulya 2014 na Wayback Machine Osprey Publishing 2002 S 20 Aleksej Sukiasyan Istoriya Kilikijskogo armyanskogo gosudarstva i prava XI XIV vv 1 ot 13 maya 2012 na Wayback Machine Vvedenie s 5 24 333 Erevan 1969 Pohody krestovye Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona v 86 t 82 t i 4 dop SPb 1890 1907 bse sci lib com article064008 html Konstantinopol statya iz Bolshoj sovetskoj enciklopedii 3 e izdanie PDF Byzantium in Agrarian Change and Crisis in Europe 1200 1500 ed H Kitsikopoulos New York and London Routledge 2012 128 166 Kostis Smyrlis Academia edu Fomenko I K 2011 s 394 395 Enciklopediya dlya detej gl red Aksyonova M D T 6 Ch 2 Religii mira M Avanta 1996 68 s Orlov A S Istoriya Rossii Uchebnik Giju A Vizantijskaya civilizaciya Ekaterinburg 2005 Istoriya Srednih vekov v 2 t pod red S P Karpova tom 1 s 170 Ring Trudy 1994 International Dictionary of Historic Places Middle East and Africa vol 4 Taylor amp Francis ISBN 1884964036 neopr Data obrasheniya 29 sentyabrya 2017 Arhivirovano 24 marta 2017 goda Dil 1947 s 179 A A Vasilev Istoriya Vizantijskoj imperii Tom 1 neopr Biblioteka Hronosa Data obrasheniya 14 iyulya 2022 14 iyulya 2022 goda LiteraturaVizantiya Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona v 86 t 82 t i 4 dop SPb 1890 1907 Vizantijskaya imperiya Pravoslavnaya enciklopediya M 2004 T VIII Verouchenie Vladimiro Volynskaya eparhiya S 125 359 752 s 39 000 ekz ISBN 5 89572 014 5 Vizantijskij vremennik T 1 25 SPb Pg L 1894 1927 Vizantijskij vremennik Novaya seriya T 1 73 M Nauka 1947 2014 Vizantijskij slovar V 2 tt Sost obsh red K A Filatova Avtory S Yu Akishin G V Baranov A E Golovanov i dr SPb Amfora Izdatelstvo RHGA Izdatelstvo Olega Abyshko 2011 Istoriya Vizantii V 3 h tt Pod red S D Skazkina i dr M Nauka 1967 528 480 512 s Kultura Vizantii V 3 h tt Pod red Z V Udalcovoj i G G Litavrina M Nauka 1984 1991 728 680 640 s Kulakovskij Yu A Istoriya Vizantii V 3 tt 3 e izd isprav i dop SPb Aletejya 2003 Vizantijskaya biblioteka Issledovaniya 2000 ekz ISBN 5 89329 618 4 Tom I ISBN 5 89329 618 2 Tom II ISBN 5 89329 647 8 Tom III Uspenskij F I Istoriya Vizantijskoj imperii V 5 tt M OOO AST Astrel 2011 2012 608 480 608 800 576 s Istoricheskaya biblioteka 2 000 ekz ISBN 978 5 271 33920 2 ISBN 978 5 17 072052 1 ISBN 978 5 271 33922 6 ISBN 978 5 17 072055 2 ISBN 978 5 271 33923 3 ISBN 978 5 17 072053 8 ISBN 978 5 271 33921 9 ISBN 978 5 17 072054 5 ISBN 978 5 271 33924 0 ISBN 978 5 17 072056 9 Vasilev A A Istoriya Vizantijskoj imperii Per s angl vstup st red prim A G Grushevogo T 1 Vremya do krestovyh pohodov SPb Aletejya 1998 512 s Vizantijskaya biblioteka Issledovaniya ISBN 5 89329 071 1 Vasilev A A Istoriya Vizantijskoj imperii Per s angl vstup st red prim A G Grushevogo T 2 Ot nachala krestovyh pohodov do padeniya Konstantinopolya SPb Aletejya 1998 592 s Vizantijskaya biblioteka Issledovaniya ISBN 5 89329 072 5 Dil Sharl Istoriya Vizantijskoj imperii Histoire de l empire Byzantin Roginskaya A perevod s franc M Izdatelstvo inostrannoj literatury 1948 160 s Dil Sharl Osnovnye problemy vizantijskoj istorii Perev s franc B T Goryanova M Izdatelstvo inostrannoj literatury 1947 184 s Silven Gugenhejm Imperii Srednevekovya ot Karolingov do Chingizidov Sylvain Gouguenheim Les empires medievaux rus per Aleksej Izosimov M Alpina non fikshn 2021 508 s ISBN 978 5 00139 426 6 Trudy vizantijskih istorikovSokrat Sholastik Cerkovnaya istoriya Per pod red I V Krivushina M ROSSPEN 1996 368 s Klassiki antichnosti i srednevekovya ISBN 5 86004 071 7 Zosim Novaya istoriya Per komm ukaz N N Bolgova Belgorod Izd vo BelGU 2010 344 s Prokopij Kesarijskij Vojna s gotami Per S P Kondrateva Vstup statya Z V Udalcovoj M Izd vo AN SSSR 1950 516 s Prokopij Kesarijskij Vojna s persami Vojna s vandalami Tajnaya istoriya Per st i komm A A Chekalovoj M 1993 576 s Pamyatniki istoricheskoj mysli ISBN 5 02 009494 3 Prokopij Kesarijskij Vojna s gotami Kn I III Per S P Kondrateva M Arktos Vika press 1996 336 s Pamyatniki mirovoj istorii i kultury ISBN 5 85551 143 X Prokopij Kesarijskij Vojna s gotami Kn IV O postrojkah Per S P Kondrateva M Arktos Vika press 1996 304 s Pamyatniki mirovoj istorii i kultury ISBN 5 85551 145 6 Agafij Mirinejskij O carstvovanii Yustiniana Per M V Levchenko M Arktos Vika press 1996 256 s Pamyatniki mirovoj istorii i kultury ISBN 5 85551 141 3 Ioann Malala Hronografiya Kn I VI Otv red N N Bolgov Mir pozdnej antichnosti Dokumenty i materialy Vyp 6 Belgorod Izd vo BelGU 2016 156 s Ioann Malala Hronografiya Kn VII XII Otv red N N Bolgov Mir pozdnej antichnosti Dokumenty i materialy Vyp 7 Belgorod Izd vo BelGU 2016 100 s Ioann Malala Otv red N N Bolgov Mir pozdnej antichnosti Dokumenty i materialy Vyp 2 Otv red N N Bolgov Belgorod Izd vo BelGU 2014 200 s Evagrij Sholastik Cerkovnaya istoriya Per vstup st komm I V Krivushina SPb Izd vo Olega Abyshko 2006 672 s Biblioteka hristianskoj mysli Istochniki ISBN 5 89740 134 8 Vizantijskie istoriki Deksipp Evnapij Olimpiodor Malh Pyotr Patricij Menandr Kandid Nonnos i Feofan Vizantiec Afinej Piruyushie sofisty Per S Yu Destunisa Komm G S Destunisa Izd podgot A I Cepkov Ryazan Aleksandriya 2003 432 s Vizantijskaya istoricheskaya biblioteka ISBN 5 94460 009 8 Strategikon Mavrikiya Podg teksta vved per i komm V V Kuchmy SPb Aletejya 2004 256 s Vizantijskaya biblioteka Istochniki ISBN 5 89329 692 3 Feofilakt Simokatta Istoriya Per s grech S P Kondrateva M Arktos Vika press 1996 272 s Pamyatniki mirovoj istorii i kultury ISBN 5 85551 141 1 Pashalnaya hronika Per vstup st komm L A Samutkinoj SPb Aletejya 2004 224 s Vizantijskaya biblioteka Istochniki ISBN 5 89329 686 9 Episkop Sebeos Istoriya imperatora Irakla Nikifor Vriennij Istoricheskie zapiski 976 1087 Per K P Patkanova Izd podgot A I Cepkov Ryazan Aleksandriya 2006 400 s Vizantijskaya istoricheskaya biblioteka ISBN 5 94460 027 6 Vremennik Georgiya Monaha Hronika Georgiya Amartola Rus tekst komm ukaz V M Matveenko L Shyogolevoj M Bogorodickij pechatnik 2000 542 s ISBN 5 89589 019 9 Lev Prestupnik Carstvovanie imperatora Lva V Armyanina v vizantijskih hronikah IX veka Feofan Ispovednik Neizvestnyj hronist Georgij Amartol Per T Seninoj SPb Aletejya 2016 160 s Vizantijskaya biblioteka Istochniki ISBN 978 5 906705 50 1 Chichurov I S Vizantijskie istoricheskie sochineniya Hronografiya Feofana Breviarij Nikifora Teksty perevod kommentarij Otv red V T Pashuto M Nauka 1980 216 s Drevnejshie istochniki po istorii narodov SSSR Feofan Vizantiec Letopis ot Diokletiana do carej Mihaila i syna ego Feofilakta Prisk Panijskij Skazaniya Per V I Obolenskogo S Yu Destunisa Pod red O M Bodyanskogo Izd podg A I Cepkov Ryazan Aleksandriya 2005 608 s Vizantijskaya istoricheskaya biblioteka ISBN 5 94460 024 1 Prodolzhatel Feofana Zhizneopisaniya vizantijskih carej Izd podgot Ya N Lyubarskij SPb Nauka 1992 352 s Literaturnye pamyatniki ISBN 5 02 028022 4 Konstantin Bagryanorodnyj Ob upravlenii imperiej Per pod red G G Litavrina A P Novoselceva M Nauka 1989 pereizd Nauka 1991 496 s Drevnejshie istochniki po istorii narodov SSSR ISBN 5 02 008637 1 Lev Diakon Istoriya Per M M Kopylenko komm M Ya Syuzyumova M Nauka 1988 240 s Pamyatniki istoricheskoj mysli ISBN 5 02 008918 4 Dve vizantijskie hroniki X veka Psamafijskaya hronika Ioann Kameniata Vzyatie Fessaloniki Predisl per i komm A P Kazhdana M Izd vo vostochnoj literatury 1959 260 s Pamyatniki srednevekovoj istorii narodov Centralnoj i Vostochnoj Evropy Simeon Metafrast Opisanie mira ot bytiya i letovnik V kn Simeona Metafrasta i Logofeta spisanie mira ot bytiya i Letovnik Izd podgot V I Sreznevskim SPb Izd vo Imp Akad Nauk 1905 240 s Sovety i rasskazy Kekavmena Sochinenie vizantijskogo polkovodca XI veka Podg teksta vved per i komm G G Litavrina M Nauka 1972 740 s Pamyatniki srednevekovoj istorii narodov Centralnoj i Vostochnoj Evropy Mihail Psell Hronografiya Per i komm Ya N Lyubarskogo M Nauka 1978 320 s Pamyatniki istoricheskoj mysli Nikifor Vriennij Istoricheskie zapiski 976 1087 Per pod red V N Karpova Komm A A Kalinina M Posev 1997 208 s Vizantijskaya seriya ISBN 5 85824 013 5 Anna Komnina Aleksiada Vst st per komm Ya N Lyubarskogo M Nauka 1965 688 s Pamyatniki srednevekovoj istorii narodov Centralnoj i Vostochnoj Evropy Ioann Kinnam Kratkoe obozrenie carstvovaniya Ioanna i Manuila Komninov Georgij Akropolit Letopis velikogo logofeta Izd podgot A I Cepkov Ryazan Aleksandriya 2003 470 s Vizantijskaya istoricheskaya biblioteka ISBN 5 94460 008 X Bibikov M V Vizantijskij istorik Ioann Kinnam o Rusi i narodah Vostochnoj Evropy Teksty perevod kommentarij M Ladomir 1997 192 s Drevnejshie istochniki po istorii Vostochnoj Evropy ISBN 5 86218 229 2 Nikita Honiat Istoriya so vremeni carstvovaniya Ioanna Komnina Per pod red V I Dolockogo Izd podgot A I Cepkov T 1 1118 1185 Ryazan Aleksandriya 2003 440 s Vizantijskaya istoricheskaya biblioteka ISBN 5 94460 003 9 Nikita Honiat Istoriya so vremeni carstvovaniya Ioanna Komnina Per pod red I V Chelcova Izd podgot A I Cepkov T 2 1186 1206 Ryazan Aleksandriya 2003 454 s Vizantijskaya istoricheskaya biblioteka ISBN 5 94460 004 7 Georgij Akropolit Istoriya Per vstup st komm P I Zhavoronkova SPb Aletejya 2005 416 s Vizantijskaya biblioteka Istochniki ISBN 5 89329 754 7 Georgij Pahimer Istoriya o Mihaile i Andronike Paleologah 1255 1282 Patriarh Fotij Sokrashenie cerkovnoj istorii Filostorgiya Per pod red V N Karpova Izd podgot A I Cepkov Ryazan Aleksandriya 2004 567 s Vizantijskaya istoricheskaya biblioteka Nikifor Grigora Istoriya romeev V 3 h tt Per R V Yashunskogo SPb Izdat proekt Kvadrivium 2013 2014 2016 XLII 438 VIII 496 VIII 496 s ISBN 978 5 4386 0136 4 ISBN 978 5 4240 0095 9 ISBN 978 5 7164 0706 0 Mihail Panaret O velikih Komninah Trapezundskaya hronika Per S P Karpova SPb Aletejya 2019 176 s Novaya Vizantijskaya biblioteka Istochniki ISBN 978 5 907115 64 4 Vizantijskie istoriki o padenii Konstantinopolya v 1453 godu Pod red Ya N Lyubarskogo T I Sobol SPb Aletejya 2006 Vizantijskaya biblioteka Istochniki 192 s ISBN 5 89329 766 0 Sovremennye issledovaniyaAverincev S S Vizantijskij kulturnyj tip i pravoslavnaya duhovnost Averincev S S Poetika rannevizantijskoj literatury SPb 2004 s 426 444 Bibikov M V Istoricheskaya literatura Vizantii SPb Aletejya 1998 320 s Vizantijskaya biblioteka Issledovaniya ISBN 5 89329 055 7 Braunvort L Zabytaya Vizantiya kotoraya spasla Zapad Per s angl M AST 2012 416 s Istoricheskaya biblioteka ISBN 978 5 271 41620 0 Brentano L Narodnoe hozyajstvo Vizantii Die Byzantinische Volkswirtschaft Krasand 2011 ISBN 978 5 396 00281 4 Valdenberg V E Gosudarstvennoe ustrojstvo Vizantii do konca VII veka SPb Izd vo SPbGU 2008 226 s Vizantijskaya filosofiya ISBN 978 5 288 04544 8 Gagen S Ya Vizantijskoe pravosoznanie IV XV vv M Yurlitinform 2012 304 s Teoriya i istoriya gosudarstva i prava ISBN 978 5 93295 985 5 Giju Andre Vizantijskaya civilizaciya Per s franc D Loevskogo Predisl R Bloka Ekaterinburg U Faktoriya 2005 552 s Velikie civilizacii ISBN 5 9709 0114 8 Dashkov S B Imperatory Vizantii M Krasnaya ploshad 1997 368 s ISBN 5 87305 002 3 Kazhdan A P Vizantijskaya kultura X XII vv SPb Aletejya 2006 284 s Vizantijskaya biblioteka Issledovaniya 1000 ekz ISBN 5 89329 040 2 Kaplan Mishel Vizantiya Per s franc A H Stepanova M Veche 2011 416 s Gidy civilizacij ISBN 978 5 9533 2070 2 Karyshkovskij P O Lev Diakon o Tmutarakanskoj Rusi Vizantijskij vremennik 42 1960 Kultura Vizantii V 3 h tt Pod red Z V Udalcovoj i dr M Nauka 1984 1991 726 680 640 s il Kurbatov G L Istoriya Vizantii Istoriografiya L Izd vo LGU 1975 256 s Kurbatov G L Istoriya Vizantii Ot antichnosti k feodalizmu M Vysshaya shkola 1984 208 s Levchenko M V Istoriya Vizantii Kratkij ocherk M L OGIZ 1940 272 s Norvich Dzh Istoriya Vizantii Per s angl N M Zabilockogo M OOO AST 2010 542 s Istoricheskaya biblioteka ISBN 978 5 17 050648 4 Ostrogorskij G A Istoriya Vizantijskogo gosudarstva Per s nem M V Gracianskogo Pod red P V Kuzenkova M Sibirskaya Blagozvonnica 2011 896 s ISBN 978 5 91362 358 1 Stepanenko V P Politicheskaya obstanovka v Zakavkaze v pervoj polovine XI v Antichnaya drevnost i srednie veka Vyp 11 M 1975 S 124 132 Udalcova Z V Vizantijskaya kultura M Nauka 1988 288 s Iz istorii mirovoj kultury 50 000 ekz ISBN 5 02 008917 6 Fomenko I K Karty rekonstrukcii Obraz mira na starinnyh portolanah Prichernomore Konec XIII XVII v Rec A L Ponomaryov R M Shukurov 2 e nauchnoe izdanie ispravlennoe i dopolnennoe M Izdatelstvo Indrik 2011 S 394 395 424 s ISBN 978 5 91674 145 2 Dzhonatan Harris Vizantiya Istoriya ischeznuvshej imperii Per s angl N Narcissovoj M Alpina Non fikshn 2017 408 s ISBN 978 5 91671 755 6 Heldon D Istoriya vizantijskih vojn Per s angl S Lugovskogo M Veche 2007 464 s Terra Historica ISBN 978 5 9533 1952 2 James Liz A Companion to Byzantium angl Chichester John Wiley 2010 ISBN 1 4051 2654 X Mango C A The Oxford History of Byzantium angl Oxford University Press 2002 ISBN 0 19 814098 3 Millar Fergus A Greek Roman Empire Power and Belief under Theodosius II 408 450 angl Berkeley and Los Angeles University of California Press 2006 ISBN 0 520 24703 5 Rosser J Historical Dictionary of Byzantium Scarecrow 2011 ISBN 0 8108 7567 5 Wells Herbert George A Short History of the World New York Macmillan 1922 ISBN 0 06 492674 5 SsylkiV rodstvennyh proektahCitaty v VikicitatnikeMediafajly na VikiskladePortal Vizantiya Vizantiya istoriya kultura i iskusstvo Istoriya i kultura gosudarstva romeev Ulyanov O G Lugovoj O M Krestonoscy nayomniki v Vizantii Issledovanie uchastiya skandinavov v krestovyh pohodah i svyazannye s etim sluchai ih najma v vizantijskuyu armiyu Belobrov V A Vizantijskaya sistema mer dliny Belobrov V A Mery dliny Sredizemnomorya ot Drevnego Egipta k srednevekovoj Vizantii kniga Nekotorye vneshnie ssylki v etoj state vedut na sajty zanesyonnye v spam listEti sajty mogut narushat avtorskie prava byt priznany neavtoritetnymi istochnikami ili po drugim prichinam byt zapresheny v Vikipedii Redaktoram sleduet zamenit takie ssylki ssylkami na sootvetstvuyushie pravilam sajty ili bibliograficheskimi ssylkami na pechatnye istochniki libo udalit ih vozmozhno vmeste s podtverzhdaemym imi soderzhimym Spisok problemnyh ssylokbse sci lib com article064008 html
Вершина