Поддерживать
www.wikidata.ru-ru.nina.az
Shume rskij yazy k samonazvanie 𒅴𒂠 eme gi7 r rodnoj yazyk yazyk drevnih shumerov na kotorom govorili v Yuzhnom Mezhdureche v 4 3 m tysyacheletiyah do n e Okolo 2000 goda do n e shumerskij yazyk byl vytesnen akkadskim yazykom iz razgovornoj rechi no prodolzhal ispolzovatsya v kachestve yazyka religii administracii i obucheniya vplot do nachala nashej ery Zapisyvalsya klinopisyu kotoruyu izobreli sami shumery Predstavlen v pervuyu ochered religioznoj hozyajstvennoj i yuridicheskoj literaturoj Byl otkryt i rasshifrovan v XIX veke Geneticheskie svyazi yazyka ne ustanovleny Shumerskij yazykSamonazvanie 𒅴𒂠 eme gi7 r Strany ShumerRegiony Yuzhnoe MezhdurecheObshee chislo govoryashih 0 chel Status vymerVymer k nachalu 2 go tysyacheletiya do n e kak razgovornyj ostavalsya klassicheskim yazykom do nachala n e KlassifikaciyaKategoriya Yazyki EvraziiizolirovannyjPismennost klinopisYazykovye kodyGOST 7 75 97 shum 817ISO 639 1 ISO 639 2 suxISO 639 3 suxIETF suxGlottolog sume1241Pismo caryu Lagasha 2400 god do n e Rekonstrukciya fonetiki zatrudnyaetsya osobennostyami klinopisnoj grafiki Yavlyaetsya agglyutinativnym i ergativnym yazykom Glagol imeet mnozhestvo prefiksov nakloneniya i orientacii v prostranstve no ne imeet kategorii vremeni Obychnyj poryadok slov SOV podlezhashee dopolnenie skazuemoe O nazvaniiRusskoe nazvanie shumerskij proishodit ot akkad sumeru Shumer lisan Sumeri m shumerskij yazyk Samonazvanie yazyka eme gi7 r chto po odnoj versii oznachaet blagorodnyj yazyk a po drugoj rodnoj yazyk Sam termin shumerskij vvyol v nauku v 1869 godu germano francuzskij issledovatel Yulius Oppert Sleduet otmetit chto v otlichie ot russkogo vo mnogih drugih evropejskih yazykah eto nazvanie nachinaetsya ne na s a na s nem sumerische fr sumerien angl Sumerian chto svyazano s orientaciej na zamenu s na s v mesopotamskih nazvaniyah i imenah sobstvennyh v Vethom zavete Voprosy klassifikaciiHotya predprinimalis popytki svyazat shumerskij yazyk so mnogimi yazykovymi semyami munda uralskoj altajskoj kartvelskoj polinezijskoj sino tibetskoj chukotsko kamchatskoj semyami i baskskim yazykom yavlyayushimsya izolyatom vopros o genealogicheskih svyazyah etogo yazyka s kakoj libo yazykovoj semyoj ostayotsya otkrytym Situaciyu oslozhnyaet to chto prarodina shumerov dopodlinno ne izvestna i iz za etogo ne yasno gde v pervuyu ochered sleduet iskat rodstvennikov ih yazyka LingvogeografiyaRasprostranenie shumerskogo yazykaDialekty V pamyatnikah poluchili otrazhenie dva dialekta shumerskogo yazyka eme gi7 r drugie chteniya eme gir15 eme ku na kotorom napisana osnovnaya massa tekstov i dialekt ili sociolekt eme sal iskazhyonnyj yazyk izvestnyj preimushestvenno po pozdnim pamyatnikam Na emesale v tekstah zvuchat rechi bogin smertnyh zhenshin i pevchih gala Ot emegira emesal otlichaetsya dovolno silno v foneticheskom otnoshenii i neznachitelno v morfologicheskom i leksicheskom Sushestvuet predpolozhenie chto emesal byl zhenskim yazykom Sociolingvisticheskie svedeniya Imeyutsya upominaniya o professionalnyh zhargonah yazyke moryakov eme ma lah4 a yazyke pastuhov eme utula odnako pismennyh pamyatnikov podtverzhdayushih ih sushestvovanie ne obnaruzheno PismennostTablichka iz Kisha s piktogrammami 3500 god do n e Razvitie klinopisi iz piktogramm na primere znaka SAG golova 1 piktogramma ok 3000 goda do n e 2 perevyornutaya piktogramma ok 2800 goda do n e 3 ideogramma vysekavshayasya na kamne ili metalle ok 2500 2350 godov do n e 4 klinopisnyj znak vydavlivavshijsya na gline ok 2500 2350 godov do n e 5 konec 3 go tysyacheletiya do n e 6 2 e tysyacheletie do n e 7 1 e tysyacheletie do n e Pismennost v Shumere sformirovalas v 4 m tysyacheletii do n e snachala v vide zapisej hozyajstvennogo uchyota seredina tysyacheletiya i k koncu tysyacheletiya na tablichkah prisutstvovali ne tolko hozyajstvennye teksty Shumery polzovalis klinopisyu razvivshejsya iz piktografii Klinopisnye znaki delyatsya na neskolko kategorij logogrammy vyrazhavshie tolko znachenie kornya sillabogrammy oboznachavshie tolko zvuchanie sloga cifry determinativy neproiznosivshiesya znaki sluzhivshie dlya otneseniya slova k kakomu libo leksiko semanticheskomu polyu Piktograficheskaya tablichka soderzhashaya dogovor o prodazhe doma i polya okolo 2600 goda do n e Sushestvuyut sleduyushie pravila transliteracii shumerskih tekstov latinskim alfavitom Kazhdyj znak transliteriruetsya strochnymi latinskimi bukvami otdelyayas ot transliteracii drugogo znaka v predelah togo zhe slova defisom Esli pravilnyj vybor togo ili inogo chteniya znaka v dannom kontekste sdelat nelzya to znak transliteriruetsya propisnymi latinskimi bukvami v ego naibolee obychnom chtenii Dlya razlicheniya klinopisnyh omofonov ispolzuyutsya diakriticheskie znaki Poryadok oboznacheniya sleduyushij samyj chastotnyj znak transliteriruetsya bez dopolnitelnyh oboznachenij na girya vtoroj po chastotnosti znak markiruetsya akutom na lezhat tretij gravisom na nazyvat k ostalnym dobavlyayutsya cifrovye indeksy v sootvetstvii s chastotnostyu na4 kamen Determinativy pishutsya nad strokoj Istoriya yazykaNositeli shumerskogo yazyka prishli na territoriyu Mezhdurechya veroyatno s yuga Indii Vremya migracii ostayotsya predmetom diskussij Vychlenyayut shest osnovnyh periodov v istorii shumerskogo yazyka po harakteru pisma yazyka i orfografii pismennyh pamyatnikov Arhaicheskij 3000 2750 gody do n e stadiya piktografii kogda grammaticheskie morfemy eshyo graficheski ne vyrazheny Teksty iz arheologicheskogo sloya Uruk IVa Poryadok pismennyh znakov ne vsegda sootvetstvuet poryadku chteniya Hozyajstvennye yuridicheskie shkolnye teksty Staroshumerskij 2750 2315 gody do n e pervaya stadiya klinopisnogo pisma kogda ryad vazhnejshih grammaticheskih morfem uzhe peredayotsya na pisme Predstavlen tekstami razlichnoj tematiki kak istoricheskimi Lagash Uruk i dr tak i religiozno literaturnymi Abu Salabih Fara i Ebla Yazyk etogo perioda schitaetsya klassicheskim shumerskim Perehodnyj 2315 2000 gody do n e Poyavlyaetsya bolshoe kolichestvo akkadskih i dvuyazychnyh nadpisej Novoshumerskij 2136 2000 gody do n e kogda pochti vse grammaticheskie morfemy vyrazheny graficheski Predstavlen religiozno literaturnymi i delovymi tekstami Gudea pravitelya II dinastii Lagasha 2136 2104 gody do n e Mnogochislennye teksty delovogo i yuridicheskogo haraktera doshli ot III dinastii Ura 2100 1996 gody do n e v tom chisle zakony Shulgi perepiska carej i chinovnikov Doshlo bolshoe kolichestvo tekstov no est vse osnovaniya schitat chto dlya ih piscov shumerskij byl uzhe ne rodnym a izuchennym v shkole yazykom Pozdneshumerskij ili starovavilonskij shumerskij 2017 1749 gody do n e kogda vse grammaticheskie morfemy vyrazheny graficheski Predstavlen religiozno literaturnymi i magicheskimi tekstami preimushestvenno Nippurskoj shkoly shumero akkadskimi slovaryami leksicheskimi grammaticheskimi i terminologicheskimi spravochnikami zakonami Lipit Ishtara carya Isina Dvuyazychnye carskie nadpisi doshli ot I dinastii Vavilona 1894 1749 gody do n e V leksike i grammatike oshushaetsya vliyanie akkadskogo yazyka Posleshumerskij 1749 god do n e I vek do n e Predstavlen religiozno literaturnymi liturgicheskimi i magicheskimi tekstami kopii pozdneshumerskogo perioda v tom chisle i na dialekte eme sal shumerskimi frazami i glossami v akkadskih tekstah Lingvisticheskaya harakteristikaTablichka s razmerami yachmennyh racionov 2350 god do n e Shumerskij yazyk agglyutinativnyj Na sintaksicheskom urovne yazyk klassificiruetsya kak ergativnyj Fonetika i fonologiya Glasnye Poskolku proiznoshenie shumerskih slov izvestno tolko v akkadskoj peredache kolichestvo i kachestvo glasnyh shumerskogo yazyka yavlyayutsya predmetom diskussij Klinopis razlichaet chetyre glasnyh Perednij ryad Neperednij ryadVerhnij podyom i uNeverhnij podyom e a Sushestvuyut predpolozheniya o nalichii v shumerskom fonemy o protivopostavleniya po dolgote ili dazhe nalichii vosmi fonem a u e o u a e ili ɨ Soglasnye Tablichka s shumerskoj klinopisyu XXVI vek do n e Soglasnye shumerskogo yazyka soglasno B Yagersme v kvadratnye skobki vzyato proiznoshenie Po sposobu obrazovaniya Po mestu obrazovaniyaGubno gubnye Gubno zubnye Zubnye Palatalnye VelyarnyeShumnye Smychnye b p p pʰ d t t tʰ g k k kʰ ʔ Affrikaty z t s r t sʰ Frikativnye s s s ʃ ḫ x h Sonornye Nosovye m m n n ĝ ŋ Bokovye l l Drozhashie r r Glajdy j Hotya tradicionno v transliteracii ispolzuyutsya zvonkie b d g i gluhie p t k smychnye po vsej vidimosti protivopostavleniya po zvonkosti gluhosti v shumerskom yazyke ne bylo Eto podtverzhdaetsya neispolzovaniem shumerskih znakov dlya slogov s gluhimi soglasnymi v staroakkadskih tekstah i shumerskimi zaimstvovaniyami v akkadskom bala gt palum srok pravleniya engar gt ikkarum zemledelec Po predpolozheniyu I Gelba shumerskie vzryvnye protivopostavlyalis po nalichiyu ili otsutstviyu pridyhaniya Sushestvuet predpolozhenie chto shumerskij r byl ne zubnym a uvulyarnym Prosodiya Bolshoe kolichestvo kazhushihsya omonimov v shumerskom zastavilo issledovatelej vydvinut gipotezu o sushestvovanii v etom yazyke tonov Eto predpolozhenie odnako ne podkrepleno nikakimi dokazatelstvami i v sovremennoj nauke ne vstrechaet podderzhki Morfonologiya Na styke morfem proishodila kontrakciya glasnyh glasnye e i i v konce slovoformy upodoblyalis glasnomu predydushej morfemy chto obychno ne poluchalo otrazheniya na pisme do novoshumerskogo perioda i zatem dva glasnyh styagivalis v odin dolgij Glasnyj a mozhet upodoblyatsya glasnomu predydushej morfemy vytesnyat ego ili ostavatsya neizmennym v zavisimosti ot morfologicheskih uslovij V drevnih yuzhnoshumerskih tekstah imelo mesto yavlenie poluchivshee nazvanie staroshumerskaya garmoniya glasnyh glasnyj prefiksa i menyaetsya na e esli sleduyushij slog soderzhit a ili e Morfologiya V shumerskom yazyke vydelyayut sleduyushie chasti rechi sushestvitelnoe mestoimenie chislitelnoe glagol narechie chastica soyuz i mezhdometie Sushestvitelnoe Sushestvitelnye delilis na dva klassa odushevlyonnyj i neodushevlyonnyj Krome togo sushestvitelnye obladali kategoriyami chisla padezha i prityazhatelnosti Klass imel znachenie v sleduyushih sluchayah pri vybore prityazhatelnogo suffiksa pri vybore lichnogo pokazatelya v glagolnoj forme pri vybore padezhnogo pokazatelya Padezhej v shumerskom yazyke bylo desyat absolyutnyj absolyutiv ergativnyj ergativ direktiv datelnyj mestnyj lokativ sovmestnyj komitativ ishodnyj ablativ terminativ roditelnyj ekvativ Sklonenie sushestvitelnyh na primere slov lugal car i kur gora Padezh Odushevlyonnyj klass Neodushevlyonnyj klassAbsolyutiv lugal kurErgativ lugalleDirektiv lugalle kurreDativ lugalraLokativ lugalla kurraKomitativ lugalda kurdaAblativ kurtaTerminativ lugalse kurseGenitiv lugalla k kurla k Ekvativ lugalgin7 kurgin7 Osnova slova v edinstvennom chisle sovpadala s kornem Sushestvovalo neskolko razlichnyh tipov mnozhestvennogo chisla kollektivnoe opredelyonnoe inklyuzivnoe inklyuzivno opredelyonnoe raspredelitelnoe sortovoeOdushevlyonnyj klass lu lyudi lu e ne opredelyonnye lyudi lu lu vse lyudi v sovokupnosti lu lu e ne vse opredelyonnye lyudi v sovokupnosti lu dili dili lu didli lyudi kazhdyj po otdelnosti Neodushevlyonnyj klass udu barany udu udu vse barany v sovokupnosti udu dili dili udu didli barany kazhdyj po otdelnosti udu ha barany raznogo roda Prinadlezhnost komu to vyrazhalas sleduyushimi prityazhatelnymi suffiksami Ed ch Mn ch 1 e lico ĝu10 me2 e lico zu zu ne ne3 e lico odushevlyonnoe a ni a ne ne3 e lico neodushevlyonnoe bi a ne neChislitelnye Shumery polzovalis shestidesyaterichnoj sistemoj schisleniya chto ostavilo sled v sovremennom delenii chasa na shestdesyat minut Poskolku chislitelnye obychno zapisyvalis ciframi vosstanovit ih chtenie dovolno neprosto eto stalo vozmozhno blagodarya tablichke iz Ebly i nekotorym pozdneshumerskim tekstam Kolichestvennye chislitelnye Chtenie Etimologiya1 dis dili deli as2 min3 es54 lim limmu5 i ia ia6 as pyat odin 7 imin umun5 pyat dva 8 ussu pyat tri 9 ilim ilimmu pyat chetyre 10 u20 nis30 usu dvadcat desyat 40 nimin dvadcat dva 50 ninnu dvadcat dva desyat 60 ĝis d 3600 sar Poryadkovye chislitelnye obrazovyvalis ot kolichestvennyh pri pomoshi pokazatelya roditelnogo padezha ak i glagolnoj svyazki am min ak am gt min kam vtoroj ili zhe pokazatelya ak glagolnoj svyazki i eshyo raz pokazatelya roditelnogo padezha min ak am ak a gt min kam mak a Mestoimenie Mestoimeniya delyat na sleduyushie razryady lichnye prityazhatelnye ukazatelnye voprositelnye Lichnye mestoimeniya Ed ch Mn ch 1 e lico ĝa e ĝe26 ĝe24 e me en de en2 e lico za e za ze me en ze en3 e lico odushevlyonnoe e ne a ne e ne ne a ne ne Prityazhatelnye mestoimeniya obrazovyvalis ot lichnyh pri pomoshi pokazatelya roditelnogo padezha soedinyonnogo s glagolnoj svyazkoj ĝa a kam eto moyo za a kam eto tvoyo Izvestny dva ukazatelnyh mestoimeniya oba otnosyatsya k neodushevlyonnomu klassu ur5 i ne e n Voprositelnyh mestoimenij bylo dva a ba kto odushevlyonnyj klass i a na chto neodushevlyonnyj klass Glagol Glagol obladal kategoriyami lica chisla klassa vida nakloneniya i orientacii Shumerskij glagol imel dva vida sovershennyj i nesovershennyj v shumerologii prizhilis oboznacheniya ispolzovavshiesya v akkadskih posobiyah ḫamṭu bystryj i maru medlennyj Nemarkirovannym byl sovershennyj vid Osnova sovershennogo vida obrazovyvalas pri pomoshi odnogo iz tryoh sposobov suffiksa e reduplikacii suppletivizma Vydelyaetsya 12 naklonenij izyavitelnoe bez pokazatelya podtverzhdeniya prefiks he podtverditelnoe podchyorkivayushee prefiks na naklonenie s tochno neizvestnym znacheniem prefiks sa pozhelaniya prosby prefiks he pobuzhdeniya dopusheniya pozhelaniya prefiks u otricatelnoe prefiks nu progibitiv zapretitelnoe naklonenie pokazatel prefiks na kategoricheskogo otricatelnogo utverzhdeniya ili zapresheniya prefiks bara frustrativ naklonenie gipoteticheskogo zhelaniya pokazatel prefiks nus vstrechaetsya tolko v pozdneshumerskij period naklonenie s tochno neizvestnym znacheniem prefiks iri imperativ koren v chistom vide Sleduyushie glagolnye prefiksy vyrazhali orientaciyu v prostranstve i nejtralnoe otnoshenie k dejstviyu i kosvennomu obektu mu napravlennost dejstviya na govoryashego ba napravlennost dejstviya na kosvennyj obekt neodushevlyonnogo klassa napravlennost dejstviya ot govoryashego bi napravlennost dejstviya na kosvennyj obekt neodushevlyonnogo klassa napravlennost dejstviya ot govoryashego ima napravlennost dejstviya na kosvennyj obekt neodushevlyonnogo klassa napravlennost dejstviya k govoryashemu imi napravlennost dejstviya na kosvennyj obekt neodushevlyonnogo klassa napravlennost dejstviya k govoryashemu al znachenie neizvestno Prefiksy i suffiksy v glagolnoj forme mogli raspolagatsya tolko v strogom poryadke Poziciya Morfema1 prefiksy naklonenij2 prefiksy orientacii3 prefiks datelnogo padezha4 prefiks sovmestnogo padezha5 prefiks napravitelnogo ili ishodnogo padezha6 prefiks mestnogo ili mestno napravitelnogo padezha7 prefiks agensa ili paciensa8 koren9 suffiks nesovershennogo vida10 suffiks ed 11 suffiks subekta agensa ili paciensa Spryazhenie glagola sovershennogo vida shvatit Ed ch Mn ch 1 e lico ba dab5 ba dab5 be en de en2 e lico ba dab5 ba e dab5 ba dab5 ze en de en3 e lico odushevlyonnoe ba an dab5 ba dab5 be es3 e lico neodushevlyonnoe ba ab dab5 ba dab5 be es Spryazhenie glagola nesovershennogo vida hvatat Ed ch Mn ch 1 e lico ba ab dab5 be en ba ab dab5 be en de en2 e lico ba ab dab5 be en ba ab dab5 be en ze en3 e lico odushevlyonnoe ba ab dab5 be ba ab dab5 be ne3 e lico neodushevlyonnoe ba ab dab5 ba ab dab5 be neNarechie Narechiya obrazovyvalis pri pomoshi bi es e ili kombinacii oboih pokazatelej Soyuz Sobstvennyh sochinitelnyh soyuzov v shumerskom yazyke ne bylo odnako dovolno rano iz akkadskogo byl zaimstvovan soyuz u i Podchinitelnyh soyuzov bylo neskolko tukumbi esli posle etogo soyuza obychno upotreblyalis glagoly ḫamṭu ud da esli kogda mestnyj padezh ot slova ud den en na prezhde chem iginzu budto by Chastica Chasticy shumerskogo yazyka ese modalnaya chastica ĝisen ĝesen modalnaya chastica nanna bez ri chastica poyavlyayushayasya pri imennyh glagolnyh formah Mezhdometie Izvestny sleduyushie shumerskie mezhdometiya a uvy a la la trudovoj klich a lu lu uvy a li li znachenie neizvestno a u a vyrazhenie skorbi ga na davaj he am da budet da me le e a me li e a uvy mi vyrazhenie nezhnosti u6 ah ua uvy Sintaksis Obychnyj poryadok slov v shumerskom SOV podlezhashee dopolnenie skazuemoe Opredeleniya obychno stavilis posle opredelyaemogo slova a kolichestvennye chislitelnye posle ischislyaemogo obekta Leksika Tochnoe kolichestvo izvestnoj shumerskoj leksiki nazvat slozhno Pensilvanskij slovar shumerskogo yazyka soderzhit okolo pyati s polovinoj tysyach slov Izvestny mnogochislennye zaimstvovaniya iz akkadskogo yazyka v pozdnie periody ih kolichestvo uvelichilos Sushestvuet gipoteza o zaimstvovaniyah iz substratnyh bananovyh yazykov Poisk zaimstvovanij iz drugih yazykov oslozhnyaet neopredelyonnost geneticheskih svyazej shumerskogo yazyka Istoriya izucheniyaYulius Oppert avtor termina shumerskij yazyk O sushestvovanii shumerskogo yazyka uchyonye vpervye stali podozrevat v seredine XIX veka vo vremya deshifrovki akkadskogo yazyka ne vse teksty i znaki poddavalis rasshifrovke Blagodarya nahodkam dvuyazychnyh shumero akkadskih slovarej stala vozmozhna i deshifrovka shumerskogo Sperva etot yazyk stali nazyvat akkadskim akkadskij v to vremya nazyvali assiro vavilonskim no posle togo kak vyyasnilos chto lisan Akkadi samonazvanie yazyka assirijcev i vavilonyan nazvaniya byli izmeneny na sovremennye V seredine XIX veka Hinks Roulinson i Oppert nezavisimo drug ot druga prishli k ubezhdeniyu v nesemiticheskom proishozhdenii klinopisi Oppert pervyj nazval izobretatelej eyo shumerami Pri etom ryad uchenyh Galevi i drugie dokazyval semiticheskoe proishozhdenie klinopisi a zatem videl v shumerskih tekstah ne osobyj yazyk a tot zhe vavilonskij no napisannyj allograficheski ili kriptograficheski s zhrecheskimi celyami Pervaya grammatika shumerskogo yazyka avtor eshyo nazyval ego akkadskim byla napisana v 1873 godu F Lenormanom Pervaya po nastoyashemu nauchnaya grammatika byla sozdana v 1923 godu S togo momenta byli opublikovany grammatiki avtorstva nem 1949 1950 1984 1993 2003 1999 Na russkom yazyke ocherk grammatiki shumerskogo yazyka byl napisan I M Dyakonovym a v 1996 godu byla izdana grammatika I T Kanevoj Do sih por ne sushestvuet polnogo slovarya shumerskogo yazyka Primer tekstaKirpich iz hrama Inanny Nadpis na kirpiche iz hrama Inanny Transliteraciya PerevoddInanna nin a ni Ur dNammu nitaḫ kalg ga lugal Urim5 ma lugal Ki en gi Ki ur ke4 e a ni mu na du Inanne ego gospozhe Ur Nammu mogushestvennyj chelovek car Ura car Shumera i Akkada hram eyo vozdvigSm takzheEgipetskij yazykPrimechaniyaKaneva I T Shumerskij yazyk SPb Peterburgskoe Vostokovedenie 2006 S 6 7 ISBN 5 85803 302 8 Dyakonov I M Shumerskij yazyk Lingvisticheskij enciklopedicheskij slovar Glavnyj redaktor V N Yarceva M Sovetskaya enciklopediya 1990 685 s ISBN 5 85270 031 2 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 20 21 ISBN 978 5 87444 346 7 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 1 ISBN 90 04 12608 2 Hayes J L A Manual of Sumerian Grammar and Texts Malibu Undena Publications 1990 P 5 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 2 3 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 21 ISBN 978 5 87444 346 7 Hayes J L A Manual of Sumerian Grammar and Texts Malibu Undena Publications 1990 P 5 6 Kaneva I T Shumerskij yazyk SPb Peterburgskoe Vostokovedenie 2006 S 15 ISBN 5 85803 302 8 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 22 23 ISBN 978 5 87444 346 7 Hayes J L A Manual of Sumerian Grammar and Texts Malibu Undena Publications 1990 P 6 Rudik 2019 Kaneva I T Shumerskij yazyk SPb Peterburgskoe Vostokovedenie 2006 S 11 12 ISBN 5 85803 302 8 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 8 9 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Shumerskij yazyk SPb Peterburgskoe Vostokovedenie 2006 S 18 ISBN 5 85803 302 8 Hayes J Sumerian phonology Phonologies of Asia and Africa Winona Lake Eisenbrauns 1997 P 1005 1006 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 19 20 ISBN 978 5 87444 346 7 Dyakonov I M Yazyki drevnej Perednej Azii M Nauka 1967 S 44 46 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 27 32 ISBN 87 500 3654 8 Hayes J L A Manual of Sumerian Grammar and Texts Malibu Undena Publications 1990 P 265 272 Kaneva I T Shumerskij yazyk SPb Peterburgskoe Vostokovedenie 2006 S 13 14 ISBN 5 85803 302 8 Kaneva I T Shumerskij yazyk SPb Peterburgskoe Vostokovedenie 2006 S 27 ISBN 5 85803 302 8 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 38 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 39 40 ISBN 978 5 87444 346 7 Hayes J Sumerian phonology Phonologies of Asia and Africa Winona Lake Eisenbrauns 1997 P 1012 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 46 ISBN 978 5 87444 346 7 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 43 ISBN 87 500 3654 8 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 41 ISBN 978 5 87444 346 7 Hayes J Sumerian phonology Phonologies of Asia and Africa Winona Lake Eisenbrauns 1997 P 1008 1009 Hayes J Sumerian phonology Phonologies of Asia and Africa Winona Lake Eisenbrauns 1997 P 1009 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 47 ISBN 87 500 3654 8 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 48 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 53 56 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 59 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 61 ISBN 978 5 87444 346 7 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 29 ISBN 90 04 12608 2 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 88 ISBN 87 500 3654 8 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 63 ISBN 978 5 87444 346 7 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 33 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 76 ISBN 978 5 87444 346 7 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 59 63 ISBN 87 500 3654 8 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 62 ISBN 978 5 87444 346 7 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 71 ISBN 87 500 3654 8 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 29 30 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 65 ISBN 978 5 87444 346 7 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 61 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 74 ISBN 978 5 87444 346 7 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 82 ISBN 87 500 3654 8 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 62 ISBN 90 04 12608 2 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 83 ISBN 87 500 3654 8 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 55 56 ISBN 90 04 12608 2 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 70 ISBN 87 500 3654 8 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 65 ISBN 90 04 12608 2 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 57 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 70 ISBN 978 5 87444 346 7 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 57 58 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 67 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 68 69 ISBN 978 5 87444 346 7 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 113 121 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 70 72 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 82 83 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 77 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 78 ISBN 978 5 87444 346 7 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 69 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 75 ISBN 978 5 87444 346 7 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 161 162 ISBN 90 04 12608 2 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 84 85 ISBN 87 500 3654 8 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 162 165 ISBN 90 04 12608 2 Kaneva I T Shumerskij yazyk SPb Peterburgskoe Vostokovedenie 2006 S 195 196 ISBN 5 85803 302 8 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 157 158 ISBN 90 04 12608 2 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 86 87 ISBN 87 500 3654 8 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 P 167 171 ISBN 90 04 12608 2 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 P 51 ISBN 87 500 3654 8 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 84 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 80 81 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 88 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 88 91 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Shumerskij yazyk SPb Peterburgskoe Vostokovedenie 2006 S 7 8 ISBN 5 85803 302 8 Sumerijskij vopros Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona v 86 t 82 t i 4 dop SPb 1890 1907 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 26 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 26 27 ISBN 978 5 87444 346 7 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 S 27 ISBN 978 5 87444 346 7 Hayes J L A Manual of Sumerian Grammar and Texts Malibu Undena Publications 1990 P 47 50 LiteraturaKaneva I T Shumerskij yazyk SPb Peterburgskoe Vostokovedenie 2006 ISBN 5 85803 302 8 Kaneva I T Kozlova N V Vizirova E Yu Shumerskij yazyk Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii M Academia 2010 ISBN 978 5 87444 346 7 Edzard D O Summerian Grammar Leiden Boston Brill 2003 ISBN 90 04 12608 2 Hayes J L A Manual of Sumerian Grammar and Texts Malibu Undena Publications 1990 Thomsen M L The Sumerian Language Copenhagen Akademisk Forlag 1984 ISBN 87 500 3654 8 Rudik Nadezhda Mir v ravnovesii drevnejshie shumerskie zaklinaniya Troickij variant zhurnal 2019 1 270 15 yanvarya S 10 11 13 SsylkiV Vikislovare spisok slov shumerskogo yazyka soderzhitsya v kategorii Shumerskij yazyk angl University of California and Max Planck Institute for the History of Science Berlin 2004 2006 Korpus shumerskih i akkadskih klinopisnyh tekstov Data obrasheniya 9 yanvarya 2013 Arhivirovano iz originala 16 iyunya 2012 goda angl Babylonian Section of the University of Pennsylvania Museum of Anthropology and Archaeology 6 26 2006 Pensilvanskij slovar shumerskogo yazyka Data obrasheniya 9 yanvarya 2013 Arhivirovano iz originala 2 iyulya 2008 goda angl Faculty of Oriental Studies University of Oxford 24 oktyabrya 2006 Elektronnyj korpus shumerskoj literatury Data obrasheniya 9 yanvarya 2013 Arhivirovano iz originala 11 aprelya 2008 goda Sumerian Lexicon Electronic Search Eta statya vhodit v chislo horoshih statej russkoyazychnogo razdela Vikipedii
Вершина