Поддерживать
www.wikidata.ru-ru.nina.az
Che shskij yazy k samonazvaniya cestina cesky jazyk yazyk chehov odin iz slavyanskih yazykov Otnositsya k zapadnoslavyanskoj gruppe naibolee blizok slovackomu yazyku s kotorym obedinyaetsya v cheshsko slovackuyu podgruppu Rasprostranyon preimushestvenno v Chehii nebolshie gruppy nositelej cheshskogo zhivut takzhe v Slovakii Avstrii Rossii Horvatii v ryade stran Zapadnoj Evropy v SShA Kanade Argentine Avstralii i drugih stranah Yavlyaetsya oficialnym yazykom Cheshskoj Respubliki uredni jazyk i odnim iz 24 oficialnyh yazykov Evropejskogo soyuza s 2004 goda V ryade gosudarstv Centralnoj i Vostochnoj Evropy v kotoryh chehi kak pravilo rasseleny kompaktno Avstriya Bosniya i Gercegovina Horvatiya i Slovakiya dlya cheshskogo predusmotrena vozmozhnost polucheniya statusa regionalnogo yazyka Cheshskij yazykSamonazvanie cestina cesky jazykStrany Chehiya Slovakiya Avstriya Horvatiya strany Zapadnoj Evropy Rossiya SShA Kanada Argentina AvstraliyaOficialnyj status Chehiya Evropejskij soyuz Regiony Avstriya Bosniya i Gercegovina Horvatiya SlovakiyaReguliruyushaya organizaciya Institut cheshskogo yazykaObshee chislo govoryashih 10 62 mln chel Status V bezopasnostiKlassifikaciyaKategoriya Yazyki EvraziiIndoevropejskaya semya Slavyanskaya vetvZapadnoslavyanskaya gruppaCheshsko slovackaya podgruppa dd dd Rodstvennye yazyki slovackij polskij kashubskij luzhickie i polabskijPismennost Latinica cheshskij alfavit Yazykovye kodyGOST 7 75 97 chesh 790ISO 639 1 csISO 639 2 ces czeISO 639 3 cesWALS czeEthnologue cesABS ASCL 3601IETF csGlottolog czec1258Vikipediya na etom yazyke Obshee chislo nositelej cheshskogo yazyka v mire prevyshaet 10 62 mln chel iz nih v Chehii 10 40 mln chelovek 2012 K osobennostyam cheshskogo yazyka kotorye otlichayut ego ot ostalnyh zapadnoslavyanskih yazykov ili sblizhayut s nekotorymi iz nih otnosyat takie foneticheskie cherty kak nalichie v sisteme vokalizma dolgih i kratkih glasnyh fonem istoricheskie izmeneniya a a u u v polozhenii mezhdu myagkimi i posle myagkih soglasnyh v e i i v sisteme konsonantizma nalichie slogoobrazuyushih sonornyh l i r alveolyarnoj drozhashej soglasnoj r r s r z razvivshejsya iz myagkoj r utrata palatalizovannyh soglasnyh v morfonologii nalichie cheredovanij kachestvennyh i kolichestvennyh kratkih glasnyh s dolgimi glasnymi i diftongom ou ou v predelah odnoj morfemy iz osobennostej v oblasti otmechayutsya takie kak nalichie bolshogo kolichestva tipov skloneniya imyon sushestvitelnyh raznoobrazie tipov spryazheniya form glagolov nastoyashego vremeni otsutstvie prostyh proshedshih vremyon i t d V cheshskom yazyke vydelyayut chetyre gruppy dialektov sobstvenno cheshskie ganackie lyashskie silezskie i moravsko slovackie Osnova cheshskogo literaturnogo yazyka Naryadu s literaturnym yazykom i dialektami sredi nositelej cheshskogo rasprostraneny tak nazyvaemye interdialekty odin iz kotoryh po proishozhdeniyu sobstvenno stal substandartnoj formoj cheshskogo yazyka V istorii cheshskogo literaturnogo yazyka vydelyayut drevnecheshskij do 1500 goda starocheshskij do pervoj poloviny XVIII veka i novocheshskij so vtoroj poloviny XVIII veka periody V osnove pismennosti cheshskogo yazyka lezhit latinskaya grafika pervye pamyatniki cheshskoj pismennosti otnosyatsya k koncu XIII veka O nazvaniiSushestvuet dva varianta samonazvaniya cheshskogo yazyka Odin iz nih cesky jazyk yavlyaetsya oficialnym nazvaniem yazyka chehov drugoj cestina predstavlyaet soboj shiroko rasprostranyonnoe razgovornoe nazvanie Lingvonim cheshskij yazyk yavlyaetsya proizvodnym ot samonazvaniya cheshskogo naroda Cesi chehi Cech cheh Ceska cheshka Slovo cheh obrazovano pri pomoshi umenshitelnogo formanta x ot praslav cel otrazhyonnogo v slovah celovek i celed to est vnutrennyaya forma etogo slova chlen roda Pervoe pismennoe upominanie nazvaniya cheshskogo yazyka na latinskom lingua Sclavonica datiruetsya nachalom XII veka Pozdnee v tekstah poyavlyayutsya nazvaniya lingua Slavico Bohemica ili lingua Slavo Bohemica slavyano bogemskij slavyano cheshskij yazyk i zatem lingua Bohemica bogemskij cheshskij yazyk Latinskoe nazvanie lingua Bohemica proishodit ot srednevekovogo nazvaniya istoricheskoj oblasti Chehii Bogemiya Bohemia svyazannogo s drevnim naseleniem dannogo regiona keltskimi plemenami bojev Iz latinskogo etot lingvonim pronik i v drugie yazyki naprimer v nemeckij bohmische Sprache v nastoyashee vremya on yavlyaetsya ustarevshim LingvogeografiyaAreal i chislennost Osnovnoj territoriej rasprostraneniya cheshskogo yazyka yavlyaetsya Cheshskaya Respublika Soglasno chesh iz 10 44 mln zhitelej Chehii 9 26 mln ukazali v kachestve rodnogo yazyka cheshskij iz nih chehi 6 593 23 tys moravane 429 63 tys slovaki 14 73 tys silezcy 10 76 tys nemcy 4 71 tys 2 08 mln chelovek nacionalnost ne ukazali V celom na cheshskom kak na pervom ili vtorom yazyke v Chehii govoryat 10 40 mln chelovek 2012 Vsego v mire soglasno dannym spravochnika yazykov mira Ethnologue v toj ili inoj stepeni cheshskim vladeyut poryadka 10 62 mln chelovek Bolee 200 tysyach nositelej cheshskogo yazyka prozhivayut za predelami Chehii Na territorii sosednih s Chehiej gosudarstv naibolshee chislo vladeyushih cheshskim zhivyot v Slovakii kotoraya vmeste s Chehiej dolgoe vremya nahodilas v sostave Avstro Vengerskoj imperii i pozdnee v edinom Chehoslovackom gosudarstve Vladeyushie cheshskim rasseleny v Slovakii kak pravilo dispersno Soglasno perepisi 2011 goda v kachestve rodnogo yazyka v etoj strane cheshskij nazvali 35 216 chelovek ili 0 7 naseleniya strany v 2001 godu cheshskij byl rodnym dlya 48 201 cheloveka v obshestvennoj zhizni cheshskij ispolzuyut 18 747 zhitelej Slovakii 0 3 v domashnem obshenii 17 148 0 3 Pri etom k cheham v Slovakii otnesli sebya 30 367 chelovek 0 6 Pochti dlya vseh slovakov harakterno passivnoe vladenie cheshskim yazykom Sravnitelno bolshoe chislo nositelej cheshskogo prozhivaet takzhe v sosednej Avstrii 17 742 cheloveka 2001 V Polshe dolya zhitelej govoryashih po cheshski nevelika Soglasno pol yazykom domashnego obsheniya cheshskij nazval 1451 chelovek rodnym yazykom 890 chelovek Pri etom k cheshskoj nacii otnesli sebya 3447 zhitelej Polshi Cheshko Selo v Voevodine Serbiya Rasselenie nositelej cheshskogo yazyka v SShA 2000 Nositeli cheshskogo yazyka naselyayut takzhe i drugie strany byvshej Avstro Vengerskoj imperii V Horvatii cheshskij yavlyaetsya rodnym dlya 6292 grazhdan etoj strany vsego chehov 9641 chelovek V Serbii rodnym nazvali cheshskij okolo 2000 chelovek potomki pereselencev iz Chehii XIX veka zhivut v neskolkih syolah voevodinskoj obshiny Bela Crkva v kotoroj cheshskij yavlyaetsya odnim iz chetyryoh regionalnyh yazykov bolshinstvo nositeli cheshskogo sostavlyayut tolko v odnom sele v Cheshko Selo V Respublike Serbskoj Bosnii i Gercegoviny chehov ne bolee 500 chelovek V Rumynii po dannym perepisi 2011 goda naschityvalos 2174 nositelya cheshskogo yazyka Cheshskij yazyk takzhe rasprostranyon v stranah byvshej Rossijskoj imperii Na Ukraine cheshskij nazvali rodnym 1190 chelovek iz 5917 lic cheshskoj nacionalnosti 2001 v Rossii 13 074 2010 Krome togo govoryashie na cheshskom prozhivayut v Kazahstane i drugih stranah Na cheshskom govoryat potomki immigrantov XIX veka v stranah Severnoj Ameriki i sovremennye trudovye migranty v stranah Zapadnoj Evropy V SShA cheshskim vladeyut 52 890 chelovek 2010 v Kanade 23 580 chelovek 2011 Po itogam perepisi i ocenochnym dannym v razlichnyh gosudarstvah chislennost vladeyushih cheshskim yazykom sostavila Strany mira chislennost chel god perepisi ocenki istochnikChehiya 10 400 000 chesh SShA 52 890 2010Slovakiya 35 216Kanada 23 580 2011Avstriya 17 742Rossiya 13 074 2010Horvatiya 6292 horv Rumyniya 2174 2011Serbiya 2000 serb Polsha 1451 pol Ukraina 1190 2001Sociolingvisticheskie svedeniya Chlenami Prazhskogo lingvisticheskogo kruzhka osobenno B Gavranekom i byla opisana slozhnaya stilisticheskaya differenciaciya cheshskogo yazyka Na nastoyashij moment vydelyayutsya sleduyushie stilisticheskie urovni literaturnyj cheshskij spisovna cestina pismennaya forma yazyka vysokogo i srednego stilisticheskogo urovnej upotreblyaemaya v formalnyh tekstah i belletristike obihodno razgovornyj cheshskij obecna cestina ustnaya forma yazyka interdialekt ili kojne v Bogemii i zapadnoj Moravii Imeet svoi foneticheskie morfologicheskie i leksicheskie osobennosti proteticheskoe v pered o vona vmesto ona ona otpadenie j v nachalnyh gruppah soglasnyh sem vmesto jsem ya est du vmesto jdu ya idu uproshenie grupp soglasnyh v nekotoryh sluchayah jabko vmesto jablko yabloko pucit vmesto pujcit odolzhit sokrashenie dolgih glasnyh v nekotoryh poziciyah domu vmesto domu domoj jim vmesto jim ya em otpadenie l v l prichastiyah posle soglasnogo upad vmesto upadl upal okonchaniya tvyordyh prilagatelnyh dobrej vmesto dobry horoshij dobry vmesto dobri muzhsk odushev i dobre muzhsk neodushev i zhensk horoshie nekotorye formy glagolov sedej ili sedeji vmesto sedi oni sidyat okonchaniya ama ema v tvoritelnom padezhe mnozhestvennogo chisla zenama vmesto zenami zhenshinami muzema vmesto muzi muzhchinami stromama vmesto stromy derevyami nekotoraya leksika furt vmesto porad stale postoyanno fac vmesto obvaz bint flaska vmesto lahev butylka bulit vmesto brecet plakat plakat razgovornyj cheshskij hovorova cestina ili bezne mluvena cestina ustnaya forma cheshskogo yazyka ispolzuemaya v obychnoj neformalnoj kommunikacii i ne soderzhashaya yavnyh knizhnyh ili formalnyh vyrazhenij s odnoj storony i vulgarizmov s drugoj dlya razgovornogo cheshskogo harakterny sleduyushie yavleniya otpadeniya konechnyh glasnyh v narechiyah zas vmesto zase snova min vmesto mene menshe forma ji vmesto ji eyo v vinitelnom padezhe ispolzovanie v kachestve otnositelnogo mestoimeniya formy co vmesto ktery kotoryj holka co ji miluju vmesto holka kterou miluji devushka kotoruyu ya lyublyu standartnyj yazyk standardni cestina yazyk pismennyh tekstov ochishennyj ot vulgarizmov i okkazionalnyh neologizmov Oficialnoe ispolzovanie cheshskogo yazyka v Voevodine Serbiya obshina v kotoroj cheshskij priznan oficialnym yazykom vydelena golubym cvetom S 1911 goda regulirovaniem i izucheniem yazyka zanimaetsya Institut cheshskogo yazyka pri Akademii nauk Chehii Ego zadachej yavlyaetsya provedenie fundamentalnyh i prikladnyh issledovanij sovremennogo cheshskogo yazyka i ego istorii Izdayot rekomendatelnye publikacii naprimer Pravila cheshskoj orfografii Pravidla ceskeho pravopisu Slovar literaturnogo cheshskogo yazyka Slovnik spisovne cestiny Akademicheskij slovar inostrannyh slov Akademicky slovnik cizich slov i konsultiruet obshestvennost v yazykovyh voprosah Ministerstvo obrazovaniya molodyozhi i fizicheskogo vospitaniya Ministerstvo skolstvi mladeze a telovychovy odobryaet ispolzovanie ukazannyh posobij pri obucheniyu cheshskomu osobenno pri obuchenii cheshskomu v shkolah Dialekty Osnovnaya statya Dialekty cheshskogo yazyka Dialekty cheshskogo yazyka Issledovaniya cheshskih dialektov nachalis v 1840 e gody rabotami A V Shembery Cheshskij yazyk raspadaetsya na neskolko dialektov nositeli kotoryh v celom ponimayut drug druga V nastoyashee vremya pod vliyaniem literaturnogo yazyka granicy mezhdu dialektami stirayutsya A M Selishev delit dialekty cheshskogo yazyka na cheshskie i moravskie Cheshskie v svoyu ochered delyatsya na severo vostochnye i yugo zapadnye Po klassifikacii B Gavraneka cheshskie dialekty delyatsya na 6 dialektnyh grupp srednecheshskaya vostochnocheshskaya yuzhnocheshskaya zapadnocheshskaya ganackaya i lyashskaya Po drugoj klassifikacii cheshskie dialekty delyatsya na 4 gruppy cheshskie govory s razgovornym cheshskim v kachestve kojne centralnomoravskaya gruppa govorov ganackaya vostochnomoravskaya gruppa govorov moravsko slovackaya silezskie govory Pogranichnye zemli ranee naselyonnye sudetskimi nemcami nelzya otnesti k odnomu dialektu iz za raznorodnosti naseleniya Polskij uchyonyj T Ler Splavinskij k naibolee drevnim osobennostyam dialektov cheshskogo yazyka otnosit sleduyushie sokrashenie dolgih glasnyh pod akutovoj intonaciej v dvuslozhnyh slovah v ganackih i lyashskih govorah a takzhe v nekotoryh sosednih s nimi skala lit skala jama lit jama breza lit briza blato lit blato bilabialnoe proiznoshenie glasnogo v v intervokalnom polozhenii v polozhenii pered soglasnym i na konce slova v severo vostochnyh cheshskih govorah krawa lit krava prau da lit pravda kreu lit krev proteticheskoe v pered nachalnym o v bolshinstve govorov krome yuzhnocheshskih i lyashskih voko lit oko von lit on vod lit od perehod nachalnogo ji v i v severo vostochnyh cheshskih govorah iskra lit jiskra idlo lit jidlo perehod sochetaniya soglasnyh sc v st v cheshskih govorah v to vremya kak v moravskih sohranyaetsya pervonachalnaya situaciya stava scava ozvonchenie konechnyh soglasnyh pered nachalnymi v m l r sleduyushego slova v lyashskih i vostochnoj chasti ganackih govorov a takzhe chasti perehodnyh govorov oglushenie soglasnogo v v polozhenii posle gluhih soglasnyh v yuzhnocheshskih govorah kfjet lit kvet tfoje lit tvoje myagkoe proiznoshenie soglasnyh t i d pered e zachastuyu s perehodom v c i dz v lyashskih govorah idze lit jde ceplo lit teplo sredneyazychnye zvuki s i z v lyashskih govorah nosic lit nosit na voze lit na voze sohranenie zvuka dz v lyashskih govorah cudzy lit cizi Istoriya yazykaV istorii cheshskogo yazyka tradicionno vydelyayut tri perioda Drevnecheshskij period stara cestina so vremeni vydeleniya cheshskogo sredi drugih zapadnoslavyanskih yazykov do uslovno 1500 goda Dannyj period razdelyayut na dva etapa dopismennyj i pismennyj starsi cestina s XVI veka do pervoj poloviny XVIII veka Inogda v ramkah srednecheshskogo perioda vydelyayut kulturno pismennyj yazyk XVI veka gumanisticheskij cheshskij yazyk humanisticka cestina i yazyk posleduyushih polutora vekov barochnyj cheshskij yazyk barokni cestina Novocheshskij period nova cestina s nachala cheshskogo nacionalnogo vozrozhdeniya vo vtoroj polovine XVIII veka literaturnyj yazyk nachalnogo etapa novocheshskogo perioda izvesten kak obrozenska cestina do nastoyashego vremeni etapa funkcionirovaniya sovremennogo cheshskogo yazyka soucasna cestina Rasprostranenie cheshskogo i slovackogo yazykov v XIX veke Pervaya doshedshaya do nas polnocennaya fraza na cheshskom yazyke byla pripisana v nachale XIII veka k gramote ob osnovanii Litomerzhickogo kapitula ot 1057 goda Drevnecheshskij yazyk zadokumentirovan v bolshom kolichestve pamyatnikov raznoobraznyh zhanrov V etot period proizoshli sleduyushie izmeneniya pereglasovka a gt e u gt i o gt e diftongizaciya i monoftogizaciya e gt i e gt i ō gt u o gt u perestrojka sistemy skloneniya i spryazheniya stanovlenie kategorii odushevlyonnosti utrata dvojstvennogo chisla utrata aorista i imperfekta Starocheshskij yazyk otrazhyon v bolshom kolichestve pechatnyh knig Skladyvaetsya norma zakreplyaemaya v grammatikah pervaya cheshskaya grammatika vyshla v 1533 godu Na vysokij variant cheshskogo perevoditsya Kralickaya Bibliya PismennostPrimer iz knigi Obshaya botanika vtoroe izdanie 1846 godRukopisnye bukvy cheshskogo alfavita Otdelnye cheshskie slova vstrechayutsya v latinskih i nemeckih proizvedeniyah uzhe nachinaya s konca X veka Odnako celye proizvedeniya na cheshskom yazyke izvestny tolko so vtoroj poloviny XIII veka Ostrovskaya pesn i chesh S XIV veka uzhe poyavlyaetsya znachitelnoe kolichestvo literatury na cheshskom yazyke Dlya eyo zapisi ispolzovalsya latinskij alfavit bukv kotorogo odnako ne hvatalo dlya peredachi vseh cheshskih zvukov Poetomu v pismennost vvodilis razlichnye digrafy sprezkovy pravopis odnako bez kakoj to edinoj sistemy tak dlya t ʃ ispolzovalis c cz czz chz ch V 1406 godu byl napisan bezymyannyj orfograficheskij traktat kotoryj otkryvshij ego v XIX veke F Palackij nazval Orthographia bohemica i pripisal Yanu Gusu V etom traktate dlya cheshskogo yazyka predlagalas posledovatelnaya sistema orfografii Dlya oboznacheniya teh cheshskih zvukov dlya kotoryh ne hvatalo bukv v latinskom alfavite predlagalos vvesti bukvy s diakriticheskimi znakami Tak dlya peredachi shipyashih i myagkih sluzhila tochka nad bukvoj naprimer ċ ṡ z ṙ ṅ ṫ vposledstvii zamenyonnaya gachekom hacek kryuchok naprimer c s z r n t Dlya peredachi dolgoty glasnyh ispolzovalsya akut chesh carka chyortochka Pravopisanie s diakritikoj bylo prinyato ne srazu i ne vezde Vplot do serediny XVI veka digraficheskaya i diakriticheskaya orfografii ispolzovalis parallelno Cheshskaya QWERTZ klaviatura QWERTY otlichaetsya ot neyo tolko pomenyavshimisya mestami Y i Z V 1842 bylo predlozheno oboznachat zvuk j bukvoj j a ne g ili y kak ranee dolgij glasnyj i bukvoj i a ne j a diftong eɪ sochetaniem ej a ne ey Eto novovvedenie podderzhal izvestnyj slavist Shafarik V 1849 godu vmesto wstali pisat v a vmesto au ou Po obrazcu cheshskoj pismennosti byla sozdana vesma blizkaya k nej slovackaya V nachale XIX veka na cheshskuyu sistemu s nekotorymi izmeneniyami byla perevedena horvatskaya latinica gaevica Po cheshskomu zhe obrazcu proektiruyutsya naibolee rasprostranennye sistemy latinizacii nekotoryh drugih slavyanskih yazykov belorusskogo ukrainskogo russkogo ravno kak i osnovnye standarty latinskoj transliteracii kirillicy voobshe bukva cheshskoe nazvanie zvuk MFA allo fonyA a a a A a dlouhe a aː B b be b p C c ce ts dz C c ce tʃ dʒ D d de d t D d de ɟ c E e e ɛ E e dlouhe e ɛː E e ije ɛ jɛ F f ef f G g ge g k H h ha ɦ x h Ch ch cha x ɣ ɦ I i i ɪ I i dlouhe i iː J j je j K k ka k g L l el l M m em m ɱ N n en n ŋ bukva cheshskoe nazvanie zvuk MFA allo fonyN n en ɲ O o o o o o dlouhe o oː P p pe p b Q q kve qu kv R r er r R r er r r S s es s z S s es ʃ ʒ T t te t d T t te c ɟ U u u ʊ U u dlouhe u uː U u u s krouzkem uː V v ve v f W w dvojite ve v f X x iks ks gz Y y ypsilon ɪ Y y dlouhe ypsilon iː Z z zet z s Z z zet ʒ ʃ Lingvisticheskaya harakteristikaFonetika i fonologiya Glasnye Zvuchanie cheshskih monoftongov V cheshskom yazyke desyat glasnyh fonem razlichayushihsya po dolgote kratkosti Podyom RyadPerednij Srednij Zadnijkratkie dolgie kratkie dolgie kratkie dolgieVerhnij ɪ iː u uːSrednij ɛ ɛː o oːNizhnij a aː Dolgota glasnogo yavlyaetsya smyslorazlichitelnoj dal on dal dal dalshe pani gospoda pani gospozha staly oni stoyali staly postoyannyj Dolgie glasnye dlyatsya priblizitelno v dva raza dolshe chem kratkie krome togo para ɪ iː silno otlichaetsya po podyomu Kolichestvo dolgih glasnyh v slove ne ogranicheno vzacny redkij mavani poloskanie ziskavani poluchenie priobretenie V kontekste rechi kratkie glasnye vstrechayutsya v 3 4 raza chashe chem dolgie Krome togo v cheshskom yazyke imeetsya tri diftonga ou au i eu Diftongi au i eu a takzhe dolgoe o vstrechayutsya tolko v zaimstvovaniyah mezhdometiyah i zvukopodrazhaniyah Harakterny slogoobrazuyushie r i l vlk volk krtek krot bratr brat Pri proiznesenii takogo sloga poyavlyaetsya neyasnyj sverhkratkij zvuk Sushestvuyut celye frazy bez edinogo nastoyashego glasnogo Strc prst skrz krk prosun palec skvoz gorlo Soglasnye Cheshskie soglasnye v skobki vzyaty pozicionnye varianty fonem v parah soglasnyh sleva privedeny gluhie soglasnye sprava zvonkie Gubnye Alveolyarnye Palatalnye Velyarnye GlottalnyeNosovye m n ɲVzryvnye p b t d c ɟ k g Affrikaty ts dz tʃ dʒ Frikativnye f v s z ʃ ʒ x ɦDrozhashie r r Approksimanty l j Na konce slova zvonkie soglasnye oglushayutsya Soglasnye regressivno assimiliruyutsya po gluhosti zvonkosti obchod opxot magazin platba pladba platyozh V gruppe sh v nachale slova v moravskom variante takzhe proishodit regressivnaya assimilyaciya a zapadnocheshskom i literaturnom yazyke progressivnaya na shledanou lit na sxledanou moravsk na zɦledanou do svidaniya Zvuk r oglushaetsya ne tolko pered no i posle gluhogo soglasnogo Obychno v nachale slova posle pauzy pered glasnymi poyavlyaetsya gortannyj vzryv ʔ Fakultativno eto takzhe proishodit na styke slov pri hiate a takzhe posle predlogov i pristavok Pri etom konechnyj soglasnyj predloga kak pered gortannyj vzryvom tak i bez nego oglushaetsya v aute f ʔau cɛ f au cɛ v mashine Soglasnyj n assimiliruetsya po mestu obrazovaniya v ŋ pered zadneyazychnymi k i g tenky teŋkiː tonkij tango taŋgo tango Prosodiya Udarenie v cheshskom literaturnom yazyke ekspiratornoe slovesnoe udarenie fiksirovannoe inicialnoe vsegda padaet na pervyj slog Sochetaniya odno i dvuslozhnyh sushestvitelnyh i mestoimenij s primykayushimi k nim odnoslozhnymi predlogami obrazuyut gruppu s odnim udareniem do Prahy v Pragu ˈod nas ot nas Morfologiya Imya sushestvitelnoe Imya sushestvitelnoe v cheshskom yazyke izmenyaetsya po chislam i padezham a takzhe harakterizuetsya klassificiruyushej kategoriej roda Chisel vsego dva edinstvennoe jednotne cislo singular i mnozhestvennoe mnozne cislo plural Otmechaetsya gruppa sushestvitelnyh singularia tantum imeyushih tolko edinstvennoe chislo i pluralia tantum imeyushih tolko mnozhestvennoe Padezhej shest imenitelnyj roditelnyj datelnyj vinitelnyj mestnyj i tvoritelnyj Krome togo u sushestvitelnyh muzhskogo i zhenskogo rodov v edinstvennom chisle imeetsya zvatelnaya forma kotoruyu tradicionno tozhe schitayut padezhom Rodov chetyre muzhskoj odushevlyonnyj muzhskoj neodushevlyonnyj zhenskij i srednij Vydelyaetsya chetyrnadcat osnovnyh tipov skloneniya tradicionno imenuemyh po slovu obrazcu pan hrad muz stroj predseda soudce zena ruze pisen kost mesto more kure staveni Sklonenie sushestvitelnyh muzhskogo odushevlyonnogo roda na primere slov pan gospodin muz muzhchina predseda predsedatel i soudce sudya Po pervomu tipu sklonyayutsya sushestvitelnye zakanchivayushiesya v imenitelnom padezhe na tvyordyj soglasnyj po vtoromu na funkcionalno myagkij Padezh Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chisloImenitelnyj pan panove pani muz muzi predseda predsedove soudce soudciRoditelnyj pana panu muze muzu predsedy predsedu soudce soudcuDatelnyj panovi panu panum muzi muzovi muzum predsedovi predsedum soudci soudcumVinitelnyj pana pany muze muze predsedu predsedy soudce soudceZvatelnyj pane panove pani muzi muzi predsedo predsedove soudce soudciTvoritelnyj panem pany muzem muzi predsedou predsedy soudcem soudciMestnyj panovi panu panech muzi muzovi muzich predsedovi predsedech soudci soudcich Sklonenie sushestvitelnyh muzhskogo neodushevlyonnogo roda na primere slov hrad za mok stroj mashina mehanizm i kamen kamen Po pervomu tipu sklonyayutsya sushestvitelnye zakanchivayushiesya v imenitelnom padezhe na tvyordyj soglasnyj po vtoromu na funkcionalno myagkij Kak kamen izmenyaetsya nebolshaya gruppa sushestvitelnyh imeyushih okonchaniya tipa stroj v edinstvennom chisle i tipa hrad vo mnozhestvennom Padezh Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chisloImenitelnyj hrad hrady stroj stroje kamen kamenyRoditelnyj hradu hradu stroje stroju kamene kamenuDatelnyj hradu hradum stroji strojum kameni kamenumVinitelnyj hrad hrady stroj stroje kamen kamenyZvatelnyj hrade hrady stroji stroje kameni kamenyTvoritelnyj hradem hrady strojem stroji kamenem kamenyMestnyj hradu hrade hradech stroji strojich kameni kamenech Sklonenie sushestvitelnyh zhenskogo roda na primere slov zena zhenshina ruze roza pisen pesnya i kost kost Po pervomu tipu sklonyayutsya sushestvitelnye s okonchaniem a v imenitelnom padezhe po vtoromu s okonchaniem e Sushestvitelnye zakanchivayushiesya na soglasnyj sklonyayutsya po tipam pisen i kost Padezh Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chisloImenitelnyj zena zeny ruze ruze pisen pisne kost kostiRoditelnyj zeny zen ruze ruzi pisne pisni kosti kostiDatelnyj zene zenam ruzi ruzim pisni pisnim kosti kostemVinitelnyj zenu zeny ruzi ruze pisen pisne kost kostiZvatelnyj zeno zeny ruze ruze pisni pisne kosti kostiTvoritelnyj zenou zenami ruzi ruzemi pisni pisnemi kosti kostmiMestnyj zene zenach ruzi ruzich pisni pisnich kosti kostech Hotya sushestvitelnye tipa pisen otlichayutsya ot sushestvitelnyh tipa ruze tolko nulevym okonchaniem v imenitelnom i vinitelnom padezhah edinstvennogo chisla a takzhe okonchaniem zvatelnogo padezha tradicionno ih vydelyayut v otdelnyj tip Sklonenie sushestvitelnyh srednego roda na primere slov mesto gorod more more kure cyplyonok i staveni zdanie Po pervomu tipu sklonyayutsya sushestvitelnye s okonchaniem o v imenitelnom padezhe po vtoromu s okonchaniem e Po tipu kure izmenyaetsya gruppa sushestvitelnyh vklyuchayushaya v sebya nazvaniya detyonyshej zhivotnyh a takzhe ryad drugih slov Sushestvitelnye zakanchivayushiesya na i sklonyayutsya po tipu staveni Padezh Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chislo Ed chislo Mn chisloImenitelnyj mesto mesta more more kure kurata staveni staveniRoditelnyj mesta mest more mori kurete kurat staveni staveniDatelnyj mestu mestum mori morim kureti kuratum staveni stavenimVinitelnyj mesto mesta more more kure kurata staveni staveniZvatelnyj mesto mesta more more kure kurata staveni staveniTvoritelnyj mestem mesty morem mori kuretem kuraty stavenim stavenimiMestnyj meste mestech mori morich kureti kuratech staveni stavenichImya prilagatelnoe Prilagatelnye sklonyayutsya po dvum tipam tvyordomu i myagkomu Sklonenie prilagatelnyh tvyordoj raznovidnosti na primere slov novy novyj Padezh Edinstvennoe chislo Mnozhestvennoe chisloMuzhskoj rod Srednij rod Zhenskij rod Muzhskoj odushevlyonnyj rod Muzhskoj neodushevlyonnyj rod i zhenskij rod Srednij rodImenitelnyj novy nove nova novi nove novaRoditelnyj noveho nove novychDatelnyj novemu nove novymVinitelnyj neodush novy nove novou nove novaodush novehoTvoritelnyj novym novou novymiMestnyj novem nove novych V razgovornom cheshskom na meste literaturnyh y i e v okonchaniyah ispolzuyutsya ej i y sootvetstvenno novej novyj novyho novogo novymu novomu novejch novyh novejm novym V literaturnom cheshskom pered okonchaniem imenitelnogo padezha mnozhestvennogo chisla v muzhskom odushevlyonnom rode proishodyat cheredovaniya soglasnyh mlad y molodoj mlad i prost y prostoj prost i hodn y dobryj hodn i dobr y horoshij dobr i vysok y vysokij vysoc i uboh y neschastnyj uboz i tich y tihij tis i mestsk y gorodskoj mestst i anglick y anglijskij anglict i V razgovornom cheshskom imenitelnom padezhe mnozhestvennogo chisla utrachivaetsya razlichie mezhdu rodami i forma s okonchaniem y ispolzuetsya v sochetanii s sushestvitelnymi vseh rodov Sklonenie prilagatelnyh myagkoj raznovidnosti na primere slov cizi chuzhoj inostrannyj Padezh Edinstvennoe chislo Mnozhestvennoe chisloMuzhskoj rod Srednij rod Zhenskij rodImenitelnyj cizi cizi cizi ciziRoditelnyj ciziho cizi cizichDatelnyj cizimu cizi cizimVinitelnyj neodush cizi cizi cizi ciziodush cizihoTvoritelnyj cizim cizi cizimiMestnyj cizim cizi cizich Prityazhatelnye prilagatelnye obrazuyutsya tolko ot sushestvitelnyh muzhskogo pri pomoshi suffiksa ov ili zhenskogo pri pomoshi suffiksa in rodov Sklonyayutsya prityazhatelnye prilagatelnye po smeshannomu tipu v chasti padezhej vystupayut okonchaniya prilagatelnyh a v chasti sushestvitelnyh Sklonenie prityazhatelnyh prilagatelnyh na primere slova otcuv otcov Padezh Edinstvennoe chislo Mnozhestvennoe chisloMuzhskoj rod Srednij rod Zhenskij rod Muzhskoj odushevlyonnyj rod Muzhskoj neodushevlyonnyj rod i zhenskij rod Srednij rodImenitelnyj otcuv otcovo otcova otcovi otcovy otcovaRoditelnyj otcova otcovy otcovychDatelnyj otcovu otcove otcovymVinitelnyj neodush otcuv otcovo otcovu otcovy otcovaodush otcovaTvoritelnyj otcovym otcovou otcovymiMestnyj otcove otcove otcovych Sushestvuet takzhe nebolshaya gruppa inoyazychnyh po proishozhdeniyu nesklonyaemyh prilagatelnyh khaki haki lila lilovyj blond blondinistyj prima prima klyovyj fajn klassnyj fer chestnyj nobl aristokraticheskij extra Formy sravnitelnoj komparativ druhy stupen i prevoshodnoj superlativ treti stupen stepenej obrazuyutsya tolko ot kachestvennyh prilagatelnyh Forma sravnitelnoj stepeni obrazuetsya pri pomoshi suffiksov ejsi ejsi si ci Naibolee rasprostranyonnyh yavlyaetsya suffiks ejsi ejsi suffiks si ispolzuetsya u okolo 40 chastotnyh prilagatelnyh suffiks ci primenyaetsya lish u desyati s nebolshim prilagatelnyh zakanchivayushihsya na ky U ryada prilagatelnyh forma sravnitelnoj stepeni obrazuetsya suppletivno velky veliky bolshoj vetsi dobry horoshij lepsi maly malenkij mensi spatny plohoj zly zloj horsi dlouhy dlinnyj delsi brzky skoryj rannij drivejsi Forma prevoshodnoj stepeni obrazuetsya dobavleniem k forme sravnitelnoj stepeni prefiksa nej Chislitelnoe V cheshskom yazyke tradicionno razlichayut sleduyushie leksiko grammaticheskie razryady chislitelnyh kolichestvennye zakladni jeden odin dva dva tri tri poryadkovye radove prvni pervyj druhy vtoroj treti tretij sobiratelnye vidovye druhove dvoji troji ctvery kratnye nasobne dvojnasobny dvukratnyj dvakrat dvazhdy razdelitelnye po jednom po odnomu po dvou po dva po trech po tri Nezavisimo ot deleniya na razryady chislitelnye obrazuyut dve gruppy opredelyonnye urcite pet paty petkrat patery i neopredelyonnye neurcite nekolik nekolikaty nekolikrat nekolikery Takzhe sredi chislitelnyh vydelyayut prostye dva tri slozhnye dvacet tricet sostavnye sto tricet pet Chislitelnye ot odnogo do dvadcati odnogo Kolichestvennye Poryadkovye Sobiratelnye1 jeden m r jedna zh r jedno s r prvni2 dva m r dve zh r s r druhy dvoje3 tri treti troje4 ctyri ctvrty ctvero5 pet paty patero6 sest sesty sestero7 sedm sedmy sedmero8 osm osmy osmero9 devet devaty devatero10 deset desaty desatero11 jedenact jedenacty jedenactero12 dvanact dvanacty dvanactero tucet13 trinact trinacty trinactero14 ctrnact ctrnacty ctrnactero15 patnact patnacty patnactero16 sestnact sestnacty sestnactero17 sedmnact sedmnacty sedmnactero18 osmnact osmnacty osmnactero19 devatenact devatenacty devatenactero20 dvacet dvacaty dvacatero21 dvacet jedna dvacaty prvni jednadvacatero Sklonenie chislitelnogo odin Padezh Edinstvennoe chislo Mnozhestvennoe chisloMuzhskoj rod Srednij rod Zhenskij rod Muzhskoj odushev rod Muzhskoj neodushev rod zhenskij rod Srednij rodImenitelnyj jeden jedno jedna jedni jedny jednaRoditelnyj jednoho jedne jednechDatelnyj jednomu jedne jednymVinitelnyj neodush jeden jedno jednu jedny jednaodush jednohoTvoritelnyj jednim jednou jednymiMestnyj jednom jedne jednech Sklonenie chislitelnyh dva tri chetyre pyat Padezh Dva Tri Chetyre PyatMuzhskoj rod Srednij i zhenskij rodyImenitelnyj dva dve tri ctyri petRoditelnyj dvou tri trech ctyr ctyrech petiDatelnyj dvema trem ctyrem petiVinitelnyj dva dve tri ctyri petTvoritelnyj dvema tremi trema ctyrmi ctyrma petiMestnyj dvou trech ctyrech peti Formy trech trema ctyrech ctyrma vstrechayutsya v razgovornoj rechi Chislitelnye 6 19 i nazvaniya desyatkov sklonyayutsya tak zhe kak pet Sobiratelnye chislitelnye ispolzuyutsya s sushestvitelnymi pluralia tantum jedny dvere odni dveri ili s sushestvitelnymi vystupayushimi v parah ili drugih naborah dvoje boty dve pary obuvi dvoje sirky dve korobki spichek V literaturnom yazyke v imenitelnom padezhe razlichayutsya formy dvoje troje primenyayushiesya dlya oboznacheniya odinakovyh predmetov i dvoji troji sluzhashie dlya oboznacheniya raznyh predmetov dvoje boty dve pary obuvi dvoji boty dve raznye pary obuvi Odnako v razgovornom yazyke eta raznica uzhe postepenno stiraetsya Mestoimenie V cheshskom yazyke tradicionno vydelyayut sleduyushie razryady mestoimenij lichnye lichno vozvratnoe prityazhatelnye prityazhatelno vozvratnoe ukazatelnye opredelitelnye voprositelnye otnositelnye neopredelyonnye otricatelnye Sredi lichnyh i lichno vozvratnogo mestoimenij naryadu s polnymi otmechayutsya kratkie formy Dlya prityazhatelnyh mestoimenij harakterny styazhennye i nestyazhennye formy Sklonenie lichnyh pervogo i vtorogo lic i vozvratnogo mestoimenij Padezh Edinstvennoe chislo Mnozhestvennoe chislo Vozvratnoe1 e lico 2 e lico 1 e lico 2 e licoYa Ty My Vy SebyaImenitelnyj ja ty my vy Roditelnyj mne me tebe te nas vas sebe seDatelnyj mne mi tobe ti nam vam sobe siVinitelnyj mne me tebe te nas vas sebe seTvoritelnyj mnou tebou nami vami sebouMestnyj mne tobe nas vas sobeGlagol U cheshskogo glagola vydelyayut kategorii vida nakloneniya vremeni lica chisla zaloga i roda Vozvratnye glagoly slovesa zvratna reflexivni obrazuyutsya pri pomoshi chastic se i si V cheshskom u glagola imeetsya tri osnovy osnova nastoyashego vremeni pritomny prezentni kmen ot kotoroj obrazuyutsya formy nastoyashego vremeni povelitelnogo nakloneniya i dejstvitelnogo deeprichastiya osnova infinitiva infintivni kmen i osnova proshedshego vremeni minuly kmen ot kotoroj obrazuyutsya formy proshedshego vremeni soslagatelnogo nakloneniya i deeprichastiya proshedshego vremeni Vid Glagoly byvayut dvuh vidov sovershennogo dokonavy vid i nesovershennogo nedokonavy vid Spryazhenie V sootvetstvii s okonchaniem 3 go lica ed ch nastoyashego vremeni cheshskie glagoly delyat na 5 klassov trida kotorye v svoyu ochered delyatsya na 13 tipov vzor I klass e nese nesyot bere beryot pece pechyot maze mazhet umre umryot II klass ne tiskne pechataet mine minuet zacne nachnyot III klass je kryje kroet kupuje pokupaet IV klass i trpi stradaet terpit prosi prosit sazi sazhaet V klass a dela delaet K tipu nese otnosyatsya glagoly imeyushie v 3 go lica ed ch nastoyashego vremeni okonchanie e a v infinitive osnovu zakanchivayushuyusya na s ili z pri etom osnovy nastoyashego vremeni i infinitiva neredko otlichayutsya dolgotoj i ili kachestvom glasnogo prisutstvuyut takzhe cheredovaniya soglasnyh kvest cvesti kvete cvetyot cist chitat cte chitaet rust rasti roste rastyot prist pryast murlykat prede pryadyot murlychet trast tryasti trese tryasyot vezt vezti veze vezyot lezt lezt leze lezet nest nesti nese nesyot V tip bere vhodyat glagoly imeyushie v 3 go lica ed ch nastoyashego vremeni okonchanie e posle tvyordogo soglasnogo osnovy a v infinitive osnovu na dolgoe a kotoroe mozhet sokrashatsya v pristavochnyh i otricatelnyh formah brat brat nebrat ne brat vybrat vybrat Mezhdu osnovami nastoyashego vremeni i infinitiva neredki cheredovaniya brat brat bere beryot hnat gnat zene gonit Spryazhenie glagolov v nastoyashem vremeni na primere slov nest nesti tisknout pechatat kryt kryt kupovat pokupat trpet terpet stradat i delat delat Formy dannye posle yavlyayutsya razgovornymi Lico i chislo I klass II klass III klass IV klass V klass1 e lico ed chisla nesu tisknu kryji kryju kupuji kupuju trpim delam2 e lico ed chisla neses tisknes kryjes kupujes trpis delas3 e lico ed chisla nese tiskne kryje kupuje trpi dela1 e lico mn chisla neseme nesem tiskneme tisknem kryjeme kryjem kupujeme kupujem trpime delame2 e lico mn chisla nesete tisknete kryjete kupujete trpite delate3 e lico mn chisla nesou tisknou kryji kryjou kupuji kupujou trpi delaji Krome togo est i nepravilnye glagoly nepravidelna slovesa ne vhodyashie ni v odin iz tipov byt byt jist est vedet znat chtit hotet jit idti Lico i chislo byt jist vedet chtit jit1 e lico ed chisla jsem jim vim chci jdu2 e lico ed chisla jsi ses jis vis chces jdes3 e lico ed chisla je ji vi chce jde1 e lico mn chisla jsme jime vime chceme chcem jdeme jdem2 e lico mn chisla jste jite vite chcete jdete3 e lico mn chisla jsou jedi vedi chteji jdou V razgovornom cheshskom u glagolov byt i jit nachalnoe j pered soglasnym ne proiznositsya v polozhitelnyh formah no zvuchit v otricatelnyh nejsem ya ne est nejdu ya ne idu Krome togo v razgovornom cheshskom funkcioniruet forma ses ty est a v Moravii takzhe su ya est Otricatelnaya forma tretego lica edinstvennogo chisla glagolov byt zvuchit kak neni on ne est v razgovornom yazyke imeetsya takzhe variant neni Vremya V cheshskom yazyke u glagolov razlichaetsya tri vremeni proshedshee nastoyashee i budushee Ranee imelos davnoproshedshee vremya kotoroe v sovremennom yazyke ischezlo Proshedshee vremya obrazuetsya slozhnym obrazom ego formy sostoyat iz l prichastiya i vspomogatelnogo glagola byt v forme nastoyashego vremeni V tretem lice vspomogatelnyj glagol ne stavitsya Lico Edinstvennoe chislo Mnozhestvennoe chislomuzhskoj rod zhenskij rod srednij rod muzhskoj odushevlyonnyj rod muzhskoj neodushevlyonnyj i zhenskij rody srednij rod1 e lico byl jsem byla jsem bylo jsem byli jsme byly jsme byla jsme2 e lico byl jsi byla jsi bylo jsi byli jste byly jste byla jste3 e lico byl byl bylo byli byly bylaNaklonenie V cheshskom yazyke razlichayut tri nakloneniya izyavitelnoe oznamovaci zpusob indikativ soslagatelnoe podminovaci zpusob kondicional i povelitelnoe rozkazovaci zpusob imperativ Formy soslagatelnogo nakloneniya nastoyashego vremeni sostoyat iz l prichastiya i osobyh form vspomogatelnogo glagola byt Spryazhenie glagola byt v soslagatelnom naklonenii nastoyashego vremeni Lico Edinstvennoe chislo Mnozhestvennoe chislomuzhskoj rod zhenskij rod srednij rod muzhskoj odushevlyonnyj rod muzhskoj neodushevlyonnyj i zhenskij rody srednij rod1 e lico byl bych byla bych bylo bych byli bychom byly bychom byla bychom2 e lico byl bys byla bys bylo bys byli byste byly byste byla byste3 e lico byl by byla by bylo by byli by byly by byla by V razgovornom cheshskom vmesto bychom obychno ispolzuetsya forma bysme V knizhnom cheshskom takzhe sushestvuet soslagatelnoe naklonenie proshedshego vremeni sostoyashee iz l prichastiya osnovnogo glagola i soslagatelnogo nakloneniya nastoyashego vremeni glagola byt Ispolzuetsya dlya vyrazheniya nerealnogo dejstviya vozmozhnosti kotoroj sushestvovala v proshlom Jiste by nam to byl sdelil kdyby byl napsal ocekavany dopis na vysvetlenou On by navernyaka nam eto soobshil esli by napisal ozhidaemoe pismo s obyasneniem Narechie V cheshskom yazyke razlichayut narechiya mesta vremeni obraza dejstviya mery a takzhe prichiny Osobuyu gruppu sostavlyayut narechiya sostoyaniya i modalnye Formy sravnitelnoj stepeni obrazuyutsya pri pomoshi suffiksa eji eji ostre ostro gt ostreji ostree casto chasto gt casteji chashe v razgovornom yazyke takzhe ejc ejc rychle bystro gt rychlejc bystree teple teplo gt teplejc teplee ili ejs ejs pomalu medlenno gt pomalejs medlennee Ot ryada narechij sravnitelnaya stepen obrazuetsya suppletivno dobre horosho lepe lit lip razg luchshe zle ploho hure lit hur razg huzhe mnoho hodne mnogo vice lit vic razg bolshe malo mene lit min razg menshe brzo rano drive lit driv razg ranshe Prevoshodnaya stepen obrazuetsya putyom prisoedineniya k forme sravnitelnoj stepeni prefiksa nej Predlogi Po proishozhdeniyu cheshskie predlogi delyatsya na pervichnye vlastni puvodni i vtorichnye nevlastni nepuvodni Vtorichnye predlogi prishli iz drugih chastej rechi Soyuzy Po strukture soyuzy delyatsya na prostye jednoclenne a i ale no nebo ili pokud esli protoze potomu chto i sostavnye viceclenne i kdyz nesmotrya na to chto kvuli tomu ze iz za togo chto proto ze potomu chto ani ani ni ni bud nebo ili ili Po sintaksicheskoj funkcii vydelyayut sochinitelnye souradici i podchinitelnye podradici soyuzy Chasticy Cheshskie chasticy klassificiruyut na apellyativnye ekspliciruyushie funkcii voprosa prosby prikaza obeshaniya utverzhdeniya pereubezhdeniya ogovarivaniya nesoglasiya ugrozy at pust aby chtoby kez hot by chranbuh aby ne daj bog chtoby ocenochnye nepochybne nesomnenno patrne po vidimomu pry yakoby samozrejme samo soboj sotva vryad li urcite navernyaka emocionalnye bohuzel k sozhaleniyu dokonce dazhe nastesti k schastyu stejne vsyo ravno vzdyt ved i strukturiruyushie tekst naopak naprotiv napriklad naprimer rekneme skazhem tedy to est treba skazhem dopustim zkratka koroche govorya Mezhdometiya Cheshskie mezhdometiya delyat na emocionalnye sluzhashie dlya vyrazheniya chuvstv ach ah fujtajbl fu hergot chyort vozmi mnam nyam nyam kontaktnye sluzhashie dlya nachala okonchaniya ili podderzhki kontakta mezhdu lyudmi ahoj privet ano da dekuji spasibo dobry den dobryj den dobre horosho na shledanou do svidaniya ne net pozor vnimanie prominte izvinite prosim pozhalujsta sbohem proshajte i zvukopodrazhatelnye cink zvyak haf gav chacha ha ha mnau myau zblunk bultyh Sintaksis Poryadok slov v cheshskom yazyke otnositelno svobodnyj zavisit ot aktualnogo chleneniya predlozheniya Tak predlozhenie Frantisek miluje Evu Frantishek lyubit Evu soobshaet kogo lyubit Frantishek predlozhenie Evu miluje Frantisek Evu lyubit Frantishek soobshaet kto lyubit Evu Dovolno strogo v cheshskom soblyudaetsya pravilo po kotoromu klitiki zanimayut v predlozhenii vtoroe mesto srazu posle pervogo chlena predlozheniya Takimi klitikami v pervuyu ochered yavlyayutsya formy glagola byt byt kogda on vystupaet v roli vspomogatelnogo kratkie formy lichnyh mestoimenij i vozvratnye chasticy se i si krome togo v etoj roli mogut vystupat formy nekotoryh mestoimenij i narechij V sluchae kogda v odno predlozhenie popadaet neskolko klitik oni vystraivayutsya v sootvetstvii s zhyostkoj ierarhiej forma glagola byt vozvratnaya chastica kratkaya formy lichnogo mestoimeniya prochie klitiki Naprimer Ja jsem se mu pak omluvil Potom ya pered nim izvinilsya Leksika Cheshskaya leksika soderzhit bolshoe kolichestvo germanizmov dekovat blagodarit lt dr v nem denk slechta dvoryanstvo lt dr v nem slahta hrabe graf lt dr v nem graveō rytir rycar lt dr v nem ritaere krunyr pancir lt dr v nem brunna hak kryuk lt dr v nem hake Prinyatie hristianstva sposobstvovalo zaimstvovaniyu bolshogo kolichestva grecheskih i latinskih religioznyh terminov kotorye zachastuyu prihodili cherez nemeckoe posredstvo kostel kostyol lt lat castellum ukreplenie klaster monastyr lt dr v nem klōstar lt lat claustrum mnich monah lt dr v nem munih lt lat monachus lt dr grech monaxos V rezultate deyatelnosti buditelej puristov v XVIII veke mnogie germanizmy byli vytesneny iz literaturnogo yazyka sohranyayas tolko v razgovornom cheshskom fotr papasha pri lit otec otec tata tatinek papa ksicht rozha pri lit oblicej lico spacirovat gulyat pri lit prochazet se Odnoj iz vazhnejshih zadach kotorye stavili pered soboj buditeli byla vyrabotka cheshskoj nauchnoj terminologii chto dolzhno bylo pokazat prigodnost ispolzovaniya cheshskogo yazyka vo vseh sferah zhizni Osobenno otmechaetsya deyatelnost J Yungmana i Ya Preslya Istoriya izucheniyaOsnovnaya statya Bogemistika Pervoe posobie po cheshskomu yazyku poyavilos v 1531 godu Eto bylo anonimnoe proizvedenie Naucenie kratke oboji reci cesky a nemecky uciti se cisti a mluviti Cechom nemecky a Nemcom cesky prednaznachennoe dlya kupcov i soderzhashee razgovornik a takzhe opisanie pravilnogo proiznosheniya Spustya vsego dva goda v 1533 godu vyhodit pervaya grammatika cheshskogo yazyka Gramatyka ceska v dvoji strance Orthographia predkem Etymologia potom napisannaya B Optatom P Gzelom i V Filomatesom i yavlyayushayasya plodom refleksii nad perevodom Novogo zaveta na cheshskij yazyk osushestvlyonnogo Optatom i Gzelom Primery tekstov Pohozhdeniya bravogo soldata Shvejka Ya Gasheka Tak nam zabili Ferdinanda rekla posluhovacka panu Svejkovi ktery opustiv pred lety vojenskou sluzbu kdyz byl definitivne prohlasen vojenskou lekarskou komisi za blba zivil se prodejem psu osklivych necistokrevnych oblud kterym padelal rodokmeny Krome tohoto zamestnani byl stizen revmatismem a mazal si prave kolena opodeldokem Kteryho Ferdinanda pani Mullerova otazal se Svejk neprestavaje si masirovat kolena ja znam dva Ferdinandy Jednoho ten je sluhou u drogisty Prusi a vypil mu tam jednou omylem lahev nejakeho mazani na vlasy a potom znam jeste Ferdinanda Kokosku co sbira ty psi hovinka Vobou neni zadna skoda Primery zvuchaniya Primer zvuchaniya source source Otryvok iz svodki novostej Chehoslovackogo radio zatem idyot gimn Chehoslovakii na nemeckom yazyke 1936 god Pomosh po vosproizvedeniyu fajlaSm takzheCheshsko russkaya prakticheskaya transkripciyaPrimechaniyaKommentariiDlya 9 263 300 iz 10 436 560 zhitelej Chehii cheshskij yavlyaetsya rodnym yazykom Dlya 35 216 zhitelej Slovakii cheshskij yavlyaetsya rodnym yazykom 18 747 chelovek ispolzuet cheshskij v obshestvennoj zhizni 17 148 chelovek pri obshenii doma Rodnoj yazyk Yazyk domashnego obsheniya Pervonachalno s 1911 goda sushestvoval v kachestve Kabineta slovarya cheshskogo yazyka Kancelar Slovniku jazyka ceskeho v 1946 godu preobrazovannuyu v Institut cheshskogo yazyka Ustav pro jazyk cesky Istochniki angl Council of Europe 1 aprelya 2016 Arhivirovano iz originala 18 sentyabrya 2015 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Lewis M Paul Gary F Simons Charles D Fennig Czech A language of Czech Republic angl Ethnologue Languages of the World 19th Edition Dallas SIL International 2016 Arhivirovano 16 yanvarya 2017 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Shirokova A G Zapadnoslavyanskie yazyki Lingvisticheskij enciklopedicheskij slovar Glavnyj redaktor V N Yarceva M Sovetskaya enciklopediya 1990 685 s ISBN 5 85270 031 2 Arhivirovannaya kopiya neopr Data obrasheniya 21 yanvarya 2017 Arhivirovano 19 iyulya 2012 goda Short D Czech The Slavonic Languages Comrie B Corbett G London New York Routledge 1993 P 455 1078 p ISBN 0 415 04755 2 Selishev A M Slavyanskoe yazykoznanie Zapadnoslavyanskie yazyki M Gosudarstvennoe uchebno pedagogicheskoe izdatelstvo Narkomprosa RSFSR 1941 T 1 S 22 462 s Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 234 235 ISBN 5 87444 216 2 Shirokova A G Cheshskij yazyk Lingvisticheskij enciklopedicheskij slovar Glavnyj redaktor V N Yarceva M Sovetskaya enciklopediya 1990 685 s ISBN 5 85270 031 2 Arhivirovannaya kopiya neopr Data obrasheniya 19 marta 2015 Arhivirovano 25 dekabrya 2012 goda Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 236 ISBN 5 87444 216 2 Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 234 ISBN 5 87444 216 2 Spal J Machek V Puvod jmena Cech Nase rec 1953 T 36 9 10 S 263 267 9 dekabrya 2012 goda Dulichenko A D Vvedenie v slavyanskuyu filologiyu 2 e izd ster M Flinta 2014 338 s ISBN 978 5 9765 0321 2 Tab 153 Obyvatelstvo podle narodnosti materskeho jazyka a podle pohlavi chesh chesh 26 marta 2011 Arhivirovano 16 yanvarya 2017 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 slovac slovac 2011 Arhivirovano iz originala 25 oktyabrya 2014 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Statistics Demografia a socialne statistiky Scitanie obyvateľov domov a bytov Scitanie obyvateľov domov a bytov 2011 Zakladne vysledky Slovenska republika Tab 12 Obyvateľstvo SR podľa najcastejsie pouzivaneho jazyka na verejnosti slovac slovac 2011 25 oktyabrya 2014 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 slovac slovac 2011 Arhivirovano iz originala 25 oktyabrya 2014 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Statistics Demografia a socialne statistiky Scitanie obyvateľov domov a bytov Scitanie obyvateľov domov a bytov 2011 Zakladne vysledky Slovenska republika Tab 10 Obyvateľstvo SR podľa narodnosti slovac slovac 2011 5 marta 2016 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Statistiken Bevolkerung Volkszahlungen Registerzahlung Abgestimmte Erwerbsstatistik Bevolkerung nach demographischen Merkmalen Bevolkerung 2001 nach Umgangssprache Staatsangehorigkeit und Geburtsland nem nem 2008 Arhivirovano 16 yanvarya 2017 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Chmielewski Mariusz pol S 89 98 Warszawa pol 2013 Arhivirovano iz originala 31 dekabrya 2016 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Popisi Popis stanovnistva 2011 Tablice Po gradovima opcinama 5 Stanovnistvo prema materinskom jeziku po gradovima opcinama popis 2011 horv Republika Hrvatska Drzavni zavod za statistiku 2011 Arhivirovano 2 iyulya 2013 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Popisi Popis stanovnistva 2011 Tablice Republika Hrvatska 1 Stanovnistvo prema narodnosti detaljna klasifikacija popis 2011 horv Republika Hrvatska Drzavni zavod za statistiku 2011 Arhivirovano 7 yanvarya 2013 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Popis stanovnishtva domaћinstava i stanova 2011 u Republici Srbiјi Kњiga 4 Veroispovest materњi јezik i nacionalna pripadnost serb serb 21 fevralya 2013 Arhivirovano 17 yanvarya 2017 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Jezici i pisma u sluzbenoj upotrebi u statutima gradova i opstina na teritoriji AP Vojvodine serb Novi Sad Republika Srbija Autonomna Pokrajina Vojvodina Pokraјinski sekretariјat za obrazovaњe propise upravu i nacionalne maњine nacionalne zaјednice 3 sentyabrya 2014 Arhivirovano 17 yanvarya 2017 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Organizacije ceske manjine Ceska beseda Cesko Selo serb Bela Crkva serb 2015 2017 Arhivirovano iz originala 17 yanvarya 2017 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Nacionalne manjine Chesi O nama serb Savez nacionalnih manjina Republike Srspske 2011 Arhivirovano 14 iyunya 2016 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Recensămantul populației și al locuințelor 2011 Rezultate Rezultate definitive RPL 2011 Tab10 Populaţia stabilă după limba maternă judeţe municipii orase comune Tab11 Populaţia stabilă după etnie si limba maternă pe categorii de localităţi rum rum 2011 Arhivirovano 21 yanvarya 2017 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Vseukrainskaya perepis naseleniya 2001 Regiony Ukrainy Rezultat vybora Raspredelenie naseleniya po nacionalnosti i rodnomu yazyku Ukraina neopr Gosudarstvennyj komitet statistiki Ukrainy 2003 2004 Arhivirovano 21 yanvarya 2017 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 US Language by State Czech angl MLA Language Map Data Center 2010 Data obrasheniya 1 iyulya 2019 Arhivirovano 21 yanvarya 2017 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 2011 Census of Canada Topic based tabulations Detailed Mother Tongue 232 Knowledge of Official Languages 5 Age Groups 17A and Sex 3 for the Population Excluding Institutional Residents of Canada and Forward Sortation Areas angl Statistics Canada 2011 Arhivirovano 22 oktyabrya 2014 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 25 27 ISBN 978 80 200 2205 9 neopr UJC AV CR Arhivirovano iz originala 20 fevralya 2008 goda neopr Ministerstvo skolstvi mladeze a telovychovy Arhivirovano iz originala 28 maya 2006 goda neopr Ministerstvo skolstvi mladeze a telovychovy Arhivirovano iz originala 7 noyabrya 2006 goda chesh Nastin ceske dialektologie Praha SPN 1972 P 40 Prehled nareci ceskeho jazyka Short D Czech The Slavonic Languages Comrie B Corbett G London New York Routledge 1993 P 528 Map 9 1 The main Czech dialect divisions 1078 p ISBN 0 415 04755 2 Kuldanova Pavlina chesh chesh 2003 Mapka ceskych nareci karta cheshskih dialektov Arhivirovano iz originala 14 aprelya 2011 goda Data obrasheniya 16 yanvarya 2017 Belich Ya Sostoyanie i zadachi cheshskoj dialektologii Voprosy yazykoznaniya 1968 4 S 4 Selishev A M Slavyanskoe yazykoznanie Zapadnoslavyanskie yazyki Gosudarstvennoe uchebno pedagogicheskoe izdatelstvo Narkomprosa RSFSR M 1941 S 184 186 Karlik Nekula Pleskalova Encyklopedicky slovnik cestiny Praha Nakladelstvi Lidove noviny 2002 s 393 Lehr Splawinski T Tlo ugrupowania gwar czeskich Studia i szkice wybrane z jezykoznawstwa slowianskiego 1966 T 2 S 253 254 Selishev A M Slavyanskoe yazykoznanie Zapadnoslavyanskie yazyki Gosudarstvennoe uchebno pedagogicheskoe izdatelstvo Narkomprosa RSFSR M 1941 S 36 Sedlacek M K vyvoji ceskeho pravopisu Cast 1 Nase rec 1993 T 76 2 15 oktyabrya 2012 goda Gordina M V Istoriya foneticheskih issledovanij SPb Filologicheskij fakultet SPbGU 2006 S 36 ISBN 5 8465 0243 1 Selishev A M Slavyanskoe yazykoznanie Zapadnoslavyanskie yazyki Gosudarstvennoe uchebno pedagogicheskoe izdatelstvo Narkomprosa RSFSR M 1941 S 40 Gordina M V Istoriya foneticheskih issledovanij SPb Filologicheskij fakultet SPbGU 2006 S 36 37 ISBN 5 8465 0243 1 Kapitoly z dejin ceske jazykovedne bohemistiky Academia Praha 2007 S 11 Jedlicka A P J Safarik a cesky jazyk Nase rec 1961 T 44 9 10 15 oktyabrya 2012 goda Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 43 ISBN 978 80 246 1743 5 PHOIBL Czech neopr 6 fevralya 2017 goda Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 238 ISBN 5 87444 216 2 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 44 45 ISBN 978 80 246 1743 5 Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 239 ISBN 5 87444 216 2 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 44 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 45 46 ISBN 978 80 246 1743 5 Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 240 ISBN 5 87444 216 2 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 134 140 ISBN 978 80 246 1743 5 Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 245 ISBN 5 87444 216 2 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 311 ISBN 978 80 200 2205 9 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 316 317 ISBN 978 80 200 2205 9 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 329 330 ISBN 978 80 200 2205 9 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 338 339 ISBN 978 80 200 2205 9 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 338 ISBN 978 80 200 2205 9 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 348 349 ISBN 978 80 200 2205 9 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 198 ISBN 978 80 246 1743 5 Short D Slovak The Slavonic Languages London New York Routledge 1993 P 476 ISBN 978 83 01 15390 8 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 198 199 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 199 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 199 200 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 203 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 204 205 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 205 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 206 207 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 208 209 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 208 ISBN 978 80 246 1743 5 Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 258 259 ISBN 5 87444 216 2 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 227 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 226 ISBN 978 80 246 1743 5 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 423 ISBN 978 80 200 2205 9 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 227 228 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 227 229 230 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 230 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 234 ISBN 978 80 246 1743 5 Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 264 ISBN 5 87444 216 2 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 236 ISBN 978 80 246 1743 5 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 429 ISBN 978 80 200 2205 9 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 247 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 245 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 249 250 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 251 252 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 253 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 251 266 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 266 273 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 267 268 270 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 239 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 241 ISBN 978 80 246 1743 5 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 435 ISBN 978 80 200 2205 9 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 242 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 275 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 279 280 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 282 ISBN 978 80 246 1743 5 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 S 290 ISBN 978 80 246 1743 5 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha AcademiaAcademia 2013 S 531 532 ISBN 978 80 200 2205 9 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 534 535 ISBN 978 80 200 2205 9 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 551 555 ISBN 978 80 200 2205 9 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 555 ISBN 978 80 200 2205 9 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 S 567 ISBN 978 80 200 2205 9 Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 270 ISBN 5 87444 216 2 Skorvid S S Zapadnoslavyanskie yazyki Cheshskij yazyk Yazyki mira Slavyanskie yazyki M Academia 2005 S 271 ISBN 5 87444 216 2 Short D Slovak The Slavonic Languages London New York Routledge 1993 P 523 ISBN 978 83 01 15390 8 Kapitoly z dejin ceske jazykovedne bohemistiky Praha Academia 2007 S 12 Kapitoly z dejin ceske jazykovedne bohemistiky Praha Academia 2007 S 15 LiteraturaBauer J Lamprecht A Slosar D Historicka mluvnice cestiny Praha SPN 1986 S 25 Cvrcek V et al Mluvnice soucasne cestiny Praha Karolinum 2010 ISBN 978 80 246 1743 5 Lehr Splawinski T Tlo ugrupowania gwar czeskich Studia i szkice wybrane z jezykoznawstwa slowianskiego Seria 2 Warszawa Panstwowe Wydawnictwo Naukowe 1966 S 251 258 Short D Czech The Slavonic Languages Comrie B Corbett G London New York Routledge 1993 P 455 532 1078 p ISBN 0 415 04755 2 Sticha F et al Akademicka gramatika spisovne cestiny Praha Academia 2013 ISBN 978 80 200 2205 9 Belich Ya Sostoyanie i zadachi cheshskoj dialektologii Voprosy yazykoznaniya 1968 4 S 4 12 Belich Ya Gavranek B Edlichka A Travnichek F K voprosu ob obihodno razgovornom cheshskom yazyke i ego otnoshenii k literaturnomu cheshskomu yazyku Voprosy yazykoznaniya 1961 1 S 44 51 Selishev A M Slavyanskoe yazykoznanie Zapadnoslavyanskie yazyki M Gosudarstvennoe uchebno pedagogicheskoe izdatelstvo Narkomprosa RSFSR 1941 T 1 S 27 190 462 s Stall P Obihodno razgovornyj cheshskij yazyk Voprosy yazykoznaniya 1960 2 S 11 20 Shirokova A G Iz istorii razvitiya literaturnogo cheshskogo yazyka Voprosy yazykoznaniya 1955 4 S 35 54 Shirokova A G Neshimenko G P Stanovlenie literaturnogo yazyka cheshskoj nacii Nacionalnoe vozrozhdenie i formirovanie slavyanskih literaturnyh yazykov M Nauka 1978 S 9 85 SsylkiRazdel Vikipedii na cheshskom yazykeV Vikislovare spisok slov cheshskogo yazyka soderzhitsya v kategorii Cheshskij yazyk Bolshoj russko cheshskij onlajn slovar Slovar cheshsk Internetova jazykova prirucka cheshsk Informaciya po cheshskomu shriftu UniCode HTML Adobe ISO CodePage angl Pravila proiznosheniya ot 8 sentyabrya 2005 na Wayback Machine angl
Вершина